"Je potrebné dosiahnutie takej dohody, ktorá ochráni bezcolný pohyb tovaru, plynulé podnikanie a zaručí rovnaké podmienky v kritických oblastiach, akými sú regulácia a pohyb obyvateľstva,“ povedala hovorkyňa nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover Miroslava Remenárová. Podobný postoj majú aj ďalšie automobilové závody – bratislavský Volkswagen Slovakia, trnavský Groupe PSA Slovakia a žilinská Kia Motors Slovakia.
Automobilky sú pripravené na všetky možnosti a zvládnu aj momentálne málo pravdepodobný krach rokovaní. Ten totiž automaticky prinesie clá vo výške 10 percent. Bez vzájomnej obchodnej dohody totiž obchod medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou bude podliehať pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Prípadné clá slovenským závodom veľmi neublížia, keďže rovnako vysokým obchodný bariéram bude čeliť aj zvyšná európska konkurencia. Zároveň fabriky vo Veľkej Británii nevyrábajú modely, ktoré by dokázali priamo konkurovať na Slovensku vyrobeným osobným motorovým vozidlám.
Viac doplatia Briti ako Slováci
Tvrdý brexit môže spôsobiť hlavne problémy pri vývoze automobilových súčiastok z Veľkej Británie. Tie na jednej strane môžu chýbať nitrianskemu závodu, ale na druhej strane clami zvýšené výrobné náklady spôsobia ešte väčší tlak na presun výroby priamo na Slovensko. "Pre automobilový priemysel je momentálne najväčší problém strata konkurencieschopnosti v porovnaní so susednými štátmi regiónu visegrádskej štvorky,“ upozornil Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu. Ak sa situácia nezmení, môžu nadnárodné koncerny v budúcnosti pri prideľovaní nových modelov viac preferovať závody v susedných krajinách.
Relevantný prieskum o dopadoch brexitu zrealizovala medzi slovenskými podnikateľmi ešte v apríli minulého roka ČSOB banka. V tom čase väčšina vrcholových manažérov tvrdila, že brexit síce zhorší rast slovenskej ekonomiky, ale priamo na ich firmu nebude mať žiadny vplyv. Takýto názor malo až 87 opýtaných firiem a so zhoršením hospodárskeho výsledku počítalo len 13 percent firiem.
Slovenské firmy ešte v roku 2017 vyviezli do Veľkej Británie tovar za 3,46 miliardy eur. Na odbyt išli hlavne automobily, ktorých sa vyviezlo takmer za 1,6 miliardy eur. "Aj minulý rok bol pre nás britsky trh druhým najvýznamnejším a tesne ho predbehol len ruský trh,“ povedal hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák. Silný biznis s britskými obchodmi majú aj domáce chemické firmy, ktoré tam vyviezli uhľovodíky za rovnú miliardu eur. Až na treťom mieste so sumou 566 milión eur skončil vývoz televízorov, počítačových monitorov a rozhlasových prijímačov.
Domáce podniky zas z Veľkej Británie najviac dovážajú ropné produkty, ktorých v roku 2017 doviezli za 902 miliónov eur. Hodnota dovezených osobných motorových vozidiel dosiahla sumu 103 miliónov eur a na treťom mieste skončili prekvapujúco produkty potrebné na obsluhu lunaparkov. Tých sa pred troma rokmi doviezlo za viac ako 60 miliónov eur.
Dohoda môže stroskotať na rybolove
Celé rokovania môžu stroskotať na zdanlivo okrajovej téme rybolovu. Ešte pred voľbami označil právo neobmedzene loviť morské živočíchy ako jeden z hlavných znakov britskej suverenity tamojší premiér Boris Johnson. Lenže európski rybári majú približne tretinu svojho celoročného výlovu z výsostných vôd Veľkej Británie. Existenčne závislí od britských morských plodov sú rybári z Belgicka a Holandska.
Problém spočíva v tom, že pre všetkých rybárov nie je v britských vodách dosť rýb. V súčasnosti je tak lov prísne regulovaný presne stanovenými kvótami. Ak sa Briti rozhodnú vo svojich vodách loviť neobmedzene, budú musieť zakázať prístup rybárom z iných štátov. Na revanš môže Európska únia uvaliť vysoké clá na britské výrobky a celý konflikt môže eskalovať až do obchodnej vojny. V Európe pritom rybolov zamestnáva len 170-tisíc ľudí a tvorí menej ako percento hrubého domáceho produktu (HDP) Európskej únie.
Problémové potraviny a banky
Francúzsko otvorene lobuje za to, aby po odchode Veľkej Británie stratili britskí farmári neobmedzený prístup na jednotný trh Európskej únie. Chýbajúce potraviny by totiž najrýchlejšie nahradili práve výrobky francúzskych farmárov. Je otázne, či sa Londýn po odchode bude riadiť európskymi, alebo americkými potravinovými štandardmi. Ľudia v USA na rozdiel od Európanov nemajú problém s predajom geneticky modifikovaných potravín a napríklad kuracie mäso sa čistí chlórom.
Britské finančné domy po brexite stratia voľný prístup na európsky finančný trh. Britské domy preto tlačia na premiéra Johnsona, aby európskym klientom ostali rovnaké finančné práva aj po skončení roka 2020. V opačnom prípade hrozí masívny odchod bankových domov z Londýna, ktorý je momentálne centrom celosvetového finančného biznisu. Z tejto situácie by najviac ťažili mestá ako francúzsky Paríž, nemecký Frankfurt nad Mohanom a americký New York.