Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) hovorí o „antisociálnom nezmysle, ktorý na Slovensku nemá čo hľadať“. Premiér Robert Fico (Smer) systém označil za „nezmyselný“ a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v tejto súvislosti hovoril o „najväčšom ožobračovacom balíčku“.
Okrem Slovenska požaduje zmeny v systéme viacero krajín Európskej únie (EÚ) – hovoria napríklad o znížení či zastropovaní cien emisných povoleniek. Ide napríklad o Českú republiku, Estónsko či Maďarsko. „Vláda aktuálne má možnosť zasiahnuť do spúšťania systému na európskej úrovni. V tejto chvíli je už čoraz zrejmejšie, že systém sa nerozbehne v pôvodne plánovaných parametroch a hrá sa o to, ako budú vyzerať zmeny. Tu má aj naša politická reprezentácia priestor aktívne vstúpiť do debaty,“ povedal analytik webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
Problémom však je, že opatrenie je už schválené na európskej úrovni, čo znamená, že je platné pre všetky členské krajiny. „Slovenská vláda teda nemá možnosť jeho zavedenie jednostranne zastaviť alebo zrušiť,“ priblížila pre Pravdu riaditeľka občianskeho združenia Slovenská klimatická iniciatíva Kateřina Chajdiaková. Ako však odborníčka dodala, vládny kabinet môže ovplyvniť to, akým spôsobom sa systém u nás uplatní. Môže napríklad rozhodnúť o nastavení legislatívnych úprav týkajúcich sa zavádzania emisných povoleniek do národnej legislatívy, alebo o využití peňazí zo Sociálno-klimatického fondu.
Čítajte viac O tom, kto bude mať lacnejší plyn a elektrinu, rozhodne algoritmus. Štát o Slovákoch vyzbieral desiatky miliónov dát
Ďalšou dôležitou novinkou je, že systém ETS 2 bude odložený o rok. Pôvodne ho totiž mali jednotlivé krajiny EÚ do svojich vnútorných predpisov implementovať od začiatku roku 2027, ministri životného prostredia krajín únie sa však v stredu dohodli na tom, že sa tento termín posunie na rok 2028.
Niektorí odborníci však upozorňujú, že tento krok nie je žiadnym zmiernením nastavenia systému emisných povoleniek. „Kľúčový cieľ Green Dealu – teda dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 – zostáva nezmenený. Celá potrebná dekarbonizácia prostredníctvom systému povoleniek ETS 2 sa preto bude musieť uskutočniť v priebehu maximálne 22 rokov namiesto pôvodných 23 rokov. Skrátenie o jeden rok znamená, že tlak na dekarbonizáciu počas fungovania systému bude ešte o niečo silnejší, než sa pôvodne očakávalo,“ zhodnotil kroky Bruselu hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Podľa analytika to znamená, že povolenky budú musieť byť ešte drahšie.
Aký bude skutočný účet?
Spomínaný sociálny fond patrí medzi kľúčové nástroje, ako ľuďom s vyššími účtami za palivá a energie pomôcť. Do tohto fondu majú pritekať výnosy z emisných kvót a zároveň z neho budú kompenzované zvýšené náklady pre niektoré domácnosti. V rámci celej EÚ sa v tejto súvislosti počíta so sumou vo výške približne 65 miliárd eur, pre Slovensko je medzi rokmi 2026 až 2035 na tento účel vyčlenená suma 1,53 miliardy eur.
Prostriedky z fondu sú určené na priame príspevky domácnostiam na zvládnutie vyšších účtov za energiu a dopravu, napríklad formou klimatických šekov, a na dlhodobé investície do znižovania spotreby fosílnych palív – ako je obnova budov, výmena kotlov či rozvoj verejnej dopravy. Cieľom je nielen tlmiť dosahy rastúcich cien, ale aj podporiť trvalé zníženie energetickej závislosti.
