Británia chce rýchlo obchodnú dohodu s EÚ

Stúpenci brexitu očakávajú, že Spojené kráľovstvo už druhý deň po odchode z Európskej únie nova získa "charakter imperiálnych čias" a prijme novú víziu zahraničného obchodu. No ukazuje sa, že realita bude oveľa "chaotickejšia".

01.02.2020 12:18 , aktualizované: 16:55
debata (1)

Po rozvode s EÚ v piatok (31.1.) o polnoci miestneho času získala Británia vytúženú samostatnosť. Prvýkrát od vstupu do bloku v roku 1973 bude môcť sama rokovať o obchodných zmluvách a bude mať nezávislé kreslo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

Až do konca prechodného obdobia, 31. decembra 2020, zostane Británia v colnej únii a na jednotnom trhu EÚ, kam smeruje takmer polovica ostrovného exportu, od áut, cez mäso až po farmaceutické výrobky, čo predstavuje milióny pracovných miest.

Minister financií Sajid Javid v januári v Davose skonštatoval, že Briti „vášnivo veria“ vo voľný obchod, o ktorom nemohli dlho rozhodovať. Vyhlásil tiež, že novú dohodu so samotnou EÚ je možné dosiahnuť ešte pred koncom prechodného obdobia, ale zároveň varoval nervóznych britských podnikateľov, aby sa pripravili na to, že regulačné podmienky na oboch stranách Lamanšského prielivu budú odlišné.

Britský premiér Boris Johnson trvá na tom, že jeho vláda nepredĺži prechodné obdobie a do konca roka sa zbaví „okov“ európskych predpisov, pričom bude ťažiť zo svojich „svetových finančných služieb, technológií a kreatívneho priemyslu“.

Írsky premiér Leo Varadkar ho ale minulý týždeň varoval, že bude musieť na rokovaniach s EÚ prijať mnohé kompromisy. Napríklad "vymeniť ryby za financie“, teda umožniť európskym lodiam vstup do vôd Spojeného kráľovstva výmenou za neobmedzený prístup kľúčového britského finančného sektora na trh EÚ, čo Johnson odmieta. Porušil by tak jeden zo sľubov v kampani pred referendum v roku 2016.

Ani vyhliadky na rokovania so zvyškom sveta nevyzerajú oveľa lepšie. „Pokúšať sa dosiahnuť viaceré obchodné zmluvy súčasne je ako hrať trojrozmerné šachy,“ vyhlásila Jill Rutterová, výskumná pracovníčka think tanku Changing Europe v Londýne. Rokovania o obchode bývajú zložité a plné kompromisov. No zdá sa, že britskí ministri sa zdráhajú to uznať, uviedla.

Bývalý minister obchodu Liam Fox v roku 2017 povedal, že Británia by mohla ľahko skopírovať všetkých 40 obchodných zmlúv EÚ už v prvú sekundu po polnoci v deň brexitu, ku ktorému malo pôvodne dôjsť 31. marca 2019. Po troch odkladoch a tesne pred vystúpením z EÚ 31. januára 2020 vláda pripustila, že má pripravenú sotva polovicu z tohto počtu zmlúv, ktoré tak pokryjú len jednocifernú časť celkového britského obchodu.

Británia vyhlásila, že sa bude usilovať o vytvorenie úplne nových obchodných dohôd s veľkými partnermi, ako sú USA, Čína a Japonsko. Ak je história nejakým ukazovateľom, naznačuje, že by jej to mohlo trvať roky, hoci americká administratíva hovorí o vyhliadkach na dohodu ešte v roku 2020.

Foxova nástupkyňa Liz Trussová predminulý týždeň v parlamente povedala, že jej cieľom je do troch rokov uzavrieť dohody s krajinami, ktoré predstavujú 80 % britského obchodu. "Je to jednoznačne nereálne, pretože by si to vyžadovalo podpísanie dohôd s viac ako 12 krajinami v časovom rámci, v ktorom sa len zriedka podarilo dosiahnuť dohodu s jedinou krajinou,“ uvádza sa v správe odborníkov na obchodnú politiku z University of Sussex. Navyše, Británia nemá dostatok odborníkov, ktorí by rokovali o obchode, keďže od roku 1973 za ňu uzatvárala zmluvy Únia.

Japonsko, ktoré si v 80. rokoch minulého storočia vybralo Britániu za svoje automobilové centrum v EÚ, sa údajne chce rýchlo dohodnúť, aby udržalo určitú stabilitu svojich firiem.

Minister financií USA Steven Mnuchin zase v januári na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal Javidovi, že Washington bude „sklamaný“, ak nebude „prvý v rade“. Obe strany sa pritom rozchádzajú v názoroch na čínsku telekomunikačnú firmu Huawei a digitálnu daň pre technologické spoločnosti.

Spojené štáty sa podieľajú len necelými 12 % na britskom zahraničnom obchode, čo je oveľa menej ako zhruba 50 % v prípade EÚ. Na treťom mieste je Čína s 5 %, po ktorej nasleduje Japonsko s menej ako 2 %.

Iné štáty, napríklad bývalé britské kolónie Austrália, Kanada a India, dali jasne najavo, že budú viesť tvrdé rokovania o obchode.

Podčiarknuté a zrátané, vláda v Londýne bude musieť počas rokovaní o obchode prijať nepríjemné a „ťažko stráviteľné“ rozhodnutia, pričom bude zároveň čeliť tlaku rozdielnych regulačných požiadaviek EÚ, USA a najnovšie aj Číny.

