Na pomedzí Stupavy a Zohora, ktorú miestni poznajú ako pôvodnú trasu napájajúcu sa na Devínsku Novú Ves, môže vzniknúť vôbec prvý veterný park na Slovensku. Oblasť je okrem cyklochodníka tvorená prevažne poľnohospodárskymi plochami, farmami a cestnou infraštruktúrou.
„Veterný park Stupava je navrhovaný v časti katastra mesta za diaľnicou, v blízkosti železničnej trate a smetiska Zohor,” objasnila Erika Piesecká z Mestského úradu Stupava. Lokalita podľa mesta vyhovuje aj vzhľadom na hlukovú stenu pri diaľnici, aj kvôli budúcemu rozvoju mesta.
Stupava v úvode mája tohto roka spustila rokovania so spoločnosťou WSB Invest ktorá má záujem o vybudovanie veterného parku. Tým by sa mohla podporiť výstavba týchto areálov na Slovensku, ale aj zlepšiť úroveň udržateľnosti mesta aj krajiny, rovnako ako znížiť náklady na elektrinu obyvateľov, keďže investor deklaruje nízku koncovú cenu energie pre mesto.
Foto: WSB Invest
220-metrové turbíny
Zámer spoločnosti plánuje výstavbu 11 veterných turbín, v blízkosti čučoriedkovej farmy a jazdeckého areálu. Výškovo majú patriť s 220 metrami k najvyšším v regióne. Išlo by o doplnenie už existujúcich piatych turbín Záhoria, nachádzajúcich sa v Cerovej (štyri vrtule) a jednej na Ostrom vrchu blízko Myjavy.
„Investor predložil mestu návrh, ktorý počíta s jedenástimi turbínami, ale výsledný počet môže byť podľa ním komunikovaných informácií znížený v procese posudzovania EIA.” priblížila reálne plány Piesecká. Turbíny majú byť vo výške 148 metrov, s lopatkami v rozmedzí od 65 do 75 metrov a výkonom 6 MW.
Odhadované náklady sú približne 100 miliónov eur, pričom ide o súkromnú investíciu spoločnosti WSB Invest. Tá predpokladá aj finančný príspevok mestu vo výške viac ako 250 tisíc eur ročne počas fungovania parku. Životnosť sa odhaduje na 30 rokov, čím by Stupava celkovo získala približne 7,5 milióna eur.
Podoba projektu Veterného parku Stupava – Zohor pracuje s dvoma variantmi A a B, podľa umiestnenia turbín. Variant A má mať šesť turbín, ktoré by boli na poliach medzi diaľnicou D2 a železničnou traťou v Stupave. Variant B ukazuje alternatívne umiestnenie turbín v iných častiach Stupavy, ktoré sú viac veterné, ale rovnako zachováva čo najnižší dopad na prostredie a ľudí. Neskoršie znenie však počítalo s až 11 veternými elektrárňami.
Foto: WSB Invest
Narazili na komisie
Napriek nedávnemu otvoreniu témy parku, nejde o nový projekt. O vybudovaní areálu už v septembri 2024 rokovala mestská podnikateľská a rozvojová komisia. Súčasťou boli aj zástupcovia spoločnosti WSB Invest, Ján Daniš a Ján Lacko.
Na zasadnutí sa uvádzal pôvodný variant A so šiestimi turbínami, ktoré chcú umiestniť medzi železničnou traťou a diaľnicou D2, bližšie k trati. Podľa Jána Lacka, zástupcu spoločnosti WSB Invest, je vybraná oblasť vhodná najmä z dôvodu ideálnych veterných podmienok, zníženého dopadu na prostredie a možnosti napojenia na zdroj elektrickej energie, ale aj kvôli dostatočnému odstupu od bývania.
Komisia odporučila úpravu zámeru tak, aby veterné turbíny stáli len na ornej pôde, nie v lesoch či hustej zeleni. Musia sa vyhnúť aj zásahom do Stupavského potoka. Námietky mesta sa orientovali skôr na využitie financií, ktoré od investora by mohlo v budúcnosti dostať. Navrhovali úpravu tak, aby smerovali nielen na šport a základnú školu, ale aj na životné prostredie a kultúru, kde dlhodobo chýbajú zdroje. Projekt by tým podporil aj občiansku vybavenosť. Komisia následne podporila schválenie prípravy veterného parku a aj ho odporučili na schválenie Mestskému zastupiteľstvu.
