Údaje najväčšieho dodávateľa plynu u nás Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ukazujú, že dodávky tejto kľúčovej suroviny z východu dnes tvoria už len približne tretinu portfólia spoločnosti (priemerne 33 percent za celý rok). Samotní plynári pritom potvrdzujú, že ešte pred zastavením tranzitu plynu cez územie Ukrajiny predstavoval ruský plyn väčšinu dodávok pre SPP.
Čo sa týka celkových dodávok prichádzajúcich na Slovensko, Európska komisia hovorí, že v roku 2024 zhruba až 70 percent pochádzalo z Ruska.
Čísla dominantného hráča na trhu, ktorý plyn dodáva približne dvom tretinám domácností, tak naznačujú, ako sa v tomto smere vyvíjajú trendy. „Väčšinu dodávok, 67 percent, tvorí plyn z nášho diverzifikovaného portfólia. Išlo a ide o dodávky od veľkých medzinárodných dodávateľov plynu – BP, UNIPER, SEFE, ENGIE, ExxonMobil, Shell, ENI, RWE a iné," zhrnul pre Pravdu hovorca SPP Ondrej Šebesta. Znamená to, že veľká časť Slovákov už dnes doma kúri prevažne neruským plynom alebo na ňom varí.
Čítajte viac Pomoc s vysokými účtami za elektrinu a plyn dostanú aj poslanci. Časť ľudí vyradia príjmy z kapitálu, iní vypadnú o tri mesiace
Aj expert na energetiku Radovan Potočár z webu energie-portal.sk potvrdzuje, že Slovensko začalo v priebehu tohto roka využívať trasy z iných smerov. „Vybudované sú prepojenia so všetkými susednými štátmi, ale najväčšia časť plynu na Slovensko tento rok prichádza z Maďarska. Ide hlavne, hoci nie výlučne, o dodávky ruského plynu, ktorý na Slovensko po novom prúdi oblúkom cez Turecko, Balkán a Maďarsko," priblížil pre Pravdu expert.
Čo sa stalo s cenami?
Analytik Potočár potvrdil, že väčšina tejto kľúčovej suroviny už na Slovensko prúdi z neruských zdrojov – aj vďaka komodite z Česka a Rakúska. Ide pritom prevažne o dodávky, ktoré majú pôvodov v skvapalenenom plyne.
Otázne však je, čo spravila toto postupné „odrezávanie sa" od ruského plynu s cenami. Viacero politikov totiž varovalo, že surovina z východu je pre nás lacnejšia a bez nej naše účty výrazne stúpnu. „Z cenového hľadiska sa pre domácnosti nezmenilo prakticky nič, naďalej po celý rok mali plyn dotovaný štátom. Štátu však klesli náklady na kompenzovanie dodávateľov, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) znížil regulované ceny, voči ktorým sa tieto kompenzácie počítajú," vysvetlil Potočár.
Analytik zároveň upozorňuje, že trhová realita sa do regulovaných cien premieta s výrazným časovým oneskorením. „Počas roka 2025 bola v regulovaných cenách zahrnutá komodita s cenou približne 37 eur za megawatthodinu, čo bol priemer cien od októbra 2023 do júna 2024,“ vysvetľuje. Aktuálne sa už podľa neho nachádzame v referenčnom období, z ktorého sa bude počítať regulovaná cena na rok 2027, keďže ÚRSO bude zohľadňovať ceny z obdobia október 2025 až jún 2026.
Čítajte viac Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu
To, že najmä v druhej polovici roka 2025 došlo k výraznému poklesu burzových cien plynu, už mohli pocítiť najmä odberatelia s neregulovanou cenou. Podľa experta pritom závisí od konkrétneho nastavenia zmluvy s dodávateľom, ako rýchlo sa zmena trhových cien premietne aj do ich účtov.
V tomto roku totiž mohli všetky domácnosti počítať s energopomocou od štátu. Na budúci rok to však už pre časť ľudí platiť nebude a zaplatia viac. Nebude to však preto, že k nám prichádza čoraz menej „lacného" plynu z Ruska, ale preto, že vláda zmenila doterajšiu plošnú pomoc na adresnú. To znamená, že približne desať percent domácností, ktoré sa nezmestia do systému dotácii, si od začiatku budúceho roka výrazne priplatí.
Ruský plyn od Gazpromu, s ktorým má SPP zmluvu až do roku 2034, k nám však stále priteká cez Maďarsko. Plynári zároveň vysvetľujú, že pre nich ide stále o cenovo najvýhodnejšiu komoditu. „Dôvodom je to, že ruská strana hradí prepravné poplatky. Každý iný zdroj je pre nás drahší, lebo k nemu musíme pripočítať prepravu plynu. Platíme poplatok za Nemecko a Česko a následne Česko a Slovensko. Vychádza to minimálne na 2,8 eura za megawatthodinu. Podobne je na tom trasa z Nemecka cez Rakúsko na Slovensko," hovorí Šebesta z SPP.
