Vyčíslila to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej prvej verzii dokumentu, ktorý chce pravidelne aktualizovať.
RRZ však uvádza, že celkový vplyv pandémie bude závisieť od veľkosti šoku, ktorý utrpí slovenská ekonomika, a dĺžky trvania karanténnych opatrení nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Vzhľadom na rýchlo meniacu sa situáciu ide o materiál, ktorý bude RRZ aktualizovať v závislosti od dostupnosti nových informácií o ekonomickom vývoji, dostupnosti administratívnych dát o nákladoch spojených s týmto vývojom alebo na základe opatrení prijatých vládou.
Prepad až o desatinu
RRZ vo svojom prvom scenári modeluje medziročný pokles reálneho HDP v tomto roku o 1,3 %. Ďalšie dva scenáre predpokladajú stratu exportov firiem na Slovensku v rozsahu 10 až 25 %, čo približne zodpovedá výpadku dvoch až štyroch mesiacov očakávaných exportov v tomto roku. To by viedlo k poklesu HDP o 5 % alebo 10 % v poslednom treťom scenári.
Rozpočtová rada však pripomína, že v krízovom roku 2009 bol na Slovensku prepad exportu na úrovni približne 15 %. V oboch svojich scenároch pritom RRZ počíta s niektorými ohlásenými obmedzeniami príjmov zamestnancov, nepredpokladá však výrazný vplyv nárastu nezamestnanosti. Taktiež sa očakáva ďalší prepad investícií a odklad rozhodnutí spojených s dlhodobou spotrebou.
„Scenáre predpokladajú nerovnomerný vývoj pandémie u obchodných partnerov SR po celom svete. Zároveň nepredpokladajú horší vývoj pandémie ako v Číne, ale pomalšie obnovenie dodávateľských reťazcov po svete,“ upozornila RRZ.
Výber daní sa výrazne zníži
Podľa rozpočtovej rady nerovnomerný vývoj v krajinách Európy môže predĺžiť neistotu, čo sa týka ďalšieho vývoja s väčšími negatívnymi ekonomickými dôsledkami. Celkový negatívny vplyv na saldo verejných financií pri analyzovaných scenároch RRZ sa pohybuje od 1,9 miliardy eur po 5,2 miliardy eur, čo predstavuje dve percentá až šesť percent HDP.
Koronavírus môže mať negatívny vplyv aj na daňové príjmy, a to v rozsahu od 875,4 milióna eur v prvom scenári až po 3,2 miliardy eur v treťom scenári. Okrem toho rozpočtová rada očakáva vyššie výdavky na nákup zdravotníckeho materiálu a preventívne opatrenia. Vedľajšími výdavkami môžu byť zdroje na leteckú dopravu, opatrenia rezortov diplomacie, obrany a vnútra, jednotlivých nemocníc či samospráv.
Výdavky by mohli rásť aj pre zvýšené čerpanie ošetrovného a dávky pri práceneschopnosti. „Pri 50 % využití tejto dávky (89.000 osôb) by výdavky Sociálnej poisťovne stúpli o 39 miliónov eur za jeden mesiac trvajúcej karantény. Výpadok daní z príjmov a odvodov, z miezd nepracujúcich rodičov, by bol 44 miliónov eur mesačne,“ vyčíslila RRZ.
Rada odporúča rýchle opatrenia
Rozpočtová rada sa pozrela aj na možné výpadky príjmov v dôsledku prijatia iných opatrení. Napríklad rokovanie s bankami o odložení splátok úverov by malo negatívny vplyv na príjmy v objeme 226 miliónov eur, úprava odpisu daňovej straty by si vyžiadala 145 miliónov eur, úplné zrušenie platieb sociálnych a zdravotných odvodov SZČO na obdobie troch mesiacov by malo negatívny vplyv v objeme 83 miliónov eur a oslobodenie výplat zamestnancov od sociálnych a zdravotných odvodov by príjmy mesačne ovplyvnili v objeme 81 miliónov eur.
„Z pohľadu podpory ekonomiky by bolo vhodné, aby boli opatrenia prijaté rýchlo s vopred určenou obmedzenou časovou platnosťou a aby boli cielené na zasiahnuté oblasti ekonomiky,“ odporúča RRZ s tým, že všetky opatrenia by mali byť prijímané v súlade s pravidlami zodpovedného hospodárenia. „Vzhľadom na očakávané veľké dosahy tejto epidémie na ekonomiku a verejné financie považujeme za potrebné, aby vláda pristúpila k prehodnoteniu priorít rozpočtu, prípadne k jeho novelizácii tak, aby odrážal potreby vyplývajúce z aktuálnej situácie,“ dodala rozpočtová rada.