Fixná mesačná sadzba zostane od 1. januára 2026 pre všetky tarify rovnaká – 1,50 eura za mesiac. Cena za odobratý plyn sa však líši podľa tarifnej skupiny a pohybuje sa od 0,0484 eura za kilowatthodinu (kWh) v najnižšej tarife D1 až do 0,0585 eura z kWh v najvyšších tarifách D7 a D8. Tarify pritom zohľadňujú ročnú spotrebu domácností – v skupine D1 sú napríklad rodiny s ročnou spotrebou do približne 2 138 kWh, ktoré používajú plyn len na varenie, zatiaľ čo vyššie tarify zahŕňajú odberateľov využívajúcich plyn aj na ohrev vody a vykurovanie.
Ako príklad si zoberme domácnosti v tarife D3 (spotreba od 18 173 kWh do 42 760 kWh za 12 mesiacov), ktoré plyn nevyužívajú len na varenie, ale aj na ohrev vody či vykurovanie menšieho bytu. Predstavme si typickú domácnosť, ktorá za rok minie približne 20-tisíc kWh plynu. Za každú kilowatthodinu si od budúceho roka účtuje SPP podľa rozhodnutia ÚRSO cenu 0,0436 eura. Keď si to prepočítame, samotná dodávka plynu vyjde na 872 eur.
K tomu sa rovnako ako pri ostatných tarifách pripočíta mesačná fixná platba 1,50 eura, čo za celý rok tvorí 18 eur. Celkové náklady na dodávku plynu sa tak pri tejto spotrebe dostanú približne na 890 eur ročne.
Čítajte viac O tom, kto bude mať lacnejší plyn a elektrinu, rozhodne algoritmus. Štát o Slovákoch vyzbieral desiatky miliónov dát
Treba však zdôrazniť, že rozhodnutie regulátora sa týka iba ceny za dodávku plynu (ide o samotnú komoditu a náklady dodávateľa). Tá predstavuje najväčšiu pložku z celkovej ceny, ktorú vidíte na faktúre (vyše 62 percent). Zvyšok predstavuje preprava (31,75 percenta) a distribúcia (6,16 percenta). O týchto častiach „cenovej skladačky" bude regulátor rozhodovať v najbližších týdždňoch.
Rozhodnutie je významné preto, že SPP dodáva kľúčovú komoditu takmer do 70 percent domácností. V roku 2024 bola druhým najväčším distribútorom východoslovenská energetika (16,5 percenta), za ktorou nasledovala Západoslovenská energetika (10,1 percenta). Posledné dve firmy sa v priebehu tohto roka zlúčili do jednej spoločnosti pod názvom Energetika Slovensko, ich podiel na trhu sa teda v tomto roku zmení.
Na finálnu podobu nových cenníkov pre dodávateľov plynu, tepla, vody a elektriny si však ešte počkáme. „O konečnej podobe cenových rozhodnutí budeme verejnosť informovať až po ukončení cenových konaní, začiatkom decembra," povedal v tejto súvislosti predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Ako sa ceny plynu vyrátavajú?
Najdôležitejším bodom pri určovaní toho, koľko bude stáť plyn, je vždy samotná komodita – zemný plyn, ktorý dodávatelia nakupujú na trhu. Regulátor však neberie do úvahy aktuálnu trhovú cenu, ktorá môže zo dňa na deň vystreliť alebo spadnúť. Namiesto toho používa takzvané deväťmesačné referenčné obdobie.
Čítajte viac Sú tajné a hlboko pod zemou? Zákutia obrovského úkrytu pre civilné obyvateľstvo ukázali v Banskej Bystrici
Deväť mesiacov sleduje trhové ceny, vypočíta ich priemer a až ten použije ako základ regulovanej ceny. Na rok 2026 sa brali do úvahy ceny medzi októbrom 2024 a júnom 2025 – teda dostatočne dlhý úsek na to, aby krátkodobé špičky nepokazili celkový obraz.
Len čo je známa cena komodity, nastupuje ďalší krok, ide o výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu. Tá zahŕňa nielen samotný plyn, ale aj náklady dodávateľa – obchodovanie, nákup, riziká či zákaznícky servis. ÚRSO stanoví hornú hranicu, ktorú dodávateľ nesmie prekročiť. Takáto regulovaná cena sa potom vzťahuje na zraniteľných odberateľov. Medzi nich okrem domácností patria malé aj podniky s nízkou spotrebou, sociálne zariadenia či bytové domy s vlastnými kotolňami – jednoducho skupiny, ktoré štát považuje za citlivejšie na cenové výkyvy, a preto ich chráni prísnejšími pravidlami.
Väčšina ľudí zaplatí inú cenu
Väčšina domácností však výrazné zmeny nepocíti. Vláda totiž deklaruje, že im bude aj v budúcom roku s cenami energií naďalej pomáhať. Celé to má štátny rozpočet stáť 435 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že od roku 2023 pôjde o adresnú pomoc, ktorá sa bude týkať domácností spĺňajúcich nastavené kritériá príjmu. Tento mechanizmus funguje tak, že dodávateľom energií budú vyplácať kompenzácie od štátu – to znamená, že ceny môžu byť nižšie, než by boli bez takejto podpory. Štát teda „preplatí rozdiel“ medzi regulovanou maximálnou cenou alebo trhovou cenou a tým, čo konečný odberateľ zaplatí.
Nový systém bude využívať rozsiahle a automatizované spracovanie údajov. Ministerstvo hospodárstva zhromaždilo desiatky miliónov dát – od informácií o príjmoch domácností, majetku až po technické parametre odberných miest. Cieľom je, aby domácnosti nemuseli podávať množstvo papierov a žiadostí – systém by mal fungovať automaticky podľa algoritmu, ktorý vyhodnotí, či má človek nárok na pomoc. Konkrétne kritériá fungovania systému by mali byť známe už o niekoľko týždňov.
Energopomoc sa bude k ľuďom dostávať dvoma cestami. Niektoré domácnosti získajú energopoukážku, ktorou si priamo znížia sumu na faktúre, iným sa cena energií upraví automaticky a rozdiel dodávateľovi doplatí štát. V konečnom dôsledku teda peniaze nikomu fyzicky neprichádzajú, výsledkom sú jednoducho nižšie účty.
Čítajte viac Plošné dotácie na energie sa končia, štát namiesto nich pošle ľuďom listy a energopoukážky. Kto bude mať nižší účet za plyn a teplo?
Keďže životné situácie sa menia zo dňa na deň, štát bude posudzovať nárok na pomoc priebežne. Ak človek, ktorý pôvodne na energopomoc nedosiahol, príde o príjem alebo sa zmení jeho finančná situácia, môže na podporu získať nárok dodatočne. Rovnako môže domácnosť o pomoc prísť, ak sa jej príjmy zvýšia. Aby systém vedel zachytiť tieto zmeny, bude štát od budúceho roka automaticky prehodnocovať podmienky minimálne dvakrát ročne.
Dôležité je poznamenať, že bez rozhodnutia o pokračovaní energodotácií by bola cena plynu určovaná na základe rozhodnutia ÚRSO.