Rétorika a realita sú dve často veľmi rozdielne veci, skonštatovala na záver Rutterová.

Obchodná dohoda s USA môže byť komplikovaná

Británia tradične patrí k najbližším spojencom USA, v nasledujúcom období však toto spojenectvo bude prechádzať náročnou skúškou. Tou budú rokovania o novej obchodnej dohode.

Britský premiér Boris Johnson chce dohodou s USA zmierniť dôsledky odchodu z Európskej únie, ktorá je najväčším obchodným partnerom Británie. Americký prezident Donald Trump kroky Johnsona podporuje a Londýnu prisľúbil „masívnu obchodnú dohodu“.

Podľa expertov to však také jednoduché nebude a ani mimoriadne dobré vzťahy v predchádzajúcich desaťročiach nemusia teraz zavážiť. „Trump neplánuje robiť Johnsonovi žiadne láskavosti,“ povedala Amanda Sloatová zo spoločnosti Brookings Institution vo Washingtone. „Bez výrazných ústupkov zo strany Británie obchodnú dohodu nebude ochotný uzatvoriť,“ dodala.

Očakávané komplikácie naznačili už vyjadrenia amerického ministra financií Stevena Mnuchina. Minulý týždeň síce vyhlásil, že čo sa týka obchodnej dohody s Britániou, je optimista a nepochybuje, že bude uzatvorená ešte tento rok. Na druhej strane, počas ostatných rokovaní s britským ministrom financií Sajidom Javidom neustúpil Mnuchin v amerických požiadavkách ani o krok, uviedla agentúra Reuters.

Momentálne najväčšie napätie vyvoláva digitálna daň. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose Mnuchin opätovne pohrozil zavedením vysokých ciel na dovoz áut po tom, ako Javid potvrdil, že Británia na zavedení digitálnej dane trvá. „Ak iné krajiny svojvoľne zavedú digitálnu daň voči našim firmám, zvážime svojvoľné zavedenie ciel na výrobcov áut,“ povedal Mnuchin.

Jeho slová vyvolali ostrú odozvu v britskej vláde. „Aby bolo jasné, britská daňová politika je záležitosťou britského ministra financií, nie USA, nie Európskej únie, ani nikoho iného,“ vyhlásila ministerka obchodu Liz Trussová.

Prípadné vysoké dovozné clá na autá zo strany USA by však britskú ekonomiku tvrdo zasiahli. V roku 2018 vyviezla krajina do USA osobné autá, motory, pneumatiky a iné komponenty približne za 11 miliárd USD (9,95 miliardy eur). Prioritou v rámci rokovaní o novej obchodnej dohode bude preto pre Londýn nielen zabránenie uvaleniu nových ciel, ale aj zrušenie terajších dovozných ciel na osobné autá vo výške 2,5 %.

Okrem toho má Londýn záujem aj o kontrakty a služby v rámci verejného obstarávania na štátnej a lokálnej úrovni, kam patrí napríklad pobrežná doprava. Tieto oblasti však spadajú pod americké zákony a obchodná dohoda sa ich pravdepodobne týkať nebude.

USA však majú požiadaviek omnoho viac. Podobne ako v prípade EÚ, aj v prípade Británie chce Washington lepší prístup amerických agroproduktov na trh, čo je pre Britov, dlhodobo preferujúcich prírodné potraviny, len ťažko stráviteľné. Američania požadujú zrušenie mnohých bariér, ako sú napríklad obmedzenia na dovoz chlórom ošetrovaných kurčiat, geneticky modifikovaných potravín a hovädzieho mäsa zo zvierat kŕmených hormónmi. Zatiaľ čo tieto produkty sú v USA bežné, v Británii, podobne ako inde v Európe, ich odmietajú.

Navyše, Spojené štáty od Londýna požadujú úplne otvorenie britského trhu americkým farmaceutickým produktom. To by si vyžadovalo zmeny v stanovovaní cien liekov zo strany britského Národného zdravotného systému (NHS), čo by mohlo zvýšiť ceny liekov v Británii. Analytici nepredpokladajú, že Británia by v tejto oblasti ustúpila. „Briti nedovolia na NHS siahať. To je červená čiara, za ktorú nie je možné ísť,“ povedal Sam Lowe z Centra pre európsku reformu v Londýne. Ako dodal, požiadavka na zvýšenie cien liekov by cez ministerstvo financií a daňových poplatníkov len ťažko prešla.

„Dosiahnutie zmysluplnej dohody bude mimoriadne náročné,“ povedal Jacob Funk Kirkegaard z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu vo Washingtone. „V mnohých otázkach majú totiž USA a Británia diametrálne odlišný postoj,“ dodal.

Podľa niektorých analytikov by najlepším riešením pre americkú vládu bolo uzatvorenie obmedzenej 1. fázy obchodnej dohody s Britániou tak, ako to Washington urobil v prípade Číny. Takáto dohoda by si podľa všetkého ani nevyžadovala súhlas Kongresu.

Pre Johnsona, a najmä Trumpa, ktorý sa uchádza o opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu, by to znamenalo krátkodobé politické víťazstvo, dodal Lowe. Takáto minidohoda by však mala veľmi ďaleko od alternatívy voči neobmedzenému prístupu Británie na trh Európskej únie, čo Johnson a Trump sľubovali.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #obchod #rokovania #Brexit