Projekt však narazil na nesúhlas ďalšej komisie – zdravotníctva a sociálnych vecí. Na zasadnutí jej členovia nedospeli k jednohlasnému záveru, a projekt neodporučili Mestskému zastupiteľstvu. Dôvodom bolo nejednotné prijatie návrhu, keď traja členovia hlasovali proti a traja za. Záujem o výstavbu veterných parkov na Slovensku teda je, avšak dôvodom, prečo zatiaľ žiadne komplexy nemá, je zväčša zásah občanov či byrokracie.
Miestni park nechcú
Firma navrhuje racionálny projekt, ktorý však v úplnom začiatku brzdia viaceré faktory. Názorové rozpory v komisiách sa síce vyriešili v októbri 2024, vybudovanie komplexu si však vyžaduje zmenu v územnom pláne, ktorý Stupava momentálne ani nemá dokončený. Aktuálne neumožňuje jeho výstavbu, pretože chráni danú oblasť, obmedzuje výškové stavby a určuje konkrétne využitie pôdy ako poľnohospodárskej alebo rekreačnej, ktoré na tento typ výstavby nie sú určené. Zároveň ho musí schváliť Mestské zastupiteľstvo.
Problémom je aj získanie pozemkov od súkromných vlastníkov, čo spolu s ostatnými okolnosťami projekt komplikuje. Mesto zároveň potvrdilo, že momentálne hľadá spôsob, ako zrealizovať prieskum verejnej mienky obyvateľov, ktorý bude prvým krokom pred zmenou územného plánu. Celý proces prípravy na park sa tak odhaduje na štyri roky.
Na základe problematických bodov vznikla aj petícia proti výstavbe parku. Jej cieľom je zastavenie projektu v oboch jeho variantoch. Autori petície odmietajú podobu zámeru, dôvodmi sú záchrana prírody a krajinnej podoby Záhoria, ale aj ochrana obyvateľov oblasti či nejasné financovanie a plánovanie výstavby na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve mesta ani investora.
Foto: WSB Invest
Dôležitým bodom bolo aj prízvukovanie zvýšenej výšky turbín, čím podľa autora petície zasiahnu do panorámy krajiny vo väčšej miere, hlukový diskomfort 104,9 dB spôsobený prevádzkou vrtúľ, vytvorenie bariéry pre migrujúce vtáctvo, ale aj strata teritórií zvierat. Ďalej je súčasťou výčitka na elektromagnetický aj svetelný smog a odhadzovanie ľadu z lopatiek rotora počas námraz a tým spôsobené ohrozovanie obyvateľov.
Námietky voči parku však nepôsobia fakticky, vzhľadom na prítomnosť diaľnice D2, ktorá už je výrazne hlučná a zasahuje rovnaké územie ako plánovaný areál s turbínami. Zároveň neopodstatnene pôsobia aj námietky voči ohrozeniu obyvateľstva či už ľadom alebo výškou turbín.
Ide totiž o plochu, ktorá je mimo dosah bežného pohybu a turbíny majú byť výrazne nižšie než 220 metrov. „Ako doplnková činnosť veterné turbíny neohrozujú súčasné hospodárske využívanie územia, či už to je poľnohospodárska činnosť, alebo aj napr. cykloturizmus. Záber pôdy je v prípade veterných turbín veľmi malý,” uvádza člen firmy Lacko.
Foto: WSB Invest
„Sme v úvodnej fáze projektu, kedy pripravujeme podklady na spustenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). EIA dá dôležité odpovede aj na mnohé otázky verejnosti, keďže jeho súčasťou sú rôzne merania, štúdie, ako aj monitoringy živočíchov. Predpokladáme, že spustenie výroby zelenej elektriny z tohto veterného parku nie je reálne pred rokom 2029,” uvádza termíny Lacko.
V rámci procesu EIA sa hodnotia aspekty ako hluk, vibrácie, tienenie či celkový dopad na prírodu, vrátane prihliadania na legislatívu. Obyvatelia spustili petíciu v čase, kedy projekt do schvaľovania ešte ani nedošiel.
Ohrozia vtáctvo?
