Aj preto začiatkom minulého týždňa prebehli rokovania medzi prevádzkovateľom plynárenskej prepravnej siete na Slovensko spoločnosťou Eustream a poľským prevádzkovateľom prepravnej siete GAZ-SYSTEM. „Hlavný potenciál plynovodu do budúcnosti spočíva v možnosti dovážať cezeň do strednej Európy plyn z LNG prístavov na pobreží Baltského mora," priblížil pre Pravdu špecialista externej komunikácie Eustreamu Pavol Kubík.
Navyše, podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) patrí Poľsko medzi našich kľúčových partnerov pri diverzifikácii dodávok plynu. Naši severní susedia môžu zohrávať aj úlohu prostredníka, ktorý nám skráti cestu k skvapalnenému plynu. Slovensko totiž ako vnútrozemská krajina nemá priamy prístup k LNG terminálom.
Kubík však dodal, že v súčasnosti toto prepojenie nie je komerčne využívané. A to aj napriek tomu, že plynovod s celkovou dĺžkou 164 kilometrov bol dokončený a pripravený na komerčnú prevádzku už v roku 2022.
Expert na energetiku z portálu energie-portal.sk Radovan Potočár navyše hovorí, že doteraz viac plynu pretieklo v smere zo Slovenska do Poľska ako naopak. „K severnému susedovi dosiaľ cez nový plynovod pretieklo 378 miliónov kubických metrov (m³) plynu, opačným smerom to bolo 14 miliónov m³," zhrnul analytik.
Čítajte viac Energopomoc 2026: Kto má nárok na šek a o koľko stúpnu ceny elektriny a plynu?
Zaujímavá trasa
Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko má v sebe veľký potenciál. „Kapacita plynovodu v smere z Poľska na Slovensko je 4,7 miliardy m³ ročne (pri 20 stupňoch Celzia) čo približne zodpovedá celoročnej domácej spotrebe Slovenska," hovorí Kubík z Eustreamu.
Podľa Kubíka však Poľsko síce má LNG terminály, ale zatiaľ ešte nemá toľko voľného plynu, aby ho vo veľkých objemoch mohlo posielať k nám. Existujúce regasifikačné kapacity (teda koľko LNG dokáže terminál premeniť späť na plyn a poslať do plynovej siete za určitý čas, pozn. red.) a obmedzenia v poľskej plynárenskej sieti spôsobujú, že väčšina plynu je určená predovšetkým pre domáci trh.
Situácia by sa však mohla zmeniť v najbližších rokoch, keď Varšava plánuje rozšíriť LNG terminály a posilniť svoju prepravnú infraštruktúru. „Okrem zásobovania Slovenska sa budeme usilovať využiť potenciál tohto plynovodu aj na prepravu zemného plynu ďalej na Ukrajinu, prípadne do iných štátov strednej Európy. Aj o tomto sme viedli rozhovor s našimi poľskými partnermi," uzatvoril Kubík.
Energetický analytik Potočár v tejto súvislosti hovorí, že do budúcnosti pôjde o veľmi zaujímavú diverzifikačnú trasu, ktorá podľa neho môže byť dôležitým dielom skladačky pri dodávkach plynu na Slovensko. „Plynovodné prepojenie Slovensku otvára perspektívne možnosti dodávok LNG z poľského pobrežia alebo z pobaltských krajín. O jeho využití však rozhodne hlavne to, či v baltských termináloch vrátane nového poľského bude dostatok voľných kapacít pre Slovensko, a zároveň či táto trasa bude rentabilná z hľadiska prepravných poplatkov. Poľsko zatiaľ nepustilo veľa nových hráčov na svoj trh," hovorí expert.
Čítajte viac Jadro za plyn: Saková a Motyka rysujú novú energetickú os medzi Bratislavou a Varšavou
O významnom potenciáli plynového trhu u našich severných susedov svedčia aj rekordné množstvá suroviny, ktoré minulý rok prepravil tamojší GAZ-SYSTEM – išlo až o 22,8 miliardy m³ plynu. Vývoz v roku 2025 dosiahol dve miliardy m³ plynu, pričom až 99 percent exportu smerovalo na Ukrajinu.
Poľsko dnes odoberá zemný plyn najmä z Nórska cez plynovod Baltic Pipe a z LNG dovážaného do terminálov na pobreží Baltského mora, predovšetkým v Świnoujści, kde plyn prichádza najmä z USA a Kataru. Tieto zdroje dopĺňa menšia domáca ťažba a prepojenia s okolitými krajinami, vďaka čomu Poľsko po roku 2022 prakticky ukončilo závislosť od ruského plynu.
