Vláda od začiatku sľubovala, že hoci sa systém zmení z plošnej pomoci na adresnú, dotácie dostane až 90 percent domácností. Na Slovensku je približne 2,3 milióna domácností a jednoduchý prepočet nám hovorí, že vyššie faktúry bude mať asi 230-tisíc z nich (zvyšných 10 percent, ktorých sa pomoc týkať nebude).
Napriek okresaniu počtu ľudí, ktorým budú energošeky pridelené, podľa odborníkov nejde o výraznú pomoc pre štátny rozpočet – do tohto systému má byť totiž na budúci rok naliatych 385 miliónov eur. Hoci vláda najskôr hovorila, že v čase konsolidácie nepôjde o veľkú záťaž pre naše verejné financie, pretože táto suma bude uhradená z eurofondov, Brusel túto možnosť odmietol.
Posledné informácie hovoria o financovaní prostredníctvom duálnych projektov. Ide o štátne projekty, ktoré sa spätne presunú do eurofondov, aby ich nemusel platiť slovenský rozpočet. Ušetrené peniaze by tak vláda mohla použiť na energopomoc bez zvýšenia deficitu.
Navyše k tomu treba prirátať aj náklady na technické nastavenie systému, ktorý spracováva desiatky miliónov informácií o príjmoch domácností. Tieto náklady sa podľa odhadov vyšplhajú asi na 17 miliónov eur.
Vláda tieto výdavky obhajuje tým, že bez jej zásahu by ceny energií pre domácnosti už onedlho poriadne narástli. „Jedna pomoc sa bude týkať tepla a plynu, keby sme nepristúpili k rozhodnutiu, cena plynu a tepla stúpne slovenským domácnostiam o 30 percent. Ak by sme neurobili rozhodnutie o energopomoci, elektrina ide hore o 20 percent," povedal premiér Robert Fico (Smer).
Predstavitelia opozície však upozorňujú na to, že v energopomoci „sú diery". Podľa odborníka na energetiku zo strany SaS a poslanca Národnej rady Karola Galeka dotácie „dostanú tí, ktorí by na ne nemali mať nárok, a, naopak, tí, ktorí by nárok mali mať, ich nedostanú". V tejto súvislosti upozorňuje napríklad na to, že poslanci, ktorí majú nadpriemerné príjmy, pomoc dostanú.
Pravda pripravila odpovede na základné otázky v súvislosti so zmenami v platbách za energie, ktoré domácnosti od začiatku budúceho roka čakajú.