Podľa agentúry AFP to vyplýva zo spoločnej deklarácie, ktorú podporili napríklad Slovensko, Česká republika, Francúzsko, Spojené štáty či Británia. Tie tak chcú znížiť závislosť na uhlí a plyne. Čína a Rusko, ktoré sú dnes najväčšími staviteľmi jadrových elektrární na svete, však medzi signatármi nie sú.
V Dubaji podpis deklarácie oznámil vyslanec USA pre klímu John Kerry. Po boku mal niekoľko ďalších vedúcich predstaviteľov, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a belgického premiéra Alexandra de Crooa.
Medzi signatárov patria Bulharsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Ghana, Japonsko, Kanada, Maďarsko, Moldavsko, Mongolsko, Maroko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené štáty americké Švédsko, Ukrajina, Veľká Británia a Južná Kórea.
„Vyhlásenie uznáva kľúčovú úlohu jadrovej energie pri dosahovaní uhlíkovej neutrality do roku 2050 a pri udržiavaní cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia,“ uvádza sa v texte.
Signatárske krajiny tiež vyzývajú akcionárov medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Svetová banka, aby do svojho financovania zahrnuli aj jadrovú energiu.
„Existujú zákonné ustanovenia, niekedy aj v niektorých medzinárodných úverových inštitúciách, ktoré jadrovú energiu vylučujú. Myslím, že to je úplne zastarané,“ povedal už skôr agentúre AFP generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.
Zástancovia považujú jadrovú energiu, ktorá je škálovateľná a nevypúšťa prakticky žiadne skleníkové plyny, za prostriedok na výrobu elektriny, ktorý nemá obdoby. Niektorí ekológovia však poukazujú na riziká havárií, na problematiku jadrového odpadu a na vysoké náklady na jadrovú energiu.