Už v apríli tohto roka prišiel rezort hospodárstva s návrhom zákona, ktorý mu umožní dostať sa k viacerým socioekonomickým údajom obyvateľstva. Okrem zisťovania bonity domácnosti (teda posúdenie jej celkovej finančnej situácie), potrebovalo ministerstvo aj spojiť adresy trvalého pobytu ľudí s odbernými miestami energií. Aby sa to mohlo dosiahnuť, spomínaný informačný systém – Platforma pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc – musel dokopy spracovať až 150 miliónov informácií.
Pre bežných ľudí bude asi najpodstatnejšia informácia, že všetky údaje sú spracovávané automaticky a nikto nebude musieť „behať" s papiermi po úradoch. Ministerstvo hospodárstva v tomto kontexte odkazuje na príklad pochádzajúci od našich susedov v Českej republike, na ktorý už dlhodobo v pozitívnom duchu upriamujú pozornosť analytici, ale aj časť opozičných politikov.
Čítajte viac Brusel stopol Ficov plán: Slovensko nedostane peniaze na energopomoc. Vláda nemá z čoho zaplatiť sľúbenú dotáciu
V Česku funguje takzvaný príspevok na bývanie. Ten je nastavený tak, že vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti môže za istých okolností požiadať o úhradu časti nákladov na bývanie. Do týchto nákladov patria platby za nájom, plyn, elektrinu, teplo a vodu. Pomoc sa pohybuje v rozmedzí 40 až 280 eur mesačne, pričom celkové ročné náklady na tento systém sú asi 679 miliónov eur.
Ivan Šajban, ktorý na slovenskom systéme zberu dát spolupracoval, však upozorňuje, že hoci je český vzor u nás spomínaný často, v praxi je spojený s problémami. A to najmä z hľadiska časovej náročnosti pre členov domácností. Odborník upozornil na to, že tamojší systém funguje na báze vypĺňania a predkladania formulárov na kompetentné úrady. „V najhoršom prípade je potrebné na úrad priniesť 18 formulárov," priblížil Šajban.
Samozrejme, ani na Slovensku to celé nebude lacné. Náklady na technické nastavenie systému na spracovanie údajov sa odhadujú na 17 miliónov eur. K tomu číslu je potrebné, samozrejme, prirátať aj náklady na samotnú energopomoc – tie sa na budúci rok vyšplhajú na približne 435 miliónov eur. Tútu sumu je potrebné prirátať k asi štyrom miliardám eur, ktoré boli na kompenzácie vysokých cien energií vyplatené od roku 2022 do roku 2024.
Pravda vám v súvislosti s blížiacimi sa zmenami vo vyplácaní energodotácií prináša odpovede na kľúčové otázky, ktoré sa týkajú toho, ako bude systém po novom fungovať.