Veterné parky majú veľa výhod a štúdie zo zahraničia ukazujú, že ich dopady sú oveľa miernejšie, dokonca aj pre vtáctvo. Reálne sú však otázky environmentálnej ochrany, najmä vtáctva, v danej oblasti. Podľa Jozefa Ridzoňa, ochranárskeho manažéra SOS / BirdLife Slovensko, ide o prostredie s výnimočnými živočíchmi celoeurópskeho významu.
Zdôrazňuje, že dopad veterného parku závisí od presného umiestnenia turbín a zároveň, že ide o jednu z najlepšie preskúmanej oblasti Slovenska, teda dáta sú presné. „Patrí medzi najnevhodnejšie na umiestnenie veterných parkov s najväčšími rizikami pre naše najvzácnejšie druhy. Územie Stupavy a okolia patrí medzi najvýznamnejšie migračné koridory vtáctva, a to takého významu, že ani inde v Európe by nepripustili výstavbu veterných parkov. Navyše ide o hniezdiská vzácnych druhov, ako Sokol rároh,” objasňuje. Krajina má druhú najväčšiu populáciu párov tohto druhu, hneď po Maďarsku.
Návrh veterných parkov by sa podľa Ridzoňa mal riadiť príkladmi zo zahraničia, aby sa vyhli chybám, rovnako ako mapou senzitivity, vypracovanou v nadnárodnom kontexte pre ochranu vtáctva aj prírody. „Z doteraz známych podkladov môžeme povedať, že ide o veľmi rizikové miesto a za žiadnych okolností by sme výstavbu veterného parku v Stupave neodporúčali. Sú iné miesta na Slovensku, kde riziká nebudú také vysoké, určite sa odporúčame investorom zamerať na iné územia,” tvrdí.
Stupava by bola pilotným projektom takéhoto rozsahu v regióne, ktorý by mal pozitívny ekonomický dopad na rozvoj mesta, vzhľadom na financie od spoločnosti. „Na rozdiel od iných väčších obcí a miest v regióne Záhoria nemá Stupava na svojom území priemyselný park, ktorý by formou dane z nehnuteľností výrazne prispieval do mestského rozpočtu,” argumentuje na záver Piesecká.
Chcú postaviť viac parkov
WSB Invest patrí k lokálnym a firmám s veľkolepými plánmi. Zaoberá sa zelenou energiou a vo svojom portfóliu majú viacero ohlásených komplexov, ako Veterný park Popudinské Močidľany – Radošovce (na Záhorí). Začiatok výstavby bol plánovaný na druhý štvrťrok 2024, s uvedením do prevádzky v druhom štvrťroku 2025, zámer sa však momentálne iba posunul do schvaľovania vplyvov na prostredia, EIA. Reálne termíny tak nie sú známe.
Ďalším parkom má byť areál Paňa (okres Nitra), ktorého projekt počíta s výstavbou šiestich veterných turbín s výškou do 230 metrov a predpokladaným dokončením v druhom štvrťroku 2028. Rozsahovo najväčším projektom spoločnosti je plánovaný park Zemplín na východe Slovenska. Predpokladá 17 veterných turbín v obciach Veľká Tŕňa, Veľaty, Kašov, Hrčeľ a Kysta.
Čítajte viac Veterné turbíny nechajte Západu, Rusko chce zachraňovať planétu plynom. Ponúka vlastné riešenia klimatickej krízy
Veterné parky predstavujú udržateľný a ekologický zdroj energie. Fungujú na princípe premeny energie z pohybu vetra na elektrinu, pričom hlavnou výhodou je nízky dopad na životné prostredie, keďže turbíny produkujú energiu s nízkymi emisiami skleníkových plynov. Vhodným miestom na vznik veterných parkov sú zväčša plochy mimo frekventovanej zástavby, najmä kvôli potrebe veterných zón, akými sú nekryté roviny a rôzne vyvýšeniny.
Turbínové areály majú viacero benefitov, medzi ktoré patrí stabilný výkon a podpora rôznorodých zdrojov energie krajiny. Vyžadujú nízke prevádzkové náklady a sú alternatívou k náhrade fosílnych palív. Za nevýhody možno považovať vizuálny zásah do krajiny, ale aj otázku bezpečnosti vtáctva, zvýšenú produkciu hluku či meniace sa poveternostné podmienky, na ktorých sú závislé. Preto neraz najmä v lokálnom vnímaní vyvolávajú odpor. Ten sa však dá zmierniť environmentálnymi analýzami a podrobným plánovaním, ktoré zohľadňuje povahu miestnej krajiny.