Washington Post: Trump hrozil clami na autá, ak EÚ neobviní Irán

15.01.2020 21:32

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nedávno pohrozila Európe zavedením 25-percentného cla na dovoz európskych áut do Spojených štátov, ak formálne neobviní Irán z porušovania medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe.

V stredu o tom s odvolaním sa na európske zdroje informoval denník The Washington Post s tým, že po niekoľkých dňoch Francúzsko, Británia a Nemecko naozaj podali na Teherán sťažnosť pre nedodržiavanie jeho záväzkov vyplývajúcich z dohody.

Dohodu, v ktorej sa Teherán zaviazal, že obmedzí svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií, podpísalo v roku 2015 s Iránom šesť svetových mocností – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA. Zmyslom bolo zbrzdiť iránsky jadrový program, a zamedziť tak Teheránu vo vývoji jadrových zbraní, ale umožniť mu mierové využívanie jadrových technológií.

V roku 2018 Trump označil dohodu za neúčinnú a oznámil, že USA od nej odstupujú. Následne Teherán postupne prestal plniť niektoré podmienky dohody a začiatkom tohto mesiaca v reakcii na zabitie svojho generála Kásama Solejmáního Američanmi oznámil, že sa už nebude riadiť stanovenými limitmi pre obohacovanie uránu.

V utorok Francúzsko, Británia a Nemecko využili možnosť, ktorú dohoda ponúka, a podali na Teherán sťažnosť pre porušovanie jeho záväzkov vyplývajúcich z tohto dokumentu. Cieľom sťažnosti je podľa tejto trojice európskych krajín záchrana dohody a obnovenie diskusie s Iráncami, ktorá by Teheránu umožnila prehodnotiť niektoré jeho minulé rozhodnutia.

Teherán krok európskych krajín vníma ako strategickú chybu a ani Rusko nepovažuje sťažnosť za dobrú voľbu.

Predstavitelia Trumpovej vlády podľa denníka The Washington Post žiadali o podanie spomínanej sťažnosti, ktorá môže viesť k obnoveniu sankcií OSN voči Iránu. Podľa denníka boli Briti, Francúzi i Nemci hrozbou clami šokovaní. Istý európsky predstaviteľ podľa The Washington Post prirovnal americké úsilie presadzovať európsku zahraničnú politiku nátlakom clami za vydieranie.

Denník poznamenal, že tento postup dostáva tvrdú taktiku na novú úroveň, ktorú Amerika voči svojim najstarším spojencom zastáva, a podčiarkuje mimoriadny zmätok v transatlantických vzťahoch.

Jadrová dohoda predpokladá, že v prípade podozrenia z jej porušovania sa môžu signatári sťažovať u spoločnej komisie, v ktorej zasadajú zástupcovia Iránu, Ruska, Číny, troch európskych mocností a EÚ.

Ak komisia nezhody nevyrieši, postupuje záležitosť Bezpečnostnej rade OSN. Ak by ani tá spor do 30 dní nevyriešila, nadobudnú znovu platnosť sankcie uvalené OSN voči Iránu, ktoré dohoda pôvodne uvoľnila.

Podľa Francúzska, Nemecka a Británie však sťažnosť nemá smerovať k obnoveniu sankcií uvalených OSN, ale naopak, k záchrane dohody.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#dohoda o jadrovom programe #Irán #USA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku