Analytici vo svojich prepočtoch vychádzajú z cien elektriny na trhu s krátkodobým obchodovaním v Nemecku. Tie klesli od začiatku tohto roka o vyše 47 eur za megawatthodinu (MWh) – na začiatku júna sa ceny pohybujú na úrovni okolo 70 eur za MWh. „Elektrina stojí teraz toľko ako v roku 2021 pred agresiou Ruska na Ukrajine," píšu Dáta bez pátosu s tým, že ide o dobré správy pre domácnosti aj priemysel.
Čísla burzy pre strednú Európu ukazujú, že obchodníci za komoditu platili najviac v období energetickej krízy. Koncom augusta 2022 sa MWh elektriny predávala za takmer tisíc eur. Ceny na spotovom trhu sa však menia rýchlo, a hoci od apríla (okolo 85 eur za MWh) mierne stúpli, z pohľadu celého roka zostávajú na nízkych úrovniach porovnateľných s obdobím pred krízou v druhej polovici roku 2021.
Z hľadiska európskeho porovnávania cien to vyzerá dobre aj pre slovenské domácnosti. Podľa Eurostatu stála u nás v roku 2024 jedna kilowatthodina (kWh) elektriny v priemere 18 centov. Menej ako my už platila iba v Maďarsku, Bulharsku, Chorvátsku a na Malte.
Čítajte viac Slováci majú nízke účty za elektrinu. Dokedy to vydrží?
Máme vysoké dane
Aj napriek tomu, že máme jednu z najnižších regulovaných cien v EÚ, v pomere k našim platom predstavujú energie stále významnú záťaž. Podľa Európskej komisie dávame na plyn, tuhé palivá a elektrinu asi 12 percent zo svojich platov. Významná časť z našich účtov smeruje práve na výdavky spojené s používaním elektrickej energie v domácnosti.
Slovenská inovačná a energetická agentúra približuje, že priemerná rodina za rok spotrebuje asi 14 500 kilowatthodín (kWh) všetkých energií. Čo sa týka iba elektriny, ak ju domácnosť nepoužíva na vykurovanie a ohrev vody, za celý rok minie zhruba 2 200 kWh, teda asi 40 percent z celkových nákladov na energie. To znamená, že ročne za chod svojich spotrebičov zaplatí asi 370 eur.
Cena za elektrinu samotnú bola na konci minulého roka zastropovaná na 61 eurách za MWh. Bez toho by sa vyšplahala oveľa vyššie. Od začiatku tohto roka mala stúpnuť na 67 eur.
Ide však iba o jednu položku, ktorá tvorí približne 35 percent z konečnej sumy, ktorú domácnosti platia. Finálna faktúra obsahuje napríklad aj poplatky za distribúciu elektriny, či tarify za prevádzkovanie systému.
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Podľa Eurostatu tvoria dane a poplatky za elektrinu na Slovensku asi 30 percent z jej ceny. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré za tieto položky v rámci EÚ platia najviac peňazí. Obyvatelia primernej Európskej krajiny zaplatia na týchto poplatkoch 24 percent z celkovej ceny elektriny. Bavíme sa však o minuloročnej štatistike a už tento rok to môže vyzerať inak. Vláda totiž v rámci konsolidačného balíka v roku 2024 schválila, že daň z pridanej hodnoty (DPH) na elektrinu od začiatku tohto roka klesla z 20 na 19 percent.
Extrémne výkyvy
Ďalším fenoménom, ktorý v posledných rokoch čoraz viac vstupuje do hry, sú záporné ceny elektriny. Tie vznikajú v čase, keď sa vyrobí viac komodity, ako sú odberatelia schopné minúť. Deje sa to napríklad vtedy, keď na fotovoltické panely svieti počas slnko silnejšie. V takomto prípade do siete smeruje viac prúdu a odberateľ namiesto platenia za energiu dostáva za odber elektriny zaplatené.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví začiatkom júna zverejnil informáciu, že slovenský trh s elektrinou v apríli a máji 2025 výrazné cenové výkyvy. Tie zahŕňali aj historicky nízke až záporné hodnoty. „Vzniknutá situácia naznačuje zvyšujúcu sa nestabilitu krátkodobého trhu a rastúci vplyv obnoviteľných zdrojov v bezemisných hodinách. Úrad dlhodobo podporuje využívanie OZE, avšak kladieme zároveň dôraz na efektívnosť a lokálnu spotrebu vyrobenej energie. Ak sa vyrobená elektrina spotrebuje priamo na mieste jej výroby, dosahuje sa najväčší ekonomický a environmentálny efekt,“ priblížil predseda úradu Jozef Holjenčík.
