Aká je aktuálna cena energií na Slovensku a ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Závisí, čo za energie považujeme a o akých odberateľoch hovoríme. Pre väčšinu domácnosti platí, že ceny budú veľmi podobné ako v minulom roku, pretože budú naďalej štedro dotované. Hovoríme zhruba o cene okolo 200 € na MWh alebo 20 centov na kWh v prípade elektriny, zhruba 60 – 70 € na MWh v prípade plynu. V prípade tepla je to už komplikovanejšie, pretože ak máme na mysli centralizované zásobovanie teplom, teda veľké teplárne, tak je to okolo 700 lokalít a všade sú ceny iné. Rádovo v rozpätí od nejakých 70 – 80 € za MWh až po viac ako 200 €.
Ceny elektriny a plynu vieme ľahko porovnať aj so zahraničím. Podľa Eurostatu je Slovensko medzi krajinami s najlacnejšími energiami. Nižšie ceny má možno už len Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, ale spolu s nimi sme úplne na chvoste a hlboko pod priemerom.
Ak sa pozrieme na domácnosti, ktoré sú mimo energopomoci, v ich prípade ceny tento rok stúpnu. V prípade plynu zhruba o tretinu, v prípade elektriny o 20, 25 % až 30 % v závislosti od tarifnej skupiny. Tam už je to porovnanie s inými krajinami trochu menej v prospech Slovenska, ale stále aj tieto domácnosti majú ceny, ktoré sú nižšie ako je priemer v EÚ.
Dlho sa diskutovalo o tom, že plošná pomoc je v podstate neudržateľná a prešlo sa na adresnú, ale je toto naozaj adresná pomoc? Je aj niekto, kto na túto zmenu doplatí?
Energopomoc doteraz fungovala v podstate skryte, bola neviditeľná, aj keď štát stála miliardy eur – viac ako 4 miliardy len za roky 2023 a 2024. Teraz si už možno domácnosti uvedomujú, že štát im energie niekoľko rokov dotuje. Bez štátnej dotácie, by boli ceny omnoho vyššie. V prípade tepla vstupuje do hry fakt, že už sa budú účtovať reálne ceny, ktoré nastavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a niekde výrazne stúpnu. A tam, kde výrazne stúpnu, nastupujú energošeky. Energopomoc teda pokračuje v zmenenom formáte. Je tu určitý prvok adresnosti, ale stále platí, že absolútne veľká väčšina ľudí v krajine dostane či už zlacnenú elektrinu alebo plyn, alebo kompenzáciu v prípade tepla. Posúvame sa teda od úplne plošného modelu k takmer plošnému modelu. Už to nebude úplne každý, kto pomoc dostane, ale takmer každý. Ale zároveň vzniknú aj paradoxné situácie, keď na pomoc nedosiahne niekto, kto by na ňu možno z logiky veci mal nárok. Z mnohých možných príkladov vypichnem situáciu v teple.
Pre bežnú domácnosť v bytovke je najväčší náklad teplo. Plyn ani nemusí mať. Elektrina ju až tak nemusí zaujímať, pretože môže stáť 15 – 20 € mesačne. V bytovom dome však môže domácnosť platiť aj 100 € mesačne za teplo. A tu je pravidlo nastavené tak, že energopoukážky sa budú vyplácať len tam, kde dochádza k cenovému nárastu o viac ako 20 € na MWh oproti roku 2022.
Ak si vezmeme bytový dom, kde bolo lacné teplo už aj v roku 2022, cena bola povedzme 80 € na MWh a teraz stúpne na 110 €, tak tu nárok domácnostiam vzniká. Na druhej strane, ak v inom meste alebo v inej časti sídliska bola cena tepla z teplárne už v roku 2022 vysoká, povedzme 200 € na MWh a teraz stúpne na 210 €, tak tam sa energopoukážky paradoxne vyplácať nebudú, hoci domácnosti budú platiť v podstate dvakrát viac za teplo než domácnosti v inej lokalite, kde nárok na energopoukážky vznikne. Preto, lebo kritériom na priznanie energopoukážky nie je výška ceny, ale rozdiel oproti roku 2022.
