Podľa experta na energetiku Andreja Hanzela dokážu jadrové elektrárne vyrábať elektrinu bez vplyvu zvonka. „Jadrová elektráreň dáva trvalý výkon 24 hodín denne. Nedáva ho síce celý rok, lebo dva-tri týždne je generálna oprava, ale dodáva energiu počas predpovedateľnej dĺžky,“ priblížil odborník. S odstávkami sa podľa Hanzela energetická sústava dokáže vysporiadať.
Ďalšou výhodou tohto spôsobu produkcie je, že v súčasnosti je nukleárna energia relatívne lacná. Medziročný nárast ceny jadrového paliva sa podľa Hanzela dlhodobo pohybuje na úrovni 1,5 percenta – pri zemnom plyne je asi 4,5 percenta.
Najväčší podiel energie vytvorenej z jadra (až 65 percent) má podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (EIA) Francúzsko. Za ním nasleduje Slovensko, ktoré v roku 2023 v rámci energetického mixu týmto spôsobom vyrábalo až 63 percent z celkovej produkcie elektriny. Na treťom mieste je Ukrajina s podielom 50 percent.
Čítajte viac Štát musí hľadať miliardy. V Jaslovských Bohuniciach vznikne nová jadrová elektráreň, zatiaľ nie je jasné, kto to zaplatí
Dáta Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy ukazujú podobný obrázok. Slovensko podľa nich vyrába z jadra asi 61,2 percenta elektriny. Podiel energie vyrobenej z jadra by po dostavbe ďalšieho bloku v Mochovciach mohol stúpnuť dokonca až na približne 70 percent.
V roku 2023 sa na Slovensku podľa prenosovej sústavy vyrobilo 29 961 gigawatthodín (GWh) elektriny. V porovnaní s rokom 2022 išlo číslo stúplo o 3 045 GWh. „Príčinou vyššej výroby bolo uvedenie do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 471 megawattov,“ upozorňuje štátna spoločnosť, ktorá okrem sa okrem iného stará o stabilitu elektrickej siete. Spotreba elektriny bola vo veľkosti 26 539 GWh.
Rýchly rast
Štart ďalšieho bloku v Mochovciach spôsobil, že podiel jadrovej energie v energetickom mixe Slovenska prudko stúpol. Pred dvoma rokmi sa medziročne zvýšil o 15,2 percenta. V medzinárodnom porovnaní sa podiel elektrickej energie z jadra zvýšil výraznejšie iba vo Fínsku, tam stúpol až o 35,4 percenta. Na tretej pozícii s mierou rastu pod hranicou 15 percent bolo Francúzsko.
„Fínsko za nárast v roku 2023 vďačí spusteniu tretieho reaktora v jadrovej elektrárni Olkiluoto. Na Slovensku dosiahol tretí blok v Mochovciach plný výkon v septembri 2023. Francúzsko predvlani dokončilo opravy viacerých reaktorov,“ upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V celej EÚ sa podiel elektrickej energie z jadra zvýšil o 1,7 percenta. V rámci EÚ sa týmto spôsobom vyrobila približne pätina elektrickej energie. Platí teda, že v EÚ má jadrová energia naďalej silnú pozíciu.
Platí to aj napriek tomu, že Nemecko sa rozhodlo pre zatvorenie jadrových elektrární. V najväčšej európskej ekonomike sa podiel energie vyrobenej z jadra znížil takmer o osemdesiat percent. Krajina získavala v minulom roku zhruba 22 percent energie spaľovaním uhlia. Ďalších 18 percent pochádza zo spracovania plynu.
Čítajte viac Podobné zariadenie majú Francúzi aj Rakúšania. Slovensko sa inšpirovalo v zahraničí, v novom kampuse sa majú vzdelávať vinári
Nemecko sa vo výraznej miere spolieha na veterné elektrárne, tvoria zhruba 28 percent celkovej produkcie elektrickej energie. Ďalších 16 percent pochádza zo solárnych elektrární. To do určitej miery znamená riziko. Tieto zdroje sú náročné na úložné kapacity, navyše predovšetkým v zimných mesiacoch sú predovšetkým veterné prúdy nestále.
