Šéf Bieleho domu minulý týždeň vyzval Slovensko, aby prestalo kupovať od Moskvy ropu a plyn. To podľa Trumpa prispeje k skončeniu vojny na Ukrajine, lebo Rusko príde o príjmy a nebude mať financie na pokračovanie v útokoch na susednú krajinu. Požiadavka prvýkrát zaznela počas príhovoru amerického prezidenta na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, neskôr ju opakoval osobne slovenskému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.
Európska komisia v reakcii na rastúci tlak Trumpa minulý týždeň oznámila, že pripravuje nový plán na uvalenie ciel na ruskú ropu, ktorá naďalej vstupuje na európsky trh cez Maďarsko a Slovensko.
Fico však hovorí, že v otázke ruského plynu zatiaľ necíti žiadny tlak od americkej administratívy. Navyše počas víkendových rokovaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom ostro skritizoval EÚ za jej plán postupne prestať nakupovať ruské energie. „Nikto by nám nemal hovoriť, odkiaľ máme kupovať ropu a plyn,“ povedal Fico. „Podľa medzinárodného práva totiž o svojom energetickom mixe rozhoduje suverénna krajina.“ „Politické a ideologické rozhodnutie úplne odrezať Európu od ruskej ropy a plynu nielenže najviac poškodí Maďarsko a Slovensko, ale výrazne poškodí celú Európsku úniu,“ dodal slovenský premiér.
Čítajte viac Fico stále verí v ruskú ropu a plyn. Považuje ich za bezpečné a hovorí o „ideologických pretekoch“ s cieľom „zapáčiť sa“
Prečo nás plyn stojí veľké peniaze, hoci politici dlhodobo hovoria o lacnej surovine z Ruska? Ide pritom o mantru, ktorá bola používaná aj v súvislosti so zastavením plynu tečúceho cez ukrajinské potrubia od začiatku tohto roka. Lenže to, koľko skutočne Slovensko platí Rusom za kľúčovú komoditu, nevieme. Ide totiž o obchodné tajomstvo medzi SPP – najväčším dodávateľom energií u nás – a ruským Gazpromom.
Odborníci upozorňujú, že keby bol plyn od Rusov skutočne taký lacný, ako sa hovorí, štát by nemusel vynakladať toľko eur na pomoc pre domácnosti. Navyše platí aj to, že hoci máme regulované ceny, v istých prípadoch môžu byť vyššie ako tie, ktoré vznikajú na trhu.
Prednedávnom túto situáciu ilustroval bývalý minister hospodárstva a člen strany Demokrati Karel Hirman, keď porovnával ceny suroviny na Slovensku a v Českej republike. Exminister vo svojom vystúpení počas tlačovej besedy svojej domovskej strany tvrdil, že v Česku, ktoré má trhové ceny, platia domácnosti za jeden megawatt (MWh) zemného plynu menej ako u nás.
Priemerná cena za jeden MWh komodity za ten istý plyn, ktorý predáva SPP, bola v Česku podľa Hirmana 56,5 eura. Na Slovensku to pritom bolo 71,1 eura – čo by znamenalo, že Slováci by v porovnaní s našimi západnými susedmi platili takmer o 15 eur viac. Opozičná strana v tejto súvislosti dokonca hovorí o „najväčšom plynovom škandále" aktuálnej vlády.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) rovnako ako SPP sa však proti týmto tvrdeniam vymedzujú. Regulátor dokonca tvrdí, že pri nízkej spotrebe plynu (jeden MWh ročne) zaplatia domácnosti v Česku o 41 eur viac ako u nás. Pri vyššej spotrebe (tri MWh ročne) je to o 29 eur viac. „Porovnávať len cenu komodity v jednom účelovo vybranom mesiaci v roku je nezmysel, vždy rozhoduje celková ročná faktúra, v ktorej sú už okrem ceny komodity započítané aj všetky ostatné poplatky.“
Slováci stále platia menej ako Česi
Na lepšie pochopenie – v účtoch za plyn sú dve položky – samotná komodita, teda cena plynu ako suroviny, a potom ešte regulované poplatky (za distribúciu, prepravu, skladovanie či systémové služby). SPP pre Pravdu zdôrazňuje, že porovnanie jej aktuálnych cenníkov na Slovensku (na základe rozhodnutia ÚRSO a energopomoci pre domácnosti) a v Česku ukazuje, že ceny plynu bez DPH sú u nás naďalej v kľúčových tarifách nižšie.
