Cieľom zmien je podľa ministerstva hospodárstva vytvoriť jasné pravidlá a inštitúcie, ktoré budú poskytovať podporu domácnostiam s vyššími účtami za elektrinu, plyn a teplo. Šéfka rezortu Denisa Saková zároveň dodala, že schválený návrh nadväzuje na zákon, ktorý hovoril o spracovávaní údajov domácností s cieľom určiť, kto bude mať na energopomoc nárok.
Pre pripomenutie – na jar tohto roka bol schválený zákon, podľa ktorého viaceré inštitúcie a distribútori energií posielať ministerstvu hospodárstve informácie o domácnostiach, ktoré sa týkajú zisťovania miery ohrozenia energetickou chudobou. Štát tak po novom zisťuje údaje napríklad o príjmoch občanov či o dávkach, ktoré dostávajú zo sociálneho systému.
Čítajte viac Vláda schválila energodotácie, budú vo forme poukážok alebo znížených cien pre domácnosti. Komu štát pomôže?
Súčasné plošné kompenzácie sa skončia na konci tohto roka a od začiatku roka 2026 sa budú uplatňovať bežné cenové rozhodnutia regulačného úradu, už bez krízových výnimiek. Inými slovami, štát prestane plošne dotovať ceny energií pre všetkých odberateľov tak, ako to robil počas energetickej krízy.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bude od januára určovať ceny podľa svojich štandardných pravidiel – teda na základe nákladov dodávateľov a situácie na trhu. Pre ľudí to znamená, že bez adresnej pomoci by sa ich účty za elektrinu, plyn či teplo automaticky zvýšili, keďže prestane fungovať mimoriadny „strop“ zavedený počas krízovej regulácie.
Premiér Fico už skôr zdôraznil, že kompenzácie vysokých cien plynu, elektriny a tepla by sa v roku 2026 mali dotknúť až 90 percent domácností. Podľa predsedu vlády by v opačnom prípade ceny mohli stúpnuť až o tretinu. V prípade elektriny podľa predsedu vlády zároveň platí, že ceny jej silovej zložky nebudú stúpať – zostanú na úrovni 61 eur za megawatthodinu (MWh).
Ceny na rovnakej úrovni udržiava Memorandum so Slovenskými elektrárňami, ktoré bolo podpísané už v roku 2023. Dohoda medzi štátom a elektrárňami znamená, že podnik sa vzdáva časti zisku za to, že ho štát nebude mimoriadne zdaňovať. Za posledné roky takto výrobca elektrickej energie prišiel približne o 800 miliónov eur.
Dôvodová správa k návrhu zdôrazňuje, že zákon má pozitívny sociálny vplyv. Ochráni zraniteľné domácnosti pred prudkým nárastom cien po ukončení plošných dotácií, no zároveň odľahčí štát od obrovských výdavkov na plošné kompenzácie pre všetkých. Na rozpočet verejnej správy však opatrenie bude mať aj negatívny vplyv, keďže na adresnú pomoc bude treba vyčleniť nemalú sumu financií. Hoci sa Slovensko aktuálne nachádza v čase ťažkej konsolidácie, ktorá podľa odborárov dopadne najmä na pracujúcich, náš rozpočet to celé bude stáť 435 miliónov eur.
Zatiaľ však stále nie je jasné, kto presne bude mať na energodotácie nárok a komu ich, naopak, štát neposkytne. Podľa Sakovej budú podrobnosti špecifikovať až nariadenia vlády.
Čítajte viac Energetická pasca: Slovensko v nej každý rok nechá stovky miliónov eur. Odborníci bijú na poplach a ukazujú cestu von
Poukážky či dotácie
Podľa aktuálneho vládneho návrhu má štát pomáhať domácnostiam dvoma spôsobmi. Buď prostredníctvom určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve či tepelnej energetike a podmienok ich uplatnenia, alebo cez energopoukážky, ktoré domácnosti použijú na úhradu časti účtov. „Budeme informovať domácnosti, ktorým vznikne nárok na poskytnutie energopomoci – buď listom, alebo elektronickou poštou," hovorí Saková.
V praxi to znamená, že si vláda ponecháva dva nástroje, ako dokáže domácnostiam uľaviť od vysokých cien. Prvým je určenie špeciálnych znížených cien elektriny, plynu či tepla pre vybraných odberateľov. Rozdiel oproti skutočnej trhovej alebo regulovanej cene potom dodávateľom dorovná štát zo svojho rozpočtu. Druhým nástrojom sú spomínané energopoukážky – finančné poukážky, ktoré domácnosti dostanú a môžu ich použiť na zaplatenie časti faktúr.
Každá domácnosť, ktorá splní podmienky, bude o nároku na pomoc informovaná automaticky. Ministerstvo hospodárstva jej pošle oznámenie buď poštou, alebo elektronicky. Ľudia tak nebudú musieť nikam chodiť ani podávať osobitné žiadosti – úrad im oznámi, že majú na pomoc právo, a vysvetlí, v akej forme ju dostanú.