Energopomoc sa od januára mení, ale ľudia si možno nie sú istí tým, na aké obdobie je nastavená. Môžu počítať s touto pomocou aj po roku 2026?
Aktuálne len v roku 2026. Na aktuálny rok sú na energopomoc aj financie v štátnom rozpočte. Zároveň je tu ale nový zákon o adresnej energopomoci, ktorý bude platný a účinný aj v roku 2027 a ďalších rokoch, ak sa nezmení alebo nezruší. Tým pádom bude tá téma určite na stole aj na konci roka 2026.
Poďme si energopomoc rozmeniť na drobné. Začnime plynom…
Do roku 2023 platilo, že čo povie regulátor ÚRSO, to platí a takéto ceny môžu domácnostiam dodávatelia účtovať. Od roku 2023 už toto neplatí. ÚRSO stále nastavuje ceny, ktoré sú ale omnoho vyššie než to, čo môžu reálne dodávatelia účtovať domácnostiam. Domácnostiam môžu účtovať len ceny, ktoré nastavuje vláda. A toto robia v podstate všetky vlády od konca roka 2022. Odvtedy časť peňazí dostávajú dodávatelia plynu zo štátneho rozpočtu a druhú časť od domácností a pre domácnosti zostáva cena plynu zmrazená od roku 2023. Novinkou od roku 2026 je iba to, že tento mechanizmus pokračuje nie pre úplne všetky domácnosti, ale len pre domácnosti spadajúce pod energopomoc, a tých je zhruba 90 %. Pre tie domácnosti, ktoré sú mimo, už platia ceny, ktoré nastavuje ÚRSO, a tie sú oproti zmrazeným cenám vyššie zhruba o tretinu.
Čítajte viac Šéfka jadrového dozoru Žiaková: Už teraz musíme hovoriť o budúcich atómkach, lebo príprava ich stavby je dlhá
Ako je to s elektrinou…
Tu je systém postavený trochu inak. Štátny rozpočet dodávateľov elektriny nedotuje, ale sú to Slovenské elektrárne, ktoré znášajú náklady. Pomoc spočíva v tom, že elektrárne v minulých rokoch poskytovali elektrinu s cenou 61 € za MWh. To je hlavná zložka v koncovej cene elektriny. Teraz sa to zmenilo. Komodita vzrástla o 19 % na 72,70 €, teda pomerne výrazne, ale došlo k redukcii iných poplatkov obsiahnutých v cene elektriny, možno sčasti aj na úkor podnikateľského sektora a domácností, ktoré sú pod energopomocou. Tým pádom majú len mierne vyššiu cenu elektriny v roku 2026, zhruba o 3 % oproti roku 2025.
Ale pre domácnosti mimo energopomoci je tá cena vyššia možno o štvrtinu až tretinu v závislosti od tarify. Aj tu platí, tak ako pri plyne, že pomoc je automatická, v podstate neviditeľná. Domácnosti nemusia aktívne nič riešiť, hradia účty a ak majú energopomoc, cena je automaticky znížená, dotovaná.
Najväčšou položkou v účtoch pre ľudí je, samozrejme, kúrenie a teplá voda. Aké sú rozdiely, ak si niekto kúri sám, ak sa teda bavíme o elektrine alebo plyne a nie o napríklad dreve… A aký je rozdiel, ak niekto má teplo z centrálneho zásobovania?
Ak si niekto vykuruje sám, tak sú to vlastne prípady, o ktorých sme už hovorili, pretože je to odberateľ elektriny, ak má elektrické kúrenie, alebo je odberateľ plynu, ak má plynový kotol, čo je najbežnejšie vykurovanie napríklad v rodinných domoch, ale aj v niektorých bytoch.