Nízke emisie
Zároveň platí, že v porovnaní s inými krajinami sa energia na Slovensku vyrába s relatívne nízkymi emisiami skleníkových plynov. Tie sa dostali na 97 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu. „Ešte pred piatimi rokmi bola intenzita emisií oxidu uhličitého na Slovensku na úrovni 177 g na kilowatthodinu. Pokles sa zintenzívnil najmä v ostatných dvoch rokoch. Je to vďaka odstaveniu uhoľných elektrární v Novákoch a vo Vojanoch a spusteniu tretieho reaktora v Mochovciach,“ upozorňuje ISA.
„Z veľkých emisných výrobcov elektriny zostáva v prevádzke Slovnaft a U. S. Steel či plynová elektráreň v Malženiciach, ktorá plní dôležitú úlohu pri regulácii dodávok elektriny a stabilizácii siete,“ dodávajú analytici z vládneho inštitútu.
Zároveň upozorňujú, že lacná elektrická energia by mohla prilákať výrobné kapacity, ktoré sú náročné na spotrebu elektrickej energie.
Navyše práve jadrová energia je jeden z nástrojov, ktoré môžu v budúcnosti prispieť k potlačeniu dôsledkov klimatickej zmeny. Zvrátenie klimatickej zmeny vo svete dokonca nie je podľa Hanzela bez jadrových elektrární možné.
Jadro ako budúcnosť EÚ
Najnovší prieskum nemeckého inštitútu pre výskum verejnej mienky Innofact ukázal, že viac ako polovica Nemcov podporuje návrat krajiny k jadrovej energetike. Tá sa prestala používať v apríli 2023 v reakcii na haváriu v japonskej Fukušime z roku 2011.
Na strane jadra však nestojí len verejná mienka v jednej z najväčších európskych ekonomík. Európska komisia (EK) začiatkom tohto mesiaca odsúhlasila projekt priemyselnej politiky v oblasti jadrových technológií. Podpredseda EK pre priemyselnú stratégiu Stéphan Séjourné v tejto súvislosti hovorí o zmene paradigmy v Európe v otázke jadra. Projekt okrem iného počíta aj s malými modulárnymi reaktormi či s pokročilými modulárnymi reaktormi.
Čítajte viac Podobné zariadenie majú Francúzi aj Rakúšania. Slovensko sa inšpirovalo v zahraničí, v novom kampuse sa majú vzdelávať vinári
EK zároveň pracuje aj na cestovnej mape, ktorá má určiť dátumy odstrihnutia EÚ od ruského plynu. Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen v tejto súvislosti zdôraznil, že práve nukleárna energia bude v budúcnosti veľmi dôležitou súčasťou energetického mixu únie.
Jorgensen priblížil, že jadrové elektrárne aktuálne vyrábajú 99 gigawattov (GW) energie, pričom v priebehu nasledujúcich 15 rokov toto číslo klesne na 88 GW. Podľa odhadov potom v polovici tohto storočia opäť stúpne na 100 GW.
Eurokomisár zdôraznil, že malé modulárne reaktory majú veľkú šancu presadiť sa na úniovom trhu. „Súčasťou môjho mandátu je aj to, že musím predložiť stratégiu nasadenia tejto novej technológie. Teraz sa rozprávame s rôznymi aktérmi na trhu, aby sme zistili, čo všetko je možné," uzavrel pred časom Jorgensen.
O tom, že práve elektrina vyrobená z jadra by mala byť spolu s vetrom a slnkom základom pre budúci energetický mix EÚ hovorí aj generálny riaditeľ Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie Peter Javorčík. Expert v rozhovore pre agentúru Sita zdôraznil, že práve na týchto energiách by mala stáť budúcnosť únie.
„Keď sa pozrieme na jednu z hlavných krajín Európy, Nemecko, tak nie je v úplne najlepšom stave. Sami si strelili trošku do nohy, keď sa tak veľkoryso vzdali jadrovej energie a spoľahli sa, že to doriešia plynom. No a potom prišla kríza s Ruskom a weaponizácia energetiky. Energetická závislosť Európy na ruských zdrojoch energie začala byť Rusmi využívaná ako geopolitický nástroj a zbraň,“ zdôraznil Javorčík.