Už nie sme závislí od Rusov
Zatiaľ si však vystačíme aj s plynom, ktorý na Slovensko v najväčších objemoch priteká z Maďarska cez plynovod TurkStream. Na konci minulého roka sa dokonca podarilo na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat v smere z Maďarska na Slovensko zvýšiť kapacitu z 3,5 miliardy m³ plynu na 4,38 m³ plynu – teda niekde okolo našej celoročnej spotreby.
Podľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorý plynom pokrýva približne 65 percent nášho trhu, má Slovensko obojstranné prepojenie s každou okolitou krajinou. „Nie sme tak závislí od jednej tranzitnej trasy. Svedčí o tom skutočnosť, že pokiaľ v roku 2024 sme najviac plynu doviezli prepravnou trasou cez Ukrajinu, v roku 2025, po zastavení tranzitu z tohto smeru, sme približne rovnako využívali prepravný koridor z Maďarska, z Česka a Rakúska. Tieto tri trasy momentálne preferujeme, vzhľadom na to, že sú s nimi spojené najnižšie dodatočné náklady na tranzit plynu na Slovensko," povedal pre Pravdu hovorca SPP Ondrej Šebesta.
Rok 2025 zároveň ukázal, že Slovensko sa pri dodávkach plynu nemusí spoliehať, ako to bolo dovtedy, iba na Rusko. Platí to aj napriek tomu, že naši najväčší plynári majú zmluvu na dodávky suroviny s ruským Gazpromom platnú až do roku 2034. Čísla SPP totiž ukázali, že spoločnosť v minulom roku odoberala z východu už iba približne jednu tretinu z celkového objemu suroviny, ktorá k nám pritiekla. Ešte pred zastavením dodávok – teda do konca roka 2024 – dodávala pre SPP väčšinu komodity práve Moskva.
Čítajte viac Tunel Višňové otvorili, kolóny zostali: Jedno chýbajúce miesto na D1 brdzí celé Slovensko, varuje odborník
Budeme mať lacnejší plyn?
Kľúčovou otázkou pre spotrebiteľov pritom je, či by pre Slovensko výrazné posilnenie dodávok plynu zo severu znamenalo aj nižšie ceny komodity. Naši najväčší plynári totiž opakujú, že trasa cez Maďarsko je pre nich v súčasnosti cenovo najvýhodnejšia. Práve cez túto trasu k nám dodáva surovinu Gazprom, no vzhľadom na obmedzenia v infraštruktúre SPP nedostáva plný objem plynu, ktorý by spoločnosť potrebovala.
Aj preto sa dodávateľ obzerá po ďalších možnostiach. „Každý iný zdroj je však pre nás drahší, pretože k zemnému plynu musíme pripočítať aj poplatok za jeho prepravu. Poplatok za tranzit plynu cez Nemecko a Česko a následne Česko a Slovensko nás stojí približne 2,8 eura za megawatthodinu. Podobne je na tom trasa z Nemecka cez Rakúsko na Slovensko," priblížil Šebesta z SPP.
Podľa Šebestu by však náklady na dodávky plynu prostredníctvom poľského prepravného systému boli asi dvojnásobne vyššie ako na trase z Nemecka cez Českú republiku. Aj to je dôvod, prečo ho spoločnosť aktuálne vôbec nevyužíva. „Vzhľadom na to, že jeho kapacita je na slovenské potreby dostatočná, hľadáme v súčasnosti s poľskou stranou spoločné prieniky na to, ako situáciu vyriešiť. Poľsko je totiž krajinou s dostupnou LNG infraštruktúrou a má teda priamy prístup ku skvapalnenému plynu," dodal Šebesta.
Analytik Potočár v tomto kontexte dodáva, že ak by sme odoberali viac plynu cez poľský systém, vplyv na finálnu cenu by nebol zásadný. „Otvorenie novej prepravnej trasy by sa totiž nedotklo komoditnej časti ceny ani taríf za distribúciu. Vplyv by sa prejavil v cene za prepravu, čo je síce najmenšia položka koncovej ceny za dodávku plynu, ale prirodzene i tá vytvára jej finálnu výšku a v absolútnych číslach hovoríme o obrovských sumách, ktoré za prepravu platia obchodníci a dodávatelia plynu," uzatvoril odborník.
Čítajte viac Pomoc s vysokými účtami za elektrinu a plyn dostanú aj poslanci. Časť ľudí vyradia príjmy z kapitálu, iní vypadnú o tri mesiace
Na význam hľadania nových trás pritom tlačí aj pripravovaná legislatíva Európskej únie (EÚ). Od začiatku roka 2027 chce EÚ zakázať prepravu ruského zemného plynu na územie členských štátov, čo by definitívne znemožnilo využívanie tradičných východných koridorov bez ohľadu na ich cenu či technickú dostupnosť. Pre Slovensko to znamená, že otázka alternatívnych dodávok zo severu či zo západu už nebude len ekonomickou voľbou, ale nevyhnutnosťou, na ktorú sa bude musieť plynárenský sektor pripraviť vopred.