V prípade centralizovaného zásobovania teplom je problém v tom, že teplo vstupuje do bytového domu na jednom bode, na päte činžiaku, a tým pádom nebolo možné pokračovať v tom doterajšom systéme, že štát dotuje teplo priamo teplárni, pretože by teplo bolo dotované pre všetkých v rámci bytového domu. Ale keďže tu bol zámer ísť do nejakej formy adresnosti, model sa zmenil v tom, že ceny budú zreálnené, respektíve budú také, ako ich nastavil ÚRSO. Toto sa premietne do poplatkov, ktoré domácnosti platia správcom domov alebo bytovým družstvám, a až následne, respektíve už teraz počas januára, dostanú formou energopoukážky kompenzáciu.
Zopakujem, že na to, aby domácnosť získala energopoukážku, nestačí, aby plnila kritérium bonity, teda príjmovú hranicu, ale zároveň v danej lokalite centralizovaného zásobovania teplom musí byť splnená podmienka, že sa zvyšuje cena tepla o viac ako 20 € na MWh. Ak je toto splnené, tak domácnosť má nárok na energopoukážku.
Posledný príklad sú bytové kotolne – teda spoločné zdroje bytového domu spravidla na báze plynu. Platí, že plyn pre ne je dotovaný automaticky. Bez ohľadu na to, či v danom bytovom dome žije čo i len jeden človek s nárokom na energopomoc, pri bytových kotolniach alebo aj pri spoločnom elektrickom zdroji je cena dotovaná automaticky.
Skúsme si toto všetko premeniť na eurá a dajme si príklady domácností, napríklad malú garzónku, bežný trojizbový byt a rodinný dom. O koľko vzrastú ľuďom účty, ak majú nárok na energopomoc, a o koľko, ak na tú energopomoc nárok nemajú?
Veľmi to závisí od toho, ako konkrétne daná domácnosť funguje a z akých zdrojov vykuruje. V závislosti od toho náklady domácnostiam, ktoré vypadnú spod energopomoci, stúpnu rádovo o desiatky eur ročne, napríklad v prípade jednoosobových domácností, či malej garzónky. Ale v prípade rodinného domu, ktorý môže mať ročnú spotrebu možno 10 000 – 20 000 kWh plynu, ročný nárast bude rádovo o stovky eur.
Čítajte viac Regulačný úrad zverejnil reálne ceny plynu bez vládnych dotácií, náklady na kúrenie sú nižšie ako v čase najväčšej krízy
Zohľadňuje energopomoc napríklad aj to, či si niekto si dal svoj dom či byt zatepliť?
Nie, nezohľadňuje sa to, v akom stave je obydlie. Samozrejme, zateplenie vstupuje do hry ako dôležitá okolnosť, pretože energeticky hospodárne budovy, alebo domy, ktoré majú vymenené okná, majú nižšiu energetickú spotrebu. Tým pádom má domácnosť nižšiu spotrebu energií a na ňu zdraženie doľahne menej ako na domácnosť, ktorá takéto opatrenia neurobila. V rodinnom dome, ktorý je zateplený, má vymenené dvere a okná a možno ešte má aj vymenený kotol za modernejší a účinnejší, tak spotreba môže byť aj o polovicu nižšia ako v prípade domu, ktorý je v oveľa horšom stave.
Počuli sme mnoho príkladov, že adresná pomoc je nastavená na trvalý pobyt a vznikli situácie, že v niektorých bytoch majú nahlásený trvalý pobyt aj ľudia, ktorí tam nežijú, ale majú vysoký príjem. A ľudia, ktorí tam žijú a majú nízky príjem, energopomoc nedostali. Do akej miery bude štát revidovať tieto skutočnosti? Má zmysel kvôli energopomoci trvalé pobyt rušiť a meniť?
Štát plánuje prehodnocovať tieto údaje. To, čo bral do úvahy k 1. januáru a na základe čoho majú dnes domácnosti zlacnené energie alebo nárok na energopoukážky, je stav trvalého pobytu ku koncu novembra minulého roku. Kto si zmenil trvalý pobyt v decembri 2025, tak sa to nejako nedotklo jeho nároku na energopomoc. Ministerstvo hospodárstva avizuje, že prehodnocovanie chce robiť častejšie, než ukladá zákon. Podľa legislatívy to musí byť minimálne raz ročne, ale ministerstvo hovorí, že už na jar tohto roka chce prehodnotiť celý systém znovu, respektíve prehodnocovať nároky. Aj kvôli tomu sa napríklad zmenilo, že energopoukážky, ktoré dostávajú domácnosti teraz v januári, budú len v štvrtinovej výške. Práve s tým odôvodnením, že na jar, pravdepodobne v apríli, ministerstvo prehodnotí nárok. Takže má zmysel si zmeniť trvalý pobyt.
