Štatistický úrad informuje, že v prvom týždni roka 2026 zdraželi základné druhy palív na našich čerpacích staniciach v priemere o 0,1 centa za liter a ceny prémiových palív v priemere stúpli o 0,5 centa. Cena za liter najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu sa vyšplhala na 1,450 eura, pri nafte to bolo 1,401 eura.
Na začiatku roka 2025 pritom vodiči na čerpacích staniciach platili za liter obyčajného benzínu 95 v priemere 1,561 eura a motorová nafta v rovnakom objeme stála 1,509 eura.
Ide pritom o trend, ktorý trvá posledných niekoľko týždňov. Počas vianočného týždňa minulého roka boli ceny benzínu dokonca na podobnej úrovni ako naposledy v októbri 2021. „Cena základného benzínu 95 sa tretí týždeň pohybovala na úrovni 1,45 eura a cena obyčajnej motorovej nafty sa druhý týždeň držala pri hranici 1,40 eura za liter,“ píšu slovenskí štatistici.
Najdrahší benzín v regióne
Slovensko má aj napriek pozitívnym číslam v rámci krajín V4 stále najdrahší benzín. Vyplýva to z údajov Českej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu, ktorá pravidelne porovnáva ceny pohonných hmôt vo vybraných krajinách Európskej únie (EÚ). Kým slovenskí motoristi platili na začiatku roka 2026 za liter benzínu v priemere 1,450 eura, v okolitých štátoch sú ceny citeľne nižšie.
Najlacnejší benzín v regióne má Poľsko, kde sa liter predáva približne za 1,348 eura. Len o niečo drahšie je Česko s cenou 1,366 eura za liter. Maďarsko sa pohybuje vyššie, na úrovni 1,438 eura, no stále zostáva pod slovenskou cenou. Slovensko tak z kvarteta krajín V4 vychádza ako najdrahšia krajina na tankovanie benzínu.
Rozdiely pritom nie sú zanedbateľné. Oproti Poľsku platí slovenský motorista za liter benzínu zhruba o 10 centov viac, v porovnaní s Českom o viac než 8 centov. Pri plnej nádrži to znamená rozdiel niekoľkých eur, ktorý sa pri pravidelnom tankovaní rýchlo násobí. Platí to najmä pre ľudí, ktorí dochádzajú za prácou alebo podnikajú v doprave.
Na rozdiel od benzínu je situácia pri motorovej nafte o niečo vyrovnanejšia. Podľa údajov Českej asociácie petrolejárskeho priemyslu má v rámci V4 najlacnejšiu naftu Česko s cenou 1,343 eura za liter. Slovensko sa s cenou 1,401 eura nachádza na druhom mieste – platíme menej než v Poľsku (1,418 eura) a sme výrazne pod úrovňou Maďarska, kde liter nafty stojí až 1,470 eura.
Kým pri benzíne je Slovensko v rámci V4 najdrahšou krajinou, pri nafte je jeho pozícia podstatne priaznivejšia. Rozdiely však ostávajú citeľné – oproti Česku platia slovenskí vodiči za liter nafty približne o šesť centov viac, no v porovnaní s Poľskom už majú cenovú výhodu a oproti Maďarsku dokonca výraznú úsporu.
Prognózy na rok 2026
Hoci Štatistický úrad pri poslednom porovnaní hovorí o „nepodstatných zmenách“, analytik finančných trhov spoločnosti XTB Marek Nemky už skôr upozornil, že veľkoobchodné ceny pohonných hmôt v Európe v posledných týždňoch mierne rástli. Podľa odborníka by však ceny ropy mali zostať relatívne stabilné. „To naznačuje stabilitu cien pohonných hmôt v najbližších týždňoch, pričom krátkodobé výkyvy by nemali mať dlhodobý dosah. Tento mierne rastový trend však môže pretrvať v prípade nárastu cien ropy na medzinárodných trhoch,“ dodal Nemky.
Tento pokoj však podľa analytikov nemusí trvať večne. Kým Marek Nemky hovorí o krátkodobej stabilite a len miernych výkyvoch, výhľad na ďalšie mesiace je podstatne menej predvídateľný. Trh s ropou sa podľa Jaroslava Tona zo spoločnosti Malcom Finance pohybuje po tenkom ľade – na jednej strane ho tlačia geopolitické riziká, na druhej rastúca produkcia a hrozba globálnych prebytkov. Základný scenár síce ráta s cenami okolo 1,50 eura za liter, no pri eskalácii konfliktov by mohli palivá podľa neho vyskočiť až k hranici 1,65 eura.
Aktuálne prognózy počítajú na začiatku roka 2026 s ropou Brent približne na úrovni 62 dolárov za barel, no pri prebytku ponuky môže cena skĺznuť aj pod hranicu 50 dolárov. Produkcia pritom rastie rýchlejšie než dopyt. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu OPEC+, Spojené štáty aj Brazília plánujú ďalšie zvyšovanie ťažby, čo vytvára tlak na lacnejšiu ropu. Tento obraz však môže kedykoľvek narušiť geopolitika – napätie na Blízkom východe, vojna na Ukrajine či nové sankcie voči producentom dokážu trh otočiť v priebehu dní, a tým rýchlo zmeniť aj ceny palív na európskych a slovenských pumpách.
Vývoj vo Venezuele
Do tohto obrazu zapadá aj vývoj vo Venezuele, kde síce politická neistota zvyšuje krátkodobé riziká, no z pohľadu trhu je dôležitejšia možnosť postupného návratu tamojšej ropy na svetový trh. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že nedávny zásah Spojených štátov v krajine môže otvoriť cestu k obnoveniu venezuelského exportu.
„Namiesto hrozby blokády vývozu, ktorá by tlačila svetové ceny ropy nahor, sa teraz objavuje nádej na koniec amerických sankcií a posilnenie venezuelského exportu do sveta. Viac ropy na už aj tak prebytkovom globálnom trhu môže tlačiť ceny nadol a stlačiť napríklad cenu nafty v Česku až k úrovni okolo 30 korún za liter,“ uvádza Kovanda.
Aj keď analytici neočakávajú, že by venezuelská produkcia v najbližších mesiacoch rástla o milióny barelov denne, jej postupný návrat prichádza do prostredia, kde je globálna bilancia ropy už dnes naklonená prebytku. V kombinácii s rastúcou produkciou mimo kartelu OPEC, opatrným dopytom a obmedzenou ochotou producentov výraznejšie škrtať ťažbu to vytvára tlak na to, aby ceny ropy zostávali aj na začiatku roka 2026 skôr nízke než vysoké.
Pre Slovensko má tento vývoj konkrétny význam. Lacnejšia ropa sa síce do cien na čerpacích staniciach prenáša s oneskorením a len čiastočne, no ak budú ceny klesať, tlak sa môže preniesť aj na slovenský trh. Podľa očakávaní analytikov by sa tak ceny nafty mohli krátkodobo dostať pod hranicu 1,40 eura za liter, čo by bolo prvýkrát od minuloročného leta. Benzín by sa k tejto úrovni mohol priblížiť tiež, hoci s väčšími výkyvmi v závislosti od dopytu v západnej Európe, najmä od vývoja nemeckého priemyslu.