Plyn sa holandskej burze TTF na konci tohto týždňa predával za menej ako 32 eur za megawatthodinu (MWh). Od začiatku tohto roka sa pritom ceny pohybovali na úrovni viac ako 50 eur za MWh, pričom vrchol dosiahli v prvých februárových dňoch, keď sa šplhali k 56 eurám za MWh.
Cena zemného plynu s dodávkou v nasledujúcom mesiaci sa tak znížila o 10 percent a momentálne je najnižšia za posledný rok. Za podobne vysokú sumu ako vo februári tohto roka sa pritom plyn na holandskej referenčnej burze predával ešte na začiatku roka 2023, keď ceny po dlhšom čase začali klesať. Do výšin začali rásť v roku 2022 v priebehu energetickej krízy (MWh zemného plynu sa v tej dobe predávala aj za vyše 300 eur), ktorá vznikla čo tom, ako Rusko vojensky zaútočilo na susednú Ukrajinu.
Čítajte viac Nakúpime viac plynu alebo sóje. Šefčovič prišiel s návrhom, ako zabrániť obchodnej vojne s Trumpom
Podľa odborníkov by nám mohol aktuálny pokles cien na komodity na burze s napĺňaním zásobníkov pomôcť. Doteraz to však podobne optimisticky nevyzeralo. Ešte na konci marca bola jedna MWh zemného plynu asi o jednu tretinu drahšia ako v rovnakom období roku 2024 a ceny sa od novembra minulého roka ešte donedávna držali nad úrovňou 40 eur za MWh.
Okrem iného za tým stálo aj zastavenie prepravy suroviny z Ruska cez ukrajinské územie na Slovensko a potom ďalej do Európy. Plyn k nám prestal tiecť po tom, čo prestala platiť päťročná zmluva o jeho tranzite medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz a ruským Gazpromom. „Z nášho pohľadu platí, že obnovenie dodávok zemného plynu cez Ukrajinu významne upokojí situáciu na veľmi volatilnom trhu a zníži ceny k vlaňajším úrovniam,“ povedal ešte na konci marca výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Veľkoobchodné ceny plynu však napokon začali klesať aj bez toho, aby sa tranzit suroviny cez územie nášho východného suseda obnovil. Aktuálny pokles cien komodity nastal po tom, čo americký prezident Donald Trump rozpútal obchodnú vojnu. Momentálne sme v tomto smere v patovej situácii. Líder USA v polovici apríla pozastavil clá na tri mesiace a Európu čakajú kľúčové rokovania o budúcom vývoji poplatkov za prepravu tovaru cez Atlantik.
Podarí sa nám naplniť zásobníky?
Zásobníky v Európskej únii (EÚ) sú aktuálne priemerne plné na viac ako 38 percent. Ešte pred dvoma rokmi boli v rovnakom čase naplnené približne na 60 percent. V medziročnom porovnaní tak pre vyššie ceny a tuhšiu zimu plynu v zásobách ubudlo. Naposledy sme mali v únii menej uskladnenej suroviny v období energetickej krízy v roku 2022.
Slovenské plynové zásobníky boli na konci apríla plné na viac ako 37 percent. Menej zásob ako teraz, približne 20 percent, sme mali naposledy o takomto čase v roku 2022. Na konci vykurovacej sezóny minulého roka sa toto číslo zastavilo na 70 percentách, čo znamenalo, že distribútori nemali až taký problém s dopĺňaním zásob na hranicu 90 percent, ako budú mať tento rok.
Kvasňovský z plynárenského zväzu však napriek tomu hovorí, že pred zimou 2025 – 2026 budeme mať uložený dostatok komodity. „Percento (naplnenia zásobníkov, pozn. redakcie) je síce výrazne nižšie ako vlani, ale vzhľadom na predikcie do budúcnosti môžeme povedať, že do najbližšej zimnej sezóny budeme opäť pripravení na požadovanej úrovni. Európska únia očakáva, že členské krajiny budú mať pred zimou zhruba 90 percent naplnenej kapacity a Slovensko to splní,“ hovorí šéf zväzu, ktorý združuje odborníkov a firmy z plynárenského a naftového prostredia.
Potečie plyn znova cez Rusko?