Do budúcna sa to prejaví, ale zároveň nie vždy platí, že sa to musí nevyhnutne domácnosti oplatiť. Napríklad ľudia s vyšším príjmom bývajú v podnájme u prenajímateľa, ktorý prenajíma viacero bytov a sám spadá pod energopomoc, tak v takomto prípade si môžu pohoršiť. V súčasnej situácii, ak nemajú nahlásený trvalý pobyt v danom byte, tak sa na tento byt nahliada ako na nehnuteľnosť človeka, ktorý byt prenajíma. Tým pádom, ak on vo svojej domácej nehnuteľnosti má nárok na energopomoc, tak má nárok na pomoc v každej svojej nehnuteľnosti. Aj jeho podnájomníci majú zlacnenú elektrinu a plyn. Ak si tam už ale prehlásia svoj trvalý pobyt a oni sami nebudú spadať pod energopomoc, tak si pohoršia a elektrina aj plyn bude drahšia rádovo o tretinu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V mnohých bytoch sú v podnájmoch študenti, alebo mladí pracujúci. Čo ak majiteľ, hoci má nárok na energopomoc, príde a zvýši im nájom, vyhovoriac sa na drahšie energie? Kedy na to nájomcovia môžu doplatiť a kedy nie?
Platí, že pokiaľ ja sám vlastním viacero nehnuteľností, tak nárok na energopomoc sa prenáša aj na ďalšie vlastnené nehnuteľnosti. Teda aj na garáž, chatu, záhradu a možno tri byty, ktoré máme ako investičné byty na prenájom. Ale len za predpokladu, že nikto iný v týchto bytoch nemá trvalý pobyt. Akonáhle už tam napríklad študenti trvalý pobyt majú, tak sa na tieto byty nazerá ako na samostatné energetické domácnosti a už sa ide podľa kľúča členov týchto domácností. Ak títo členovia domácnosti svojimi príjmami spadajú pod energopomoc, tak na daných odberných miestach bude energopomoc poskytovaná.
Vždy to závisí od konkrétnej situácie. Niekedy sú to nájomcovia, ktorí si sami platia za energie, inokedy to je prenajímateľ, ktorý toto potom zohľadňuje v platbe. Nárok si vedia overiť v prípade tepla najjednoduchšie zadaním adresy, ktorú určite poznajú. V prípade, ak si chcú overiť nárok na zlacnenú elektrinu a plyn, tak musia poznať takzvaný EIC kód v prípade elektriny alebo podobne dlhý kód v prípade plynu, ktorý nájdu na faktúre. Tým pádom musia mať prístup k týmto údajom. Ak k identifikátorom prístup nemajú, tak ten nárok overiť nevedia.
Mnohí ľudia pri energopomoci nemusia urobiť nič a ceny budú mať zachované alebo dotované. V januári však začínajú chodiť energošeky. Kto môže čakať aké sumy a čo majú ľudia robiť v prípade, že im prídu vyššie zálohové platby, hoci šek ešte nevideli. Majú zaplatiť?
Zálohové platby v prípade tepla vždy uhrádzať treba. A to platí aj v tejto situácii, keď v mnohých lokalitách ceny stúpnu a niekde môžu stúpnuť naozaj skokovo o desiatky percent. Tie úhrady musia domácnosti reálne zrealizovať, zaplatiť to, čo im vymeral správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, alebo bytové družstvo. A do druhého vrecka od štátu majú dostať energopoukážku, ktorá im pokryje časť zvýšených nákladov. Tu je potrebný jediný aktívny krok, pretože energopoukážka príde vo forme poštového šeku, ktorý si treba ísť fyzicky vyzdvihnúť na poštu.