Ak domácnosti nebude priznaná energopomoc, návrh zákona jej dáva právo brániť sa prostredníctvom reklamácie. V praxi to znamená, že ak niekto zistí, že pomoc nedostal, hoci si myslí, že na ňu mal nárok, môže to namietať do 60 dní od momentu, keď mu mala pomoc vzniknúť, alebo od doručenia energopoukážky, ak nesúhlasí s jej výškou.
Ministerstvo hospodárstva musí vybaviť námietku do 30 dní od jej doručenia. Ak je však na posúdenie potrebná spolupráca iného úradu alebo nejakej osoby, môže si túto lehotu predĺžiť, najviac však o ďalších 60 dní.
Čítajte viac Dobrá správa pre domácnosti: elektrina je najlacnejšia od začiatku vojny, tvrdia experti. Čo to znamená?
Kto bude mať nárok na pomoc?
Nárok na pomoc budú mať takzvané energetické domácnosti – skupina ľudí, ktorí žijú na rovnakej adrese a odoberajú tam elektrinu, plyn alebo teplo na vlastnú spotrebu. Nemusí to byť len rodina v úzkom zmysle slova – podmienkou je, aby mali všetci na tej istej adrese oficiálne vedený pobyt a aby šlo o domácnosť, ktorá energie využíva na svoje bývanie, nie na podnikanie alebo iné účely.
Návrh tiež zavádza aj ďalší pojem – bonita energetickej domácnosti. Ide o výpočet, ktorý zohľadňuje príjmy všetkých členov domácnosti a zároveň veľkosť domácnosti. Výsledok ukazuje, či má daná domácnosť dostatočné finančné možnosti platiť účty za energie. Ak bonita klesne pod hranicu, ktorú určí vláda, domácnosť získa nárok na adresnú energopomoc. Tento mechanizmus má zabezpečiť, aby sa pomoc dostala len k tým, ktorí ju skutočne potrebujú.
Nový systém prináša aj zavedenie registra odberných miest. V ňom sa budú zhromažďovať údaje o spotrebe energií, tarife či adrese odberného miesta. Údaje sa budú používať len v nevyhnutnom rozsahu a po spracovaní sa automaticky vymažú. Prístup do registra budú mať iba určení zamestnanci ministerstva a okresných úradov, ktorí budú viazaní mlčanlivosťou.
Nové povinnosti pribudnú aj pre dodávateľov energií. Tí budú musieť uvádzať na faktúrach rozdiel medzi cenou podľa rozhodnutia regulátora a takzvanou kompenzovanou cenou, aby domácnosti jasne videli, akou sumou im štát prispel. Povinnosť informovať o cenách sa dotkne aj dodávateľov tepla a správcov bytových domov.
Nebude to lacné
V priebehu posledných troch rokov už na pomoc s vysokými cenami plynu a tepla pre domácnosti smerovali zo štátneho rozpočtu približne štyri miliardy eur – k tomu je ešte potrebné prirátať aj ďalšie stámilióny eur, o ktoré prišli Slovenské elektrárne. Ako sme už spomínali, podľa odhadov sa účet pre vládu za túto položku v roku 2026 vyšplhá na sumu vyše 430 miliónov eur.
Čítajte viac Štát bude už čoskoro zisťovať informácie o vašom majetku. Môžete to odmietnuť, pozrite si návod, ako na to
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že v tomto roku bude energopomoc stáť štátnu kasu 371 miliónov eur, no na budúci rok to bude pre rastúce ceny plynu viac. „Dotácie v roku 2026 budú nákladnejšie než tento rok, najmä pre očakávanú vyššiu cenu plynu, ktorá preváži úsporu z obmedzenia podpory na 90 percent domácností. Ak by sa uplatnil stopercentný plošný prístup ako v tomto roku, náklady by dosiahli až 482 miliónov eur,“ vyčíslila rada.
Podľa odborníkov spočíva problémom najmä v tom, že sa má pomáhať takému vysokému počtu domácností. „Predstava, že 90 percent domácností na Slovensku v súčasnosti nie je schopných hradiť štandardné regulované ceny energií stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), je úplne scestná. Energetickej chudobe určite nepodlieha toľko domácností," povedal už skôr pre Pravdu analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
Na potrebu výraznejšej adresnosti pri energodotáciách pritom najmä v kontexte 2,7 miliardovej konsolidácie, ktorú na budúci rok ohlásil minister financií Ladislav Kamenický (Smer), upozorňujú aj odborári a zamestnávatelia. Podľa republikovej únie zamestnávateľov a Konfederácie odborových zväzov by mohol štát v prípade, že by s vysokými cenami za energie pomáhal iba ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, ušetriť 150 až 400 miliónov eur.
Kamenický však návrhy odborárov a firiem odmietol s tým, že chce zachovať sociálny zmier. Ak by však štát predsa na tieto odporúčania pristúpil, mohol by ušetriť približne rovnakú sumu, akú plánuje vybrať napríklad prostredníctvom zvýšenia odvodu zamestnanca do zdravotnej poisťovne o jedno percento. Spomínané opatrenie, ktoré okreše výplaty Slovákov, má do rozpočtu priniesť 358 miliónov eur.