Distribútor v tejto súvislosti uvádza príklad domácnosti, ktorá zemným plynom vykuruje a za rok spotrebuje 20 MWh suroviny. „Na Slovensku takáto domácnosť v roku 2025 za plyn zaplatí 564 eur za rok za komoditu a 955 eur za rok celkovo bez DPH (to je 47,73 eura za MWh) a v Českej republike 765 eur za rok za komoditu a 1 185 eur za rok celkovo bez DPH (to je 59,23 eura za MWh)," priblížil hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta.
Čítajte viac Dopravný chaos aj po letných opravách: Záhoriu svitá na lepšie časy vďaka novým obchvatom, no týmto úsekom sa cez víkend radšej vyhnite
Ako však upozorňuje analytik webu energie-portal.sk Radovan Potočár, medzi ponukami na českom dodávateľskom trhu sa už objavili aj nižšie ceny suroviny ako na Slovensku. „Dôvodom je tu hlavne pôsobenie cenovej regulácie a z toho plynúce odlišné obchodné politiky dodávateľov. Ceny za dodávku plynu sú u nás na rozdiel od ČR regulované, a to spôsobom, ktorý spôsobuje veľké časové oneskorenie. Trhová realita sa preklápa do regulovaných cien s výrazným odstupom," priblížil odborník.
Platí tak, že na Slovensku sú ceny plynu pevne regulované a menia sa iba raz ročne, vždy od januára. ÚRSO ich pritom počíta podľa cien z dlhého „referenčného obdobia“ spred niekoľkých mesiacov. Výsledkom je, že do regulovaných cien sa dnešné lacnejšie trhové ceny dostanú s veľkým oneskorením. V Česku a vo väčšine krajín EÚ sa ceny pre domácnosti premietajú do faktúr oveľa rýchlejšie, lebo regulácia je tam voľnejšia alebo žiadna.
Ako u nás funguje regulácia
Regulácia v praxi vyzerá tak, že ÚRSO každoročne stanoví cenový strop, teda maximálnu sumu, ktorú môžu dodávatelia za plyn domácnostiam účtovať. Kľúčové je, že úrad vychádza z takzvaného referenčného obdobia – spravidla sa berie priemer veľkoobchodných cien plynu na burze v určitom období, k tomu sa pripočítajú náklady na distribúciu, skladovanie či primeraný zisk dodávateľov. Výsledná regulovaná cena sa potom fixuje na nasledujúci kalendárny rok, bez ohľadu na to, kam sa trh medzitým vychýli.
„Regulované ceny plynu na rok 2025 ÚRSO nastavil podľa referenčného obdobia od októbra 2023 do júna 2024, počas ktorého regulátor sledoval vývoj ceny komodity na burze," priblížil Potočár, ako to vyzeralo so stanovovaním cien na tento rok.
Pre spotrebiteľov tento systém znamená, že sa ich účty menia skokovo raz ročne, a nie každý mesiac podľa zmien na trhu. V čase, keď ceny plynu na burze prudko vyskočia, ako to bolo po vypuknutí vojny na Ukrajine (v roku 2022 sa na kľúčovom Natural Gas EU Dutch TTF trhu pre Európu dostali na závratných 340 eur, pozn. red.), sa regulácia správa ako poistka – domácnosti nezaplatia stovky eur navyše, pretože štát im garantuje horný limit. Naopak, keď sú burzové ceny nízke, Slováci platia viac, než by určil čistý trh. Mechanizmus teda funguje ako stabilizátor: vyhladzuje výkyvy, aby obyvatelia mali predvídateľné účty.
Ešte výraznejšie sa to prejavilo v posledných troch rokoch, keď vláda zaviedla energopomoc. V jej rámci štát priamo kompenzuje rozdiel medzi vysokou trhovou cenou a tým, čo majú ľudia reálne platiť. Vďaka tomu domácnosti platili približne 25 eur za megawatthodinu plynu – cenu, ktorá je hlboko pod úrovňou trhových špičiek z rokov 2022 a 2023. Bez tejto pomoci by faktúry vyskočili aj na niekoľkonásobok.