Ak hovoríme o samotnom nároku na energopomoc alebo aj o zlacnenej elektrine, o dotovanom plyne, tak tam je celý systém automatický. Domácnosť nemusí robiť nič. Nárok má automaticky a to, čo uvidí na faktúre, je už znížená cena, tým pádom veľmi mierne zvýšená cena oproti roku 2025. Aktívny krok domácnosť musí urobiť len vtedy, ak sa domnieva, že bola neprávom vyradená z nároku na energopomoc. Vtedy je potrebné ísť fyzicky na okresný úrad. Buď každý dospelý člen domácnosti alebo jeden so splnomocnením od ostatných. Na okresnom úrade, respektíve v klientskom centre, vie podať reklamáciu, respektíve požiadať najprv o takzvanú kvalifikovanú informáciu.
Čítajte viac Koniec výhovoriek obchodníkov. Slováci dostávajú nový spôsob ako platiť. Vysvetľujeme, ako funguje prevod QR kódom
Ľudia sa už zase tešia, že budú rady na poštách. Aké sumy môžu očakávať na energošekoch?
Hodnota energopoukážky sa vypočítava na celý rok. V prípade, že v danej lokalite stúpne cena o viac ako 20 € na MWh, napríklad o 50 € na MWh, tak 30-eurové zdraženie nad tými 20 € má zjednodušene povedané kryť tento energošek. V závislosti od veľkosti danej domácnosti, teda plochy, v závislosti od počtu členov domácnosti a v závislosti od ceny tepla sa určuje hodnota energopoukážky, ktorá môže byť rádovo vo vyšších desiatkach eur ročne alebo aj v stovkách eur ročne. Táto suma sa potom vydelí štyrmi a prvá štvrtina bude hodnotou, ktorú domácnosť dostane alebo nájde vo svojej poštovej schránke v januári. Bude to veľmi rozdielna suma v rôznych lokalitách. Mnohí nedostanú žiadnu poukážku, iní si tam môžu už aj v januári nájsť trojcifernú sumu.
Môže sa stať aj situácia, že si ľudia jednoducho pomoc nevyzdvihnú, lebo si povedia, že sa im kvôli pár eurám neoplatí ísť do radu na poštu?
Taká situácia sa môže stať. Je nastavená minimálna hodnota poukážky, do ktorej ich štát ani posielať nebude, pretože pokiaľ by hodnota poukážky bola naozaj v pár eurách, tak by to nedávalo zmysel. Pokiaľ domácnosť nemá záujem, tak si šek vyzdvihnúť nemusí. Ale v mnohých prípadoch to budú naozaj zaujímavé sumy v desiatkach alebo stovkách eur. V takom prípade skôr vidím riziko v tom, že v niektorých životných situáciách dostane človek do ruky 200 €, ktoré má použiť na vyššiu zálohovú platbu v ďalších mesiacoch, ale reálne ich použije ich na nejaký možno márnotratný cieľ v danej chvíli. A v ďalších mesiacoch nebude mať na naozaj výrazne drahšie teplo.
Môže sa stať aj situácia, že niekto pocíti energopomoc až v ročnom zúčtovaní budúci rok?
Za súčasných okolností nie. Ale toto je zaujímavá téma z pohľadu, že vyúčtovanie, ktoré podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva musí byť každý rok do konca mája, sa realizuje podľa iného kľúča ako výpočet energopoukážky. Pri tomto ročnom vyúčtovaní sa nahliada na predošlý kalendárny rok a berie sa do úvahy takzvaná spotrebná zložka a základná zložka. Spotrebná zložka je daná hodnotami z meračov a základná zložka je daná podlahovou plochou. Na druhej strane pri výpočte energopoukážky sa nezohľadňuje miera spotreby, zohľadňuje sa počet členov domácnosti a plocha. Takže aj na tejto úrovni môžu vzniknúť rôzne paradoxné alebo nespravodlivé situácie, pretože tam určitý nesúlad zákonite v praxi vzniknúť musí. Toto sa reálne ukáže možno tento rok v máji pri ročných zúčtovaniach a potom, samozrejme, aj niekedy v máji v roku 2027.
