Vláda už schválila návrh z dielne rezortu hospodárstva, podľa ktorého budú viaceré inštitúcie či distribútori energií posielať na ministerstvo informácie o ľuďoch, ktoré poslúžia na zisťovanie miery ohrozenia energetickou chudobou. „V súlade s plánom vlády Slovenskej republiky sa predpokladá, že v priebehu roka 2026, respektíve v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude takzvaná energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou," píše sa v predkladacej správe k návrhu zákona.
Štát bude o vás po novom zisťovať údaje napríklad o príjmoch občanov, či o dávkach, ktoré dostávajú zo sociálneho systému. Informácie bude rezortu ministerky Sakovej poskytovať napríklad Finančná správa, Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností či samotní predajcovia energií.
„Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci," píše sa vo vládnom materiáli.
Zmena prichádza v čase, keď premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický (obaja Smer) oznámili, že vláda bude šetriť oveľa viac, ako pôvodne avizovala. Namiesto 850 miliónov ušetrených na budúci rok, o ktorých pôvodne hovoril financmajster, budeme musieť v roku 2026 konsolidovať v sume asi 1,8 miliardy eur. Celkovo musíme do roku 2027 ušetriť až 3,3 miliardy eur.
To, že by v energopomoci mala nastať výrazná zmena, naznačil už pred pár dňami aj Kamenický. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a pomohla mnohým ľuďom. Áno, stojí to peniaze a tie musíme nájsť v rozpočte," konštatoval minister.
O forme energepomoci rozhodovala vláda aj na konci minulého roka. Ministerstvo financií ešte pred niekoľkými mesiacmi vypočítalo, že ak by štát pomáhal s vysokými cenami energií iba chudobnejším domácnostiam, štátnu kasu by to stálo približne 100 miliónov eur. Cenu plošnej pomoci na tento rok financmajster vyčíslil na 400 až 500 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad vlani vypočítal, že štát od konca roka 2022 do konca roka 2023 na plošnej pomoci s účtami za elektrinu a plyn domácnostiam celkovo vyplatil približne 2,7 miliardy eur. „Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne," skonštatovali kontrolóri. Celkovo v priebehu posledených rokov smerovalo na plošnú pomoc viac ako 4,8 miliardy eur. Tento rok nás dotácie na ceny tepla a plynu budú stáť približne 235 miliónov eur.
Kto je energeticky chudobný?
Zatiaľ ešte nevieme, ako presne bude adresná pomoc v praxi fungovať. Isté však je, že plošné energodotácie boli kritizované už za vlády Eduarda Hegera (Demokrati), ktorá ich pred troma rokmi zaviedla. Napokon, aj samotná ministerka Saková pred časom zdôrazňovala, že zo štátnej pomoci „netreba vyhrievať bazény a vírivky".
Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom vláde vyčíta, že plošná pomoc s účtami za energie spôsobila to, že občania sa skladajú zo svojich peňazí aj milionárom. Týka sa to aj tých najchudobnejších ľudí. Otázkou však zostáva, komu bude vláda na budúci rok pomáhať a komu už, naopak, nie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pre dvoma rokmi navrhol, ako by sa mala definovať hranica energetickej chudoby, o ktorej hovorí aj Sakovej rezort. „Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima," znie jedna z definícií úradu.
Viac svetla do tejto problematiky vnáša minuloročná štúdia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Energetická chudoba 2024. Podľa odborníkov platí, že každá tretia domácnosť, ktorá sa nachádza pod hranicou chudoby (60 percent strednej hodnoty národného disponibilného príjmu), si nedokáže vo svojom dome či v byte udržať dostatočné teplo.
Na Slovensku zároveň patríme ku krajinám, ktoré v rámci Európskej únie dávajú na účty za energie najväčšiu časť zo svojich čistých príjmov. Nemalá časť Slovákov si tak v konečnom dôsledku nemôže dovoliť udržiavať primeranú teplotu vo svojom domove.
„Na Slovensku si takmer každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Poľsku a Maďarsku desať percent domácností, v Česku sedem percent a v Rakúsku päť percent domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí," píše Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologických vied Prognostického ústavu.
Publikácia Prognostického ústavu definuje, že domácnosť je energeticky chudobná v prípade, keď si nemôže dovoliť udržiavať v dome či byte vhodnú teplotu. Členovia takejto domácnosti teda nemajú dosť peňazí na to, aby dokázali zaplatiť svoje výdavky za energie alebo im po všetkých platbách nezostane dosť peňazí na pokrytie iných životných potrieb, ako je oblečenie, nájom, hypotéka či jedlo.
Publikácia SAV uvádza aj konkrétny príklad, ako rozpoznať energeticky chudobnú domácnosť. Ide napríklad o také domácnosti, ktorým po uhradení každodenných výdavkov mesačne zostane asi 450 eur. Ak zaplatí všetky účty vrátane splátky hypotéky, mesačne domácnosti zostane približne 120 eur.
Pre časť ľudí ceny stúpnu
Rozhodnutie vlády je prvým krokom k tomu, aby štát na budúci rok ušetril významnú sumu peňazí. O tom, že by mala adresná pomoc nahradiť plošnú, sa však hovorilo aj v súvislosti s rokom 2025. Platí pritom, že iba vďaka dotáciám na elektrickú energiu ľudia tento rok dokopy ušetria viac ako 260 miliónov eur.
Za nižšími cenami stojí dohoda medzi vládou a Slovenskými elektrárňami. Tá zabezpečuje, že silová zložka elektriny zostáva na tej istej čiastke ako pred troma rokmi – 61 eur za megawatthodinu. Bez tejto dohody by domácnosti za megawatthodinu platili o 6 eur viac. To by podľa slov ministerky Sakovej znamenalo, že ľudia žijúci v menšom rodinnom dome ušetria za celý rok približne 140 eur, pri väčšej nehnuteľnosti, kde sa elektrinou nekúri, sa úspora vyšplhá na 200 eur ročne.
Stúpnuť mali aj ceny plynu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok vypočítal, že domácnosti si mali v roku 2025 mesačne za dodávky komodity priplatiť od 0,96 eura až do 28,63 eura. Konečná výška faktúry však závisí na tom, ako plyn používate. Ak ho využívate len na varenie a ohrev vody, priplