Predaj ropy a plynu do zahraničia tvorí takmer štvrtinu príjmov ruského štátneho rozpočtu. Iba od Slovenska dostáva Moskva na poplatkoch za palivá vyše štyroch miliárd eur ročne. O ruskom plyne sa u nás pritom často hovorí ako o lacnej komodite, no podľa odborníkov to tak nie je.
Cena za zemné palivo sa odvíja od burzy – platí to aj pre dodávky plynu z Ruska. Výhodou slovenskej zmluvy s Gazpromom sú nulové tranzitné poplatky, vysvetlil v relácii Štúdio ta3 riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Inak je cena plynu od ruskej štátnej spoločnosti porovnateľná s ponukou akéhokoľvek iného dodávateľa.
Zľavy pre Čínu
Dáta ruského ministerstva pre ekonomický rozvoj najnovšie ukázali, že Moskva predáva palivá do európskych krajín za výrazne vyššie ceny oproti tým, ktoré stanovila pre svojho najväčšieho odberateľa – Čínu. V tomto roku sa cena exportu plynu z Ruska do ázijskej veľmoci odhaduje na 248,70 dolára (213 eur) za tisíc kubických metrov, zatiaľ čo do západných štátov sa palivo predáva za 401,90 dolára (345 eur) – teda o 38 percent drahšie.
Tento trend podľa ruských štátnych ekonómov pokračuje aj v najbližších rokoch – priemerná cena plynu pre európske trhy by mala v rokoch 2026 až 2028 predstavovať 356,7 dolára za tisíc kubických metrov. Prognóza ceny pre Čínu je na najbližšie tri roky 243,6 dolára, čo je o takmer 32 percent menej. Podľa údajov ruskej vlády vlani Gazprom vyviezol do Európskej únie (EÚ) a Turecka za tieto ceny 21 miliárd kubických metrov plynu.
Ceny pre Čínu sú „objektívne nižšie“ než pre Európu, pretože plynové polia zásobujúce ázijskú trasu sú bližšie k odberateľovi, tvrdí generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Rusko síce očakáva, že predaj zemného plynu Pekingu bude menej výnosný než export na západ, no v najbližších rokoch plánuje masívne zväčšiť dodávky paliva do ázijskej krajiny.
Už tento rok by dodávky do Číny prostredníctvom plynovodu Power of Siberia mali vzrásť o viac než pätinu – na 38 miliárd kubických metrov ročne. Najnovším zámerom Gazpromu je výstavba plynovodu Power of Siberia 2, trasy cez Mongolsko, ktorá by ruskému producentovi umožnila prepraviť až 50 miliárd kubických metrov ročne počas 30 rokov.
Čísla ukazujú, že presun na čínsky trh nedokázal kompenzovať Moskve stratu väčšiny európskych trhov s plynom od roku 2022, keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Toky plynu na západ boli kedysi najväčším zdrojom príjmov pre Putinov režim, avšak v posledných rokoch tok peňazí z tohto zdroja klesá. Vlani Moskva zarobila na vývoze palív 11,1 trilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 115,6 miliardy eur. Tento rok ruská vláda ráta s poklesom príjmov z predaja energií na 113,5 miliardy eur a podľa prognóz ruského ministerstva klesajúci trend pokračuje minimálne do roku 2028.
Ťažba lacná, cena vysoká
Zmätok okolo ruského plynu pramení predovšetkým z jeho nízkych výrobnych nákladov. Produkcia a preprava plynu sú totiž relatívne lacné, čo umožnilo Gazpromu aj ruskej štátnej kase dosahovať vysoké zisky. Napriek tomu sa predajná cena plynu dlhodobo drží na úrovni globálneho trhu.
Kľúčovým faktorom určujúcim cenu je zľava, ktorú dodávateľ poskytuje pri dlhodobých kontraktoch. V prípade Slovenska presná výška zľavy nie je známa, odhady Centra pre štúdium demokracie však naznačujú, že môže dosahovať približne 13 až 15 percent, podobne ako v Maďarsku.
Po roku 2027 by sa mali u nás nákupy palív od Moskvy úplne skončiť – podľa plánu EÚ. Časť slovenských firiem tento plán víta a podporuje. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) nedávno upozornila, že slovenský priemysel má v súčasnosti najdrahší plyn v Európe. Tieto informácie potvrdil aj obchodný riaditeľ najväčšieho slovenského dodávateľa plynu, SPP, Michal Ľalík.
„Ceny zemného plynu, za ktoré sa obchoduje na Slovensku, sa odpojili od cien na Západe. Aktuálne je cenový rozdiel zhruba 3 – 6 eur/MWh. To sa zásadným spôsobom nemá ako zmeniť, ak sa nestane niečo zázračné,“ upozornil Ľalík.
Dôvodom sú podľa neho ruské vojenské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, vrátane oblastí s ťažbou zemného plynu. Východný sused tak musel začať dovážať značný objem z okolitých krajín, čím v centrálnej a východnej časti Európy vzrástol dopyt po plyne a zvýšil sa tlak na cenu. „Cenový rozdiel by sa mohol ešte viac prehĺbiť, ak by sa zastavili aj posledné molekuly, ktoré sem ešte stále prúdia z Ruska cez plynovod TurkStream,“ doplnil Ľalík.
Tento scenár je dosť realistický. Podľa magazínu Politico Bulharsko, cez ktoré ide potrubie plynovodu TurkStream, chce do roku 2027 ukončiť dovoz ruského plynu. Tento plán zastaví dodávky plynu z Ruska aj na územie Slovenska a Maďarska.
Po tom čo, Ukrajina v januári odmietla obnoviť dohodu o prevoze plynu cez svoje územie, ostáva Bulharsko posledným prístupovým bodom pre prísun ruského zemného plynu na územie EÚ. Ostatné trasy z Ruska sú totiž buď poškodené, alebo podliehajú sankciám.
Bulharský premiér Rosen Željazkov minulý týždeň – po prejave amerického prezidenta Donalda Trumpa na pôde Valného zhromaždenia OSN – vyhlásil, že jeho vláda podporuje ukončenie dodávok ruských energetických surovín do EÚ. „Pridáme sa k rozhodnutiam EÚ ukončiť v krátkodobom horizonte zmluvy o využívaní alebo tranzite ruského zemného plynu,“ povedal Željazkov v New Yorku.