Ide o dôležitý mechanizmus, pretože ako upozorňujú odborári, novinka by mohla najviac dopadnúť najmä na ľudí, ktorí sú ohrození chudobou a s vyššími platbami by si nedokázali sami poradiť. Podľa čísel štatistického úradu sa v tejto kategórii nachádzalo v roku 2024 18,3 percenta populácie – teda približne 980-tisíc ľudí.
Čítajte viac Emisné povolenky odložené, ale základný cieľ sa nemení: znížiť emisie
Samotné zvýšenie cien by sa pritom mohlo dotknúť celkovo asi polovice z približne 2,3 milióna domácností. Ako hovorí Chajdiaková, ide najmä o ľudí, ktorí nie sú napojení na centrálne zásobovanie teplom (teda o tých, ktorí žijú v rodinných domoch) a zároveň vlastnia auto. Domácnosti, ktoré sú napojené na centrálne vykurovanie, majú vyššie náklady zahrnuté v cene energií už teraz – v rámci systému ETS 1.
K novému systému sa na rokovaní tripartity, teda vlády, zástupcov firiem a zástupcov zamestnancov, vyjadrili aj odborári. Šéfka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová upozornila, že povolenky by sa mohli negatívne dotknúť najmä domácností, ktoré sú ohrozené chudobou.
„Domácnosti s nízkymi príjmami sú najviac ohrozené dosahmi nového systému emisných povoleniek ETS2, pretože majú veľmi obmedzené možnosti prispôsobiť sa zmenám. Ide o ľudí, ktorí bývajú v energeticky neefektívnych domoch či bytoch, často s nevhodným spôsobom vykurovania – napríklad starými kotlami na tuhé palivo. Tieto domácnosti si nemôžu dovoliť investovať do zateplenia, výmeny okien, nových vykurovacích systémov a podobne,“ doplnila za KOZ hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.
Odborári zároveň doplnili, že tieto domácnosti nemajú nadmernú spotrebu – je iba neefektívna. To napokon môže viesť až k tomu, že si časť ľudí nebude môcť dovoliť platiť účty za energie.
Niektorí z ministrov pritom v tejto súvislosti viackrát opakovali, že Slováci by si mohli za rok navyše priplatiť až 3-tisíc eur. „Odhady hovoriace o dodatočných nákladoch domácností na úrovni 3-tisíc eur považujem za úplne scestné. Neviem si predstaviť takú sociálnu, ekonomickú a politickú realitu, kde by takéto zdraženie bolo akceptovateľné,“ komentoval pre Pravdu podobné tvrdenia Potočár.
Podľa energetického analytika bežná domácnosť so spotrebou 10 megawatthodín (MWh) plynu ročne vyprodukuje približne 2 tony CO2 a potenciálny dodatočný náklad pre ňu bude okolo 160 eur ročne. Hovoríme o prípade, ak by cena emisných kvót bola 80 eur za tonu. Pri motorových palivách by rovnaká cena kvót mohla zvýšiť cenu litra benzínu alebo nafty o približne 20 centov. Ak sa však Európskej komisii (EK) podarí stabilizovať cenu kvót na úrovni okolo 60 eur, zdraženie bude menšie – no vývoj cien emisných povoleniek je neistý a ťažko predvídateľný.
Aj Chajdiaková z klimatickej iniciatívy hovorí, že tvrdenia tejto časti politikov nemajú oporu v dátach. „Podľa analýzy EK (Trinomics, 2025) sa priemerné dodatočné náklady na domácnosť na Slovensku v dôsledku systému ETS2 odhadujú na približne 130 eur ročne za dopravu a 140 eur ročne za vykurovanie, ak domácnosť používa fosílne palivá a cena uhlíka dosiahne 60 eur za tonu CO2,“ doplnila odborníčka. To by dokopy predstavovalo sumu okolo 270 eur a aj to iba v prípade, ak domácnosť používa auto na fosílne palivá a na kúrenie používa plyn.
Oplatí sa zatepľovať?
