Ak by bol zavedený funkčný systém adresnej pomoci, znamenalo by to, že štátna kasa ušetrí stámilióny eur, ktoré by sa v čase konsolidácie hodili. Od roka 2022 do konca roka 2024 totiž iba na pomoc s vysokými cenami za plyn smerovali vyše štyri miliardy eur – za tento rok by to podľa odhadov malo byť ďalších 370 miliónov eur.
To, koľko by sme mohli na zmene prístupu k tomuto problému ušetriť, bude záležať na tom, ako určíme, kto skutočne potrebuje pomoc. Malo by ísť o domácnosti, ktoré sú energeticky chudobné – teda také, ktoré si nemôžu dovoliť primerane vykurovať svoje obydlie alebo im po zaplatení účtov za energie nezostane na účte dostatočné množstvo peňazí na dôstojný život.
Čítajte viac Čas sa kráti. Plynu musíme do zásobníkov tlačiť trikrát viac ako pred rokom, maďarský plynovod je už plný
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prišiel už pred dvoma rokmi s definíciou, podľa ktorej je domácnosť energeticky chudobná vtedy, ak jej po úhrade nákladov na energie a vodu zostane menej ako 1,5-násobok životného minima (od 1. júla tohto roka bude výška životného minima pre jednu dospelú osobu nastavená na sume 284,13 eura za mesiac – jeho 1,5-násobok je 426 eur). Zároveň jej náklady na energie nie sú vyššie ako priemer, ktorý stanoví štát. Týka sa to aj domácností, ktoré nemajú fyzický prístup k dodávkam elektriny.
Podľa odhadov úradu by do tejto kategórie mohlo spadnúť asi 150-tisíc z približne dvoch miliónov domácností, ktoré sú na Slovensku, pričom všetky teraz dostávajú dotácie – čo je osem percent. Ak by pomoc s platením vysokých faktúr skutočne potreboval takýto počet domácností, štátnej kase by to výrazne pomohlo.
Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS vypočítal, že ak by vláda pomohla napríklad 200-tisíc domácnostiam mesačným príspevkom vo výške 30 eur, stálo by nás to 72 miliónov eur ročne. V prípade, že by adresné dotácie fungovali už tento rok, znamenalo by to, že štát ušetrí odhadom 300 miliónov eur. Na porovnanie – kritizovaná daň z finančných transakcií má podľa odhadov priniesť do štátneho rozpočtu 700 miliónov eur.
Pripomeňme, že sa stále bavíme iba o pomoci s plynom, ktorého cena za megawatthodinu pre domácnosť závisí od konkrétnej tarify – odhadom od 70 približne do 80 eur. Priemerná slovenská domácnosť ročne spotrebuje asi 8 MWh suroviny.
Štát pomáha prostredníctvom memoranda o porozumení, ktoré podpísal so Slovenskými elektrárňami, aj s cenami elektriny. Elektrárne podľa ich generálneho riaditeľa Branislava Strýčeka na tom iba za tento rok stratia 36 miliónov eur.
Čítajte viac Zvládnu naše reaktory zo sovietskej éry aj americké palivo? Podľa Fica je to nemožné: nezmysel, reaguje odborník
Listy pre vládu
Po rokoch od vypuknutia energetickej krízy, keď po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2022 (pozn. red. v auguste 2022 sa plyn na holandskej burze TTF, od ktorej sa odvíja väčšina veľkoobchodných cien pre dodávateľov, predával za 240 eur za megawatthodinu) sa začínajú ozývať zo všetkých strán hlasy, ktoré volajú po adresnej pomoci. Dokonca aj tí, ktorí plošnú pomoc pred rokmi zavádzali, chcú teraz zmenu. Plošné dotácie majú totiž tú výhodu, že s nimi vládna garnitúra, ktorá s nimi prichádza, nemá toľko práce. Zároveň sa pri nich nemôže stať, že by sitom posudzovania hranice energetickej chudoby mohli prepadnúť domácnosti, ktorých príjmy a výdavky štát posúdi nesprávne.
Najväčším problémom systému plošnej pomoci je to, že je drahá. Naposledy na to upozornila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá v priebehu minulého týždňa poslala predstaviteľom vlády list s inšpiráciou, ako majú šetriť. „Sme presvedčení, že pomoc zo strany štátu má byť adresná, nie plošná – a to bez ohľadu na to, či ide o sociálne dávky, „dopravné zľavy“, alebo podporu v oblasti cien energií. Iba cielená pomoc zabezpečí efektívne využívanie verejných zdrojov, skutočnú podporu pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú, a zároveň nezvýši tlak na verejné financie," napísala asociácia.
Vláde však chodia aj zásielky s iným obsahom. Koncom marca zverejnilo občianske združenie Energetický ombudsman otvorený list určený vládnemu kabinetu, kde sú načrtnuté zmeny v ústave.
Podľa Energetického ombudsmana by mali do základného zákona štátu k článku 39, ktorý okrem iného hovorí o primeranom hmotnom zabezpečení, pribudnúť ďalšie dva body. Prvý hovorí o tom, že každý má právo na prístup k energii za primerané ceny. Ďalší stanovuje, že podrobnosti o právach má upraviť zákon.
Experti pritom dlhodobo upozorňujú na to, že definícia energetickej chudoby nie je zákonom upravená. Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík v tejto súvislosti upozorňuje, že chýba jednotná definícia na úrovni Európskej únie (EÚ). „To znamená, že každý členský štát si musí túto otázku vyriešiť sám. Slovensko zatiaľ nemá legislatívne upravený koncept energetickej chudoby, hoci my ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sme v minulosti vypracovali návrhy definícií a predložili ich vládam už v rokoch 2014 a 2022,“ pripomenul Holjenčík.
Čítajte viac Zamestnávatelia poslali vláde návod ako ušetriť. Fico: som ľavičiar, je to pre mňa neprijateľné
Ľudia, pomáhajte si sami
Čo sa týka pomoci s cenami energií, odborníci často opakujú, že „skôr ako ľuďom dávať ryby, je potrebné naučiť ich rybárčiť". To znamená, že ak chce človek na energiách ušetriť, nemal by sa spoliehať na to, akú pomoc mu ponúkne štát, ale mal by začať robiť aktívne zmeny. Ak napríklad jeden človek žije vo veľkom viacgeneračnom dome, ušetril by v prípade, že sa uskromní a presťahuje sa do menšej nehnuteľnosti.
Ďalšou možnosťou, ako na energiách ušetriť, je optimalizácia nákladov – teda hľadanie spôsobov, ako minúť menej peňazí napríklad na vykurovanie. V praxi to znamená, že ak máte starý rodinný dom, šetriť vám z dlhodobého hľadiska pomôže, ak ho zateplíte, vymeníte okná a vyberiete si vykurovacie teleso, ktoré bude úspornejšie.
Štát v rámci projektu Zelená domácnostiam ponúka viacero možností, ako si pomocou dotácií môžete svoje obydlie zatepliť lacnejšie. Projekt okrem toho môže pomôcť aj s kúpou fotovoltického panelu, slnečného kolektora či kotla na biomasu.
Ak už má štát pomáhať s vysokými faktúrami aj priamo, podľa expertov by to malo byť na žiadosť konkrétnej domácnosti. Napríklad Ďurana z INESS na konferencii pod taktovkou televízie TA3 s názvom „Ceny energií na Slovensku a vo svete" povedal, že v iných krajinách existuje viacero modelov. Zároveň dodal, že pre Slovensko by bol najlepší český model v podobe príspevku na bývanie.
Ten funguje na princípe, že vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti za určitých okolností môže požiadať o čiastočné uhradenie nákladov spojených s bývaním. Konkrétne je to možné v prípade, keď náklady presiahnu 30 percent príjmu domácnosti. Okrem nájomného sa do nich započítavajú aj platby za plyn, teplo či vodu. Domácnosť môže v závislosti od výšky príjmu a nákladov dostať dotáciu vo výške 40 až 280 eur mesačne.
Na Slovensku pritom platí, že väčšina domácností dáva viac ako 30 percent svojich príjmov na energie a bývanie. Aj spomínaná asociácia zamestnávateľských zväzov vláde vo svojom liste navrhuje, aby sa vybrala „českou cestou".
Ďurana vidí plus tohto konceptu aj v tom, že ak chce človek dostávať pomoc od štátu, musí o ňu požiadať sám a ceny energií pritom zároveň nereguluje štát, vznikajú na trhu.
Čo sa týka cien, predsedníčka občianskeho združenia Energetický ombudsman Monika Jankovičová oponuje a hovorí, že nemôžu vznikať len na trhu. Štát by mal mať podľa nej možnosť do cenotvorby energií zasiahnuť napríklad v prípade, že negatívne začínajú ovplyvňovať život ľudí.
Čo vieme o štátnej energopomoci?
Ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) zatiaľ prišlo s návrhom, podľa ktorého má štát zbierať dáta o svojich občanoch celkovo z ôsmich úradov. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ priblížil už skôr rezort.
Zatiaľ však stále nie je isté, ako budú tieto dáta využité – dozvedieť by sme sa to mohli v septembri. Analytik a konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár tento krok počas spomínanej konferencie komentoval slovami, že sme sa vybrali ťažkou cestou. „Otázne je, či tieto údaje budeme môcť implementovať, lebo spracovanie dát nie silná stránka nášho štátu,“ podotkol expert.
Čítajte viac Štát bude už čoskoro zisťovať informácie o vašom majetku. Môžete to odmietnuť, pozrite si návod, ako na to
Opozičné Progresívne Slovensko zároveň v parlamente presadilo, že ľudia sa môžu zo zberu týchto dát odhlásiť. Lednár v tejto súvislosti priblížil, že nesúhlas vyjadrili asi dve percentá, teda približne 40-tisíc domácností. Zároveň dodal, že tí, ktorí so zberom dát nesúhlasili, môžu mať od budúceho roka komplikovanejší prístup k dotáciám na energie.
Z toho, čo aktuálne o budúcoročných dotáciách vieme, tak ešte nie je jasné, akou cestou sa vláda vyberie. Adresná pomoc bola témou aj na konci minulého roka a premiér Robert Fico (Smer) spolu s ministerkou Sakovou v poslednej chvíli oznámili, že dotácie budú rovnako ako počas predchádzajúcich rokov plošné.