Odborník na energetiku Radovan Potočár z webu energie-portal.sk pre Pravdu povedal, že od začiatku budúceho roka sa pre domácnosti črtá skokové zdraženie plynu. Hoci konkrétne ceny budú známe až niekedy na konci tohto roka, v tomto momente vieme podľa experta komoditnú časť ceny.
Analytik vysvetľuje, že koncová regulovaná cena plynu sa skladá z viacerých zložiek. „Z ceny samotnej komodity, ktorá tvorí viac ako 60 percent celkovej sumy, potom z ceny za distribúciu, ktorá predstavuje zhruba 30 percent, a napokon z ceny za prepravu, čo býva pár jednotiek koncovej ceny. K takto zostavenej cene sa potom ešte pripočíta zaťaženie daňou," hovorí Potočár.
Čítajte viac Ruská ekonomika na vojnových steroidoch. Čo drží Putina nad vodou?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pri stanovovaní cien komodity vychádza z priemeru cien na trhu počas deviatich mesiacov (od 1. 10. 2024 do 30. 6. 2025). „Toto referenčné obdobie sa skončilo a cenový priemer zrejme vyjde na úrovni kdesi okolo 40 eur za megawatthodinu (MWh). Na druhej strane podľa ceny, ktoré platia domácnosti svojim dodávateľom plynu dnes, sa pohybujú zhruba na úrovni 28 eur/MWh. To znamená, že komoditná časť obsiahnutá v budúcoročnej cene bude vyššia skoro o tretinu," hovorí expert.
Zdraženie však podľa Potočára bude napokon menšie. ÚRSO totiž rozhoduje aj o cene za distribúciu a prepravu suroviny. Už teraz však možno povedať, že domácnosti po rokoch, keď im s platením účtov výrazne pomáhal štát, dobehne trhová realita.
Koniec dotácií
Od roku 2022 do konca roku 2024 smerovali na pomoc s vysokými cenami za plyn zo štátneho rozpočtu asi štyri miliardy eur. Vláda ešte v priebehu minulého roka hovorila, že efektívnejšou a lacnejšou cestou by malo byť to, že plošné energodotácie nahradí nejaká forma adresnej pomoci. Ďalej sa však v týchto úvahách nedostala a celé sa to skončilo tým, že dotovanie pokračuje aj v tomto roku. To náš rozpočet bude podľa odhadov expertov stáť ďalších 370 miliónov eur.
Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík na jeseň minulého roka upozorňoval, že pomoc by mala byť nastavená veľmi citlivo, pretože najväčšiu spotrebu zemného plynu nemajú bohatí ľudia, ale tí, čo žijú v dvojgeneračných domoch v chladnejších regiónoch Slovenska. „Nie všetci, ktorí majú bazén, majú vysokú spotrebu zemného plynu. Tí, ktorí majú na bazén a ktorí sú už takto situovaní, určite využívajú aj najmodernejšie technológie," dodal. Často totiž platí, že bohatšie domácnosti si môžu dovoliť také opatrenia, ktoré dokážu výrazne skresať ich účty za energie.
Čítajte viac Lacnejšie teplo, odpojenie od plynu. Mondi SCP v Ružomberku stavia nový kotol na biomasu
Na to, aby vláda v čase konsolidácie už ďalej nepokračovala v plošnej pomoci pre každého,, tlačia experti, odborári, ale aj firmy. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov v tejto súvislosti uviedla, že „ak by vláda v politike plošného dotovania cien na úrovni roka 2024 pokračovala do skončenia svojho volebného obdobia, z pohľadu verejných financií by to mohlo znamenať dodatočnú záťaž v objeme 1 miliardy eur, o ktorú bude treba v najbližších dvoch rokoch navýšiť potrebný objem konsolidácie či zhoršiť odhadovaný vývoj deficitu verejných financií". Ak by sme však aplikovali adresnú pomoc, podľa únie by to štátnej kase mohlo ušetriť až 400 miliónov eur.