Najvýraznejší prepad bol zaznamenaný počas Veľkonočnej nedele – ceny elektriny sa vtedy prepadli na – 97,58 eura za megawatthodinu. Rekord padol 11. mája, kedy dodávatelia ľuďom platili za odber komodity viac ako 202 eur.
Podobné situácie sa vyskytli aj v minulých rokoch. „Na slovenskom dennom trhu s elektrinou bolo v roku 2024 takmer 300 hodín, keď bola cena elektriny pod nulou. Kto ju vtedy dokázal spotrebovať, mohol dostať za odber zaplatené," povedal už skôr pre Pravdu odborník z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
Manažér pre dekarbonizáciu mesta Partizánske Matej Fabšík vidí dôvod v tom, že prechod na inteligentné elektrické siete zaostáva za rozvojom solárnych a veterných elektrární, ktoré vyrábajú veľa energie, keď svieti slnko a fúka vietor. „V takýchto chvíľach býva na trhu elektriny viac, než koľko ju siete, firmy a spotrebitelia dokážu odobrať, čo spôsobuje, že cena klesá – niekedy až do mínusových hodnôt, teda pod nulu. V praxi to znamená, že výrobcovia elektriny musia dokonca platiť za to, aby sa ich elektrina spotrebovala," priblížil expert.
Čítajte viac Dovoz elektriny na Ukrajinu je podľa odborníkov slušný biznis. Strela do vlastnej nohy - ak ho zastavíme, môžeme prísť o stámilióny
Z čoho sa u nás vyrába elektrina?
Na Slovensku tak platí, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je rýchlejší ako budovanie nových sietí. Tieto zdroje však u nás stále nie sú dominantné. Najnovšie dáta štátnej spoločnosti OKTE ukázali, že podobne ako v posledných rokoch aj v roku 2024 zohrávala kľúčovú úlohu v našom energetickom mixe elektrina pochádzajúca z jadrových elektrární.
Z jadra sme minulý rok vyrobili 60,75 percenta všetkej elektrickej energie – v porovnaní s minulým rokom, kedy to bolo takmer 62 percent, ide o mierny pokles. Druhú najväčšiu položku (vyše 17 percent) zastupuje elektrina, ktorá sa vyrába v našich vodných elektrárňach. Komodita sa u nás okrem toho vyrába aj z plynu (9,6 percenta), ropných produktov (1,74 percenta) či z čierneho (1,37 percenta) a hnedého uhlia (0,26) percenta. Čo sa týka solárnej energie, tá je v našom mixe zastúpená vyše dvoma percentami a veterné elektrárne vyrábajú 0,02 percenta elektriny.
V Európe však vyčnievame v inej štatistike. Slováci totiž patria medzi lídrov v znižovaní spotreby energií ako takých. Inštitút pre stratégie a analýzy približuje, že spotreba energií u nás v roku 2023 medziročne klesla o 5,7 percenta. Tempo poklesu pritom bolo štvrté najvyššie v rámci EÚ a zároveň dvojnásobne prevýšilo európsky priemer – ten bol na úrovni takmer troch percent.
Čítajte viac Elektrina aj plyn na trhoch zdraželi. Analytik vysvetľuje, čo stojí za rastom cien
Čo sa týka iba elektriny, aj tu môžeme v porovnaní s poslednými rokmi pozorovať výraznú trajektóriu poklesu spotreby. Napríklad ešte v roku 2017 sme minuli vyše 31 terawatthodín (TWh) elektriny, minulý rok to bolo už iba 27,33 TWh. V roku 2024 však slovenské elektrárne vyrobili viac ako 30 TWh elektriny.