Zásob máme dosť
To, že na Slovensko tento rok pritieklo menej plynu z Ruska, neznamená, že by sme mali výraznejšie problémy so zásobami. Zásobníky sú síce prázdnejšie ako minulý rok, aktuálne sú naplnené na vyše 65 percent, zatiaľ čo v rovnakom čase pred rokom to bolo takmer 80 percent, no plynári ubezpečujú, že nám žiadne problémy nehrozia.
Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva aj SPP. Vláda totiž podniku v máji tohto roka uložila povinnosť v rámci takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu zabezpečiť do začiatku novembra zásoby vo výške takmer 17,8 terawatthodiny plynu, čo zodpovedá približne objemu 1,68 miliardy kubických metrov. Ide o objem, ktorý predstavuje zhruba tretinu ročnej spotreby slovenských domácností a priemyslu. SPP už pred niekoľkými mesiacmi deklaroval, že túto povinnosť si splnil a vlastné zásobníky má naplnené na sto percent.
Čítajte viac Energetická pomoc podľa SaS zlyháva. Viskupič varuje, že kyberútok, z ktorého sa Fico smial, má vážne dôsledky
Zároveň platí, že hoci je celková naplnenosť plynových zásobníkov na Slovensku momentálne pod priemerom Európskej únie (EÚ), ich kapacita je v pomere k domácej spotrebe nadpriemerná. Slovensko dokáže vo svojich úložiskách uskladniť až 54 percent ročnej spotreby plynu, čo je výrazne viac ako v prípade väčšiny členských štátov. V praxi to znamená, že aj krajiny, ktoré majú zásobníky naplnené na viac ako 90 percent, majú v absolútnych číslach k dispozícii menšie zásoby než Slovensko – a to je dôležité najmä počas zimy, keď spotreba plynu prudko rastie.
Trh je pokojný
SPP zdôrazňuje, že zastavenie dodávok plynu cez územie Ukrajiny v januári bolo na Slovensku najvýznamnejšou energetickou udalosťou roka. K tomuto kroku však nedošlo zo dňa na deň. Jeho pozadie siaha niekoľko rokov dozadu a súvisí s vojnou na území nášho východného suseda, s koncom zmluvných záväzkov aj postupným preorientovaním EÚ na iné zdroje energií.
Kľúčovým momentom bolo rozhodnutie Kyjeva nepredĺžiť tranzitnú zmluvu s ruským Gazpromom, ktorá vypršala na konci roka 2024. Kyjev dlhodobo deklaroval, že počas vojny s Ruskom nechce umožňovať tranzit suroviny, z ktorej Moskva získava významné príjmy. Tento postoj Ukrajina opakovala aj napriek tlaku niektorých krajín strednej Európy vrátane Slovenska, ktoré boli od tejto trasy historicky závislé.
Zároveň platí, že samotná únia sa už po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 vydala cestou znižovania závislosti od ruských energií. Postupné obmedzovanie dovozu plynu z Ruska, rastúci význam LNG a budovanie alternatívnych trás spôsobili, že tranzit cez Ukrajinu prestal byť pre Európu strategickou prioritou.
Čítajte viac Operácia náročnejšia, ako vylodenie v Normandii pokračuje. Energopomoc sa zaplatí eurofondami okľukou
Svoju úlohu zohrali aj ekonomické faktory. Objemy plynu prepravované cez ukrajinskú trasu v posledných rokoch klesali, čo znižovalo jej význam a zároveň zvyšovalo náklady na jej prevádzku. Pre Rusko aj Ukrajinu sa tak tranzit stával čoraz menej výhodným. Naši najväčší plynári však zdôrazňujú, že aj napriek týmto udalostiam sú pripravení dodať plyn svojim zákazníkom – domácnostiam aj veľkým priemyselným spoločnostiam – bez akýchkoľvek obmedzení.
Expert na energetiku Potočár navyše dodáva, že najväčšie obavy zo zastavenia tokov cez plynovod Bratstvo sa nenaplnili a podľa neho na ne nie je dôvod ani v budúcom roku. „Obchodníci sú momentálne pokojní a európsky trh s plynom má za sebou mesiace poklesu. Aktuálne sa plyn v Európe obchoduje za najnižšie ceny od jari 2024 a oproti úrovni z februára 2025 je plyn na polovici," uzatvoril odborník.