Čítajte viac Energetická pasca: Slovensko v nej každý rok nechá stovky miliónov eur. Odborníci bijú na poplach a ukazujú cestu von
Tento model má však svoju daň. Kompenzácie stáli štát miliardy eur a zároveň udržiavali ilúziu, že plyn je lacný a jeho spotreba nemusí klesať. Domácnosti tak neboli motivované k šetreniu či zatepľovaniu, hoci trhová realita bola dramaticky iná. Aj preto sa dnes vedie debata, či má byť ochrana obyvateľov nastavená tak štedro, alebo by sa časť rizika mala preniesť späť na samotných spotrebiteľov.
Mýtus o lacnom plyne
Práve na spomínaných masívnych výdavkoch štátu, ktoré smerujú na energodotácie pre domácnosti, odborníci ilustrujú, že ruský plyn zrejme nebude až taký lacný, ako hovoria niektorí politici. „Ak by bol ruský plyn lacnejší, prečo vlády od roku 2022 minuli viac ako štyri miliardy eur na dotovania energií, a to najmä plynu? Pokiaľ má ruský plyn nejakú cenovú výhodu, prečo nebolo vidieť nízke ceny v cenníkoch dodávateľov plynu pre podniky vlani či predvlani, keď k nám prúdil vo veľkom? Lacný ruský plyn je mýtus," hovorí Potočár.
Expert pripomína, že aj doteraz sme tu mali takmer kompletne iba ruský plyn a energetická kríza nás zasiahla rovnako ako ostatné štáty, ktoré čerpajú z iných zdrojov. Analytik zdôrazňuje, že pri obchodovaní s touto surovinou na burze sa nerozlišuje, či pochádza z Nórska, USA, Kataru, alebo z Ruska. Jednoducho platí, že ak cena na trhoch stúpa, má to vplyv na komoditu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.
„Rozdiely existujú z hľadiska prepravy, pričom dodávky LNG sú logisticky náročnejšie a spravidla znamenajú dodatočný náklad v podobe vyšších prepravných poplatkov. Preprava plynu je ale najmenšia položka v koncovej cene plynu a ako konštatuje ÚRSO vo svojich výročných správach, zo súm, ktoré vidia domácnosti na účtoch, tvorí preprava rádovo okolo šesť percent. Omnoho podstatnejší je vývoj cien komodity na burze, pretože samotný plyn tvorí väčšinu finálnej ceny," dodáva odborník na energetiku.
Ak by bol plyn od Gazpromu, s ktorým má SPP podpísanú zmluvu na dodávky do roku 2034, skutočne lacnejší ako plyn z iných krajín, Slovensku by to v najbližších rokoch spôsobilo výrazné problémy. Brusel totiž navrhuje, aby sa ruský skvapalnený plyn do Európy prestal dovážať už od roku 2027 a stop pre jeho tok cez potrubie by mal platiť od začiatku roku 2028. Znamenalo by to, že by k nám surovina prestala prúdiť cez plynovod TurkStream, ktorý prechádza cez maďarské územie.
Čítajte viac Cesta autom do práce aj teplo domova budú luxusom? Ako nová "daň" z Bruselu zmení náš bežný život
V priebehu posledných týždňov začal na Európu tlačiť aj americký prezident Donald Trump. Krajiny Európskej únie a NATO vyzval, aby okamžite prestali nakupovať ruskú ropu a plyn. Tvrdí totiž, že prebiehajúce obchody pomáhajú Moskve financovať vojnu na Ukrajine. To sa týka najmä Maďarska a Slovenska, ktoré pokračujú s obchodovaním s Ruskom.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) sa už medzičasom stihla vyjadriť, že Slovensko nemá problém s dovozom neruskej ropy a plynu v prípade, ak budeme mať dostatočné prepravné trasy. „My sme momentálne po uzavretí plynovodu, respektíve po neobnovení dodávok plynu cez Ukrajinu, krajina, ktorá je na konci každého potrubia, predtým sme boli na začiatku," uzavrela Saková.
