Slová „energetická kríza“ sa stali synonymom posledných rokov. No zatiaľ čo niektorí politici často ukazujú prstom na vojnu na Ukrajine, odborníci upozorňujú, že problém je oveľa hlbší. Rast cien energií je výsledkom dlhodobého podfinancovania infraštruktúry, chybných rozhodnutí v európskej energetickej politike aj oneskorených reakcií na zmeny na trhu.
„Nie je pravda, že za všetko môže vojna. Tá len odkryla, čo sa roky zanedbávalo,“ hovorí Jozef Holjenčík, šéf ÚRSO. Podľa neho Európa dlhodobo ignorovala reálne potreby priemyslu aj domácností a príliš sa spoliehala na dovoz lacného plynu z Ruska.
Reťazec chýb a závislostí
Ceny energií sa začali šplhať nahor ešte pred rokom 2022 – výrazný rast cien plynu a elektriny bol viditeľný už počas pandémie, keď sa ekonomiky začali opäť rozbiehať. Zároveň sa ukázalo, aká zraniteľná je Európa bez vlastných zdrojov.
„Dlhé roky sme budovali závislosť od jedného dodávateľa. Keď sa tento reťazec pretrhol, systém jednoducho skolaboval,“ vysvetľuje Holjenčík. Slovensko bolo vtedy v podobnej pozícii ako väčšina strednej Európy – viac ako 45 percent plynu pre EÚ a 98 percent pre SRpochádzalo z Ruska, čo malo priamy dosah aj na cenu elektriny, keďže časť sa vyrába práve z plynu.
Európsky trh pod tlakom
Ďalším problémom je samotný model obchodovania s elektrinou v EÚ. Cena sa totiž určuje podľa najdrahšieho zdroja v sieti, čo znamená, že ak je potrebné spustiť aj plynové elektrárne, ich vysoké náklady sa automaticky premietnu do celého trhu.
„Je absurdné, že aj keď jadrové alebo vodné elektrárne vyrábajú lacno, koncový spotrebiteľ platí podľa ceny plynu. Tento model neodráža reálne náklady,“ hovorí Holjenčík.
V roku 2023 sa tak priemerná veľkoobchodná cena elektriny v Európe pohybovala okolo 110 eur za megawatthodinu, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2019. Na Slovensku, aj vďaka zásahom štátu a dlhodobým kontraktom, bola situácia o niečo priaznivejšia – domácnosti platili priemerne 0,16 až 0,18 eura za kilowatthodinu, no podniky niesli ťažšie bremeno.
Drahý prenos aj zelené ambície
K vyšším cenám prispievajú aj poplatky za prenos a distribúciu energie, ktoré tvoria viac než tretinu výslednej ceny. Tie rastú v dôsledku modernizácie sietí, ale aj preto, že sa do nich započítavajú dotácie na obnoviteľné zdroje.
„Podpora zelených zdrojov je správna, no treba si priznať, že nie je zadarmo,“ upozorňuje Holjenčík. „Ak niekto hovorí o lacnej zelenej energii, mal by sa pozrieť na účty spotrebiteľov. Tí ju platia v cene elektriny.“
Len v roku 2024 Slovensko vyčlenilo takmer 600 miliónov eur na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Podľa Holjenčíka je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi ekologickými cieľmi a cenovou udržateľnosťou.
Nádej na stabilizáciu
Dobrou správou je, že po extrémnych výkyvoch v rokoch 2022 – 2023 sa situácia postupne stabilizuje. Zásobníky plynu sú plné, ceny ropy aj plynu klesli na predkrízové úrovne a trhy reagujú pokojnejšie.
Analytici očakávajú, že v roku 2026 sa veľkoobchodné ceny elektriny môžu pohybovať okolo 80 až 90 eur za megawatthodinu, čo by znamenalo citeľné zníženie cien pre domácnosti aj podniky.Holjenčík však varuje pred falošným optimizmom: „Trh sa síce upokojuje, ale pokiaľ nezmeníme štruktúru energetiky a nenastavíme dlhodobé kontrakty, riziko opätovných otrasov zostane.“
Ceny energií už zrejme nikdy nebudú také nízke ako pred desiatimi rokmi. No ak sa podarí spojiť stabilné jadro, rozumnú podporu obnoviteľných zdrojov a efektívnu reguláciu, Slovensko má šancu stať sa energeticky sebavedomou krajinou – "Bez výkyvov, paniky a závislosti od vonkajších síl.