Ak sa však chcete vyhnúť zvýšeným nákladom za energie, stále máte možnosť. Platí to vtedy, ak sa pustíte do obnovy svojho domu – v takom prípade môžete dokonca na faktúrach aj ušetriť. Sociálny fond je určený práve na účely financovania zatepľovania, celkovej obnovy bývania či ekologickej dopravy.
„Najlepšou ochranou pred vplyvom ETS 2 je zníženie spotreby energie – teda investícia do úspor, nie čakanie na kompenzácie. Jednoduché opatrenia ako zateplenie strechy alebo výmena okien dokážu znížiť účty za plyn o 30 percent a viac, hĺbková obnova domu až o 65 percent. Domácnosť, ktorá sa rozhodne pre obnovu, tak môže mať nižšie účty ako pred ETS 2,“ priblížil predseda správnej rady záujmového združenia Budovy pre budúcnosť Peter Robl.
Čítajte viac Zastaví Čína naše výrobné linky? Geopolitická vojna sa presúva do fabrík, Európa bojuje o ich záchranu
Analytik Potočár radí, že ušetriť môžete, ak vymeníte svoj starý kotol za nový kondenzačný. Pomôcť môže zateplenie a výmena okien a dverí. Pre časť domácností môže byť podľa neho cestou aj prebudovanie systému vykurovania a ohrevu vody napríklad s využitím tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov či kotlov na biomasu.
Na Slovensku v tom už roky pomáha dotačný program Obnov dom, z ktorého peniaze pomohli znížiť účty za energie už približne 17-tisícom majiteľov rodinných domov. Rezort životného prostredia na tento účel vyplatil 270 miliónov eur. Štatistiky envirorezortu pritom hovoria, že 85 percent ľudí, ktorí sa do programu zapojili, využilo dotácie od štátu na spomínané zateplenie svojich domov. V 72 percentách prípadov sa obnova týkala výmeny okien a dverí a v 17 percentách išlo o inštaláciu kondenzačného plynového kotla.
„Vláda by mala už dnes alokovať dodatočné zdroje napríklad na pokračovanie štandardných výziev programu Obnov dom v roku 2026 a ďalej. Vopred tak domácnostiam pomôže vyhnúť sa zvýšeniu nákladov a trvalo znížiť výdavky na energie,“ dodal Robl v tejto súvislosti. Tarabov rezort zatiaľ avizuje pokračovanie pomoci v rámci projektu Obnov dom mini, ktorý je určený pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.
Čítajte viac Zima klope na dvere, zásobníky sú prázdnejšie než vlani. Zvládne Slovensko blížiace sa mrazy?
Čo je systém ETS 2?
Nový systém emisných povoleniek predstavuje rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na ďalšie oblasti hospodárstva. Kým pôvodný systém sa týkal predovšetkým veľkých priemyselných a energetických podnikov, nový mechanizmus zahrnie aj emisie z vykurovania budov a z cestnej dopravy. Emisné povolenky sa budú konkrétne týkať kúrenia plynom, olejom či uhlím. V rámci cestnej dopravy bude „zdanený“ benzín a nafta. Účty za elektrinu stúpať nebudú.
Pre bežných obyvateľov to nebude znamenať, že by museli sami nakupovať emisné povolenky alebo riešiť administratívne úlohy. Dosah však pocítia nepriamo – predovšetkým v cenách energií a palív. Náklady na emisné kvóty sa totiž premietnu do cien plynu, benzínu či nafty, čo môže viesť k ich postupnému rastu. Hlavným cieľom zavedenia ETS 2 je prispieť k naplneniu klimatických záväzkov Európskej únie v rámci iniciatívy Fit for 55, ktorá počíta so znížením emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Doprava a budovy sú oblasti, kde sa znižovanie emisií doposiaľ darilo len veľmi pomaly, a preto si vyžadujú nové ekonomické stimuly.
Nový systém má motivovať domácnosti aj podniky, aby znižovali spotrebu energií, investovali do úspornejších technológií – napríklad do zateplenia, výmeny vykurovacích systémov alebo kúpy ekologickejších vozidiel – a zároveň podporovali prechod na obnoviteľné zdroje a verejnú dopravu.