Po ukončení tranzitu komodity cez ukrajinské územie plynári upozorňovali, že surovinu budeme nakupovať drahšie. Ešte na začiatku februára ceny plynu na trhoch vyskočili o 30 percent a agentúra Bloomberg v tom čase napísala, že Európa stojí pred ďalšou energetickou krízou.
Čítajte viac Bude k nám ruský plyn opäť tiecť cez Ukrajinu? Američania si budú chcieť odtrhnúť svoj podiel, hovorí expert
Niektorí slovenskí politici, na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer), v tom čase hovorili, že na zdražovaním stojí vyšší odber komodity zo strany Ukrajiny. Zásobníky u nášho suseda sú aktuálne plné na menej ako tri percentá. Experti vysvetľovali, že náš sused musel nakupovať viac plynu aj preto, že Moskva cielene ničila tamojšiu plynovú infraštruktúru.
Napríklad hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda priblížil, že Rusi zvýšili ostreľovanie plynovodov „pretože už nemali čo stratiť". „Ruské útoky na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru podnecuje spomínané ukončenie tranzitu pretože teraz už nemajú čo stratiť, keď ruský plyn cez Ukrajinu už netečie," napísal ešte vo februári ekonóm.
Slovensko, okrem iného aj kvôli vysokým cenám, za ktoré sa surovina ešte donedávna na trhoch predávala, stále trvá na tom, aby bol ruský plyn opäť prepravovaný cez ukrajinské územie. A to aj napriek tomu, že prečerpávacia stanica v ruskej Kurskej oblasti, cez ktorú do začiatku januára prúdil na Slovensko plyn, bola pri bojoch zničená.
Najväčší dodávateľ energií u nás SPP tvrdí, že stále existuje viacero variánt, ako k nám plyn dostať. „Tie možnosti, ako prepravovať plyn cez Ukrajinu, stále existujú, a nie je ich málo,“ skonštatoval pred časom riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík.
Spoločnosť SPP už v tomto smere začala robiť prvé kroky. Založila si firmu SPP plus, ktorá má plniť úlohu agenta. Ten by mal podľa plánov prebrať plyn na hraniciach Ruska a Ukrajiny a následne ho prepravovať ďalej – až na naše územie, prípadne ešte ďalej do Európy.
Lacnejší plyn nebude pre každého
Premiér Fico na konci apríla vyjadril rozhorčenie, že plyn od nášho východného suseda stále netečie. „Musíme si vybrať, či bude zdroj surovín aj z východu, čo bude významne stabilizovať ceny energií v Európe, alebo sa naplní oficiálny materiál Európskej únie, ktorý hovorí že v roku 2027 finito. Nič nepôjde z Ruskej federácie smerom do Európy so všetkými dôsledkami, ktoré to bude mať,“ zdôraznil premiér.
Čítajte viac Gazprom na Slovensko napumpuje ruský plyn, Saková sa nevzdáva tranzitu cez Ukrajinu a založila „agenta“
Predseda vlády dlhodobo hovorí o tom, že ak plyn nezačne opäť prúdiť z Ukrajiny, jeho ceny budú stúpať. Tá istá vláda sa už zároveň pripravuje na to, že od začiatku budúceho roka nebude pokračovať v plošnej pomoci s cenami energií. Posledné tri roky totiž platilo, že dotácie dostávala každá domácnosť, čo štátnu kasu stálo miliardy eur. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR vyplatil rezort hospodárstva len na plyne za roky 2022 a 2023 ľuďom 1,24 miliardy eur.
Od roku 2026 by však energopomoc na teplo, elektrinu aj plyn mali dostať len tí, ktorí sa nachádzajú na hranici energetickej chudoby. Podľa ministerstva financií by dotácie len pre časť domácností mohli štátu ušetriť stovky miliónov eur.
Hoci vláda ešte stále nespresnila podrobnosti o tom, akým spôsobom sa bude pomoc rozdávať, už teraz robí prvé kroky, ktoré smerujú k adresnej pomoci. Parlament už pred niekoľkými týždňami schválil zákon, podľa ktorého môže ministerstvo hospodárstva zbierať informácie napríklad o tom, koľko človek zarába či aké dávky od štátu poberá. Odmietnuť tento zber dát bolo možné len do konca apríla.