Grécko si požičiava za minimálne úroky a jeho dlh rýchlo klesá. Krajine pomohol záchranný balík od krajín eurozóny. Aj Slovensko prispelo ručením za úver v sume 1,6 miliardy, pre ktorý Richard Sulík v roku 2011 položil vládu a následne viackrát tvrdil, že by to spravil opäť.
Po deviatich rokoch však Sulíkove argumenty o tom, že situácia je neudržateľná a je lepšie nechať Grécko krachnúť, oslabli. Doteraz nie je jasné, či by bankrot Grécka neviedol aj ku krachu zadlženého Španielska a Talianska, ale zrejmé je, že situácia s dlhmi už nie je natoľko dramatická.
Grécko aktuálne zažilo posilnenie ratingu krajiny a úroky na referenčných 10-ročných dlhopisoch padli na rekordné minimum. Grécke dlhopisy klesli na 1,11 %, vláda tak môže vydať nové dlhopisy už tento týždeň. Ekonomika Grécka bola minulý rok najvýkonnejšia od obdobia oživenia hospodárstva. Stabilná politická situácia pritiahla do krajiny investorov. Agentúra Fitch zvýšila rating Grécka o jeden stupeň na BB z BB- a výhľad ratingu sa zmenil zo stabilného na pozitívny. „Vo vyspelých európskych ekonomikách sú úrokové výnosnosti stále záporné, takže dlhopisoví investori hľadajú ďalšie možnosti umiestnenia peňazí,“ hovorí Boris Tomčiak z Finlordu.
Agentúra Fitch uviedla, že dlh gréckej vlády sa má ustavične znižovať z maxima, ktoré v minulosti dosiahlo 181,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Pomer dlhu k HDP by sa v tomto roku mohol znížiť zo 173 % na 168 %. Keďže grécka vláda chce v najbližších troch rokoch dosiahnuť prebytkový rozpočet, tak bude pomer dlhu k HDP naďalej klesať,“ hovorí Tomčiak.
„Udržateľnosť dlhu sa neustále zlepšuje, je podporovaná stabilným politickým pozadím, trvalo udržateľným rastom HDP a neustálym dosahovaním fiškálnych výsledkov v porovnaní s cieľmi,“ uviedla aj agentúra Fitch. Dodala, že šesťmesačná stredopravá vláda „urobila rýchly pokrok pri znižovaní daňových sadzieb na prácu a kapitál. A začala sa zaoberať otázkami kvality aktív bankového sektora“. Grécka kríza, ako si ju pamätáme, tak v najbližších rokoch nehrozí, aj keď, ako sa hovorí: nikdy nehovor nikdy. „V prípade, že by ale nastala v Európe väčšia recesia, tak by sa fiškálna situácia Grécka opäť značne zhoršila,“ dodal Tomčiak.
Radičovej vláda doplatila na Grécko
Na Slovensku kvôli pomoci Grécku po neústupčivom postoji Sulíka padla vláda Ivety Radičovej. Následne sa Slovensko aj tak pridalo k pomoci, ktorá sa teraz pri zlepšení hodnotenia Grécka začína ukazovať ako zmysluplná. Podmienkou Slovenska je však, že dlh sa nebude škrtať. Po páde Radičovej vlády, ktorá sa nedostala k reformám, keďže fungovala len dva roky a počas nich sanovala dlh prechádzajúcej Ficovej vlády, zostavil Smer jednofarebný kabinet.
Grécko naposledy emitovalo 10-ročné dlhopisy v roku 2010, krátko predtým, ako prijalo prvý program zahraničnej núdzovej pomoci. V auguste v roku 2018 Grécko vystúpilo z tretieho záchranného programu európskych veriteľov. Ukončilo sa tak osemročné obdobie úverového financovania krajiny. Počas tohto obdobia dostalo Grécko od Európskej únie 289 miliárd eur na dlhy, ktoré má do roku 2060 splatiť.
Kríza sa začala v októbri 2009, keď sa verejnosť dozvedela, že Gréci roky falšovali štatistiky o výške svojho deficitu, ktorý umelo znižovali. Ten skutočný deficit nebol 3,6 percenta HDP, ale takmer štvornásobne väčší. K problémom viedlo aj masívne požičiavanie si financií vládou, aby mohla financovať štedré neudržateľné výdavky a súčasne vláda tolerovala rozsiahle daňové úniky. To donútilo grécku vládu obrátiť sa so žiadosťou o záchranný úver na ostatné krajiny eurozóny.
Úroky sťahuje koronavírus
Spoločne s gréckymi dlhopismi sa posilňovali tento týždeň aj talianske dlhopisy. Za tým sú aj výsledky regionálnych volieb v Taliansku, kde prehrala opozičná pravicová strana Liga. Výnosy 10-ročných talianskych dlhopisov klesli na 1,06 %, čo bolo najmenej od začiatku novembra 2019.
Grécku, Taliansku či ďalším ešte stále výrazne zadlženým krajinám z juhu Európy paradoxne aktuálne pomáhajú pri splácaní dlhov obavy zo šírenia koronavírusu, ktoré celkovo podporili dopyt po bezpečných aktívach, medzi ktoré patria štátne dlhopisy. „Koronavírus spôsobil rast záujmu investorov o štátne dlhopisy, preto vzrástli ich ceny a, naopak, poklesli požadované výnosnosti,“ hovorí Tomčiak. Úroky poklesli aj v Bulharsku, Rumunsku či iných európskych krajinách.