Už sme to spomínali, ale skúsme si to zhrnúť: Kde si ľudia môžu nájsť, či majú nárok na energopomoc, a čo majú robiť v prípade, ak majú pocit, že tento nárok majú, ale energopomoc nedostali?
Prvým krokom, ktorý možno mnohí už robili, je pozrieť sa na svoje vlastné príjmy a vypočítať, či spadajú pod úroveň 1930 € mesačne. Ale záväzné je to, čo nájdu na webovej stránke energopomoc.sk, kde je možné overiť si nárok zadaním identifikátora z faktúry od dodávateľa elektriny alebo plynu, alebo zadaním adresy, ak je daná lokalita zásobovaná centrálne z teplárne. Ešte stále tam sú rôzne nezrovnalosti a problémy, nie vždy to musí zodpovedať realite, respektíve štát tieto dáta ešte bude čistiť.
Druhou inštanciou môže byť infolinka, ktorú pre tento účel zriadilo ministerstvo hospodárstva. A treťou inštanciou sú klientske centrá, respektíve okresné úrady. Tie slúžia na fyzický kontakt. Tam sa dá vybaviť reklamácia, tam sa dá sťažovať alebo požiadať o takzvanú kvalifikovanú informáciu.
Keby ste mali v rukách energopomoc vy a mohli by ste ju urobiť akokoľvek, ako by vyzerala?
Ak by som o nej mohol rozhodovať už v tých predošlých rokoch, tak by som postupne umožňoval nárast ceny, aby sme sa jedného dňa vymotali z tohto bludného kruhu. Nie je zmysluplné, aby štát donekonečna dotoval ceny. Ceny treba postupne zreálniť. Nemôže to byť skokové zdraženie, ale ak by sme každý rok zvýšili ceny tak ako v roku 2023, tak dnes je už celá téma zo stola. A popritom paralelne tu musí byť systém adresnej pomoci, cez ktorý dnes mnohí prepadávajú, napríklad domácnosti s vysokými cenami tepla. A toto by bola špeciálna sociálna dávka, napríklad po vzore Českej republiky, ktorá by pokrývala zvýšené náklady na bývanie vrátane vodného a stočného, poplatkov za odpad a podobne. Teda cielená sociálna dávka pokrývajúca nie 90 % ľudí, ale naopak možno práve tých 10 % najohrozenejších.
Čítajte viac Energopomoc mieri k ďalším tisícom Slovákov. Štát zaplatí aj tým, ktorí radiátory odstrihli
Energopomoc nebude večná a ani energie už zrejme nikdy nebudú lacnejšie, skôr naopak. Aké praktické kroky môžu urobiť domácnosti na to, aby sa v budúcnosti vyhli extrémnemu zvyšovaniu cien, respektíve ako by mohli ušetriť na spotrebe energie?
Zníženie spotreby a zefektívnenie je tá najlepšia a najviac udržateľná cesta. To znamená zateplenie, výmena okien, výmena dverí, výmena zdroja vykurovania -efektívnejší kotol alebo slnečné kolektory na ohrev vody – a ďalšie riešenia, ktoré buď znížia spotrebu, alebo zefektívnia výrobu tepla a teplej vody v danej domácnosti.
Okrem toho sú tu možnosti, ktoré sa dajú realizovať aj bez nejakej investície: efektívnejšie vetranie, teda nemať otvorené okno celý deň na vetračku, ale vyvetrať nárazovo, mať nastavenú adekvátnu teplotu v miestnosti, takú, ktorá bude komfortná a bezpečná, ale nebude zbytočne vysoká, nezakrývať radiátory nábytkom či závesmi. A potom sa pozrieť najmä na veľkých žrútov elektriny, akými môžu byť staré mrazničky, staré veľké chladničky – teda spotrebiče, ktoré fungujú nepretržite a majú veľkú spotrebu. To je oveľa dôležitejšie ako sa možno pozerať na to, či máme celú noc televízor v standby režime.