Vo svojich návrhoch pre vládny kabinet, ako ušetriť miliardy eur, sa zástupcovia zamestnancov v potrebe zmeniť formu dotácií na energie zhodnú s firmami. „V súčasnosti nastavená energopomoc je plošná a rovnako poskytovaná nízko- aj vysokopríjmovým domácnostiam, čo je dlhodobo neudržateľné, a zároveň jej zrušenie môže spôsobiť skokové zvýšenie cien na trhové, čo zasiahne všetky domácnosti, najviac tie nízkopríjmové," píše Konfederácia odborových zväzov.
Hoci vláda zatiaľ nepredstavila, ako bude adresný prístup v praxi fungovať, na stole sú už prvé kroky, ktoré majú pomôcť s jeho zavádzaním. Kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) začne zisťovať napríklad informácie o tom, koľko zarábate, aké majetky vlastníte či aký vysoký máte dôchodok. Cieľom má byť určovanie toho, ktorá domácnosť je ohrozená energetickou chudobou a potrebuje pomoc. No stále sa nevie ani to, ako bude tento proces fungovať.
Ak však tieto plány vyjdú, ľudia už o niekoľko mesiacov narazia na tvrdú realitu spojenú s vyššími účtami za energie. „Zrážku domácností s realitou vlády od roku 2022 odkladali tým, že ceny plynu zmrazovali a posielali dodávateľom plynu peniaze zo štátneho rozpočtu za to, že voči domácnostiam neuplatňujú štandardné regulované ceny, ktoré im priznal ÚRSO. Teraz tomu môže byť koniec… Pokiaľ však ceny opäť nebude dotovať štátny rozpočet, domácnosti zdraženie určite čaká, a to rádovo v desiatkach percent," uzatvoril Potočár.
Bez ruského plynu
Okrem rušenia plošných energodotácií vo verejnom priestore rezonuje aj zastavenie toku ruského plynu do Európy do konca roka 2027. Brusel navrhuje zakázať uzatváranie nových zmlúv s dodávateľmi tejto kľúčovej suroviny z Východu a tiež úplné zastavenie krátkodobých zmlúv. Dovoz všetkého zostávajúceho ruského plynu by sa mal skončiť do konca roka 2027 a od 1. januára budúceho roka by mal zároveň začať platiť zákaz na odber skvapalneného zemného plynu z Ruskej federácie. Terminálom LNG by sa malo zakázať poskytovať služby ruským zákazníkom.
Fico už skôr upozornil, že ak tento návrh vojde do praxe, Slovensko bude jednou z najviac zasiahnutých krajín. Podľa neho nám totiž hrozia vysoké pokuty. Premiér tvrdí, že Moskva nás môže za porušenie zmluvy s Gazpromom, ktorá je platná do roku 2034, žalovať o 20 miliárd eur.
Čítajte viac Plyn nám zdražie až o 50 percent, varuje Fico. Návrh Bruselu je podľa premiéra škodlivý a ideologický
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení už medzičasom vyhlásila, že ide o „politicky motivovaný a nebezpečný krok", ktorý by mohol mať devastačné následky pre energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť Slovenska a ďalších vnútrozemských krajín Európskej únie.
Na Slovensko preto ešte počas tohto týždňa zavítajú odborníci z Európskej komisie. Tá bude s našou vládou rokovať o skončení dovozu ruského plynu.
Predseda vlády upozorňuje, že komodita bude pre vyššie prepravné náklady pre domácnosti výrazne drahšia a štát už preto začal hľadať riešenia, ako ju nakupovať čo najlacnejšie. „Robíme v podstate nejaký mix medzi dodávkami, ktoré nám plynú z Ruska, a, samozrejme dodávkami od ostatných partnerov v rámci Európy a vždy hlavným dôvodom, respektíve prvým kritériom je cena,“ konštatovala ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
Jednou z najnovších možností, ktorá sa nám ponúka, je využitie terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý sa nachádza na chorvátskom ostrove Krk. Saková hovorí, že chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar ju ubezpečil, že v procese sú viaceré investičné aktivity na zvýšenie skladovacej kapacity plynu a prenosovej tranzitnej kapacity.