Plány EÚ ukončiť dovoz ruských palív podľa analýzy neohrozujú ani Maďarsko, ktoré rovnako ako Slovensko kritizuje snahu únie odstrihnúť sa od energetickej závislosti od Moskvy. Ak by sa Bruselu plán podaril presadiť, Bratislava aj Budapešť by pocítili najmä finančné dôsledky – prišli by o stámilióny eur, vyplýva z novej správy, ktorú vypracovalo Centrum pre štúdium demokracie a Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA).
Závislosť stúpla
Štúdia organizácií, ktoré presadzujú odpútanie sa EÚ od ruských energetických zdrojov, ukazuje, že obe krajiny majú k dispozícii dostatok alternatív k ruskej rope a plynu, no odmietajú ich využiť. Namiesto toho využívajú výnimky zo sankcií a ešte zvyšujú objem dovozu ruských palív, čím sa zvyšuje aj ich závislosť od Moskvy.
Podľa autorov štúdie zaplatili Maďarsko a Slovensko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Rusku na daniach z ropy spolu 5,4 miliardy eur. „Obe krajiny nejavia skutočné náznaky odpájania sa od ruskej ropy, hoci legislatíva EÚ výnimku povoľovala práve s týmto cieľom,“ pripomína CREA vo svojej analýze.
„Maďarsko zvýšilo svoju závislosť od ruskej ropy zo 61 percent pred inváziou na 86 percent v roku 2024, zatiaľ čo Slovensko zostáva takmer úplne — teda takmer na 100 percent — odkázané na dodávky z Ruska,“ konštatujú výskumníci.

Hodnotenie prichádza v kľúčovom momente, keď EÚ pripravuje legislatívne návrhy na úplné prerušenie všetkých väzieb s ruskou energetikou. Vlády Roberta Fica (Smer) a Viktora Orbána tento krok ostro kritizovali. Argumentujú, že povedie k vyšším cenám pre obyvateľov a ohrozí energetickú bezpečnosť oboch krajín.
Podľa Politico vydali Bratislava a Budapešť spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili „vážne obavy“ z navrhovaných opatrení. Upozornili na logistické prekážky a varovali pred „vyššími a nestabilnejšími cenami energií“.
Výnimky prinášajú zisky
Pokračujúci dovoz ruskej ropy a plynu do Maďarska a Slovenska nie je podľa Martina Vladimirova, riaditeľa programu pre energetiku a klímu z Centra pre štúdium demokracie, dôsledkom technických alebo infraštruktúrnych prekážok. „Je výsledkom hlboko zakoreneného systému sprostredkovateľov, ktorý ruským firmám umožňuje udržiavať silnú pozíciu v maďarskom energetickom sektore – a zároveň z toho značne profitovať,“ konštatuje Vladimirov.
Obe krajiny môžu naďalej dovážať ropu vďaka výnimkám zo sankcií udeleným v roku 2022. Tieto výnimky mali štátom bez prístupu k moru – ktoré teda nemôžu priamo dovážať skvapalnený plyn – poskytnúť čas na nájdenie alternatívnych dodávateľov energie. Namiesto toho však Budapešť a Bratislava lobovali za zachovanie prístupu k ruskej rope a vďaka týmto výnimkám zarobili stámilióny eur.

Podľa Luka Wickendena, analytika CREA, spotrebitelia v regióne nijako nepocítili zľavy z pokračujúceho prístupu k lacnejšej ruskej rope. „Ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach v roku 2024 zostali o dve až päť percent vyššie než priemer v EÚ,“ uviedol.
Medzitým maďarská spoločnosť MOL zaznamenala nárast prevádzkového zisku o 34 percent. A podľa Wickendena vláda Viktora Orbána výrazne profitovala — z výnosov z ruskej ropy presmerovala vyše 500 miliónov dolárov do domáceho rozpočtu prostredníctvom mimoriadnych daní.

Téma sa pravdepodobne vyhrotí v nasledujúcich mesiacoch, keďže Európska komisia avizovala návrh legislatívy na postupný zákaz kontraktov na ruský plyn a výzvu, aby všetky členské štáty vypracovali plány na ukončenie energetickej závislosti od Ruska.
Podľa dvoch diplomatov z členských štátov EÚ, ktorým Politico udelilo anonymitu pre citlivosť témy, plánuje komisia viesť s Maďarskom a so Slovenskom bilaterálne rokovania, aby zmiernila napätie. Napriek tomu eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen uviedol, že je pripravený legislatívu presadiť aj napriek niektorým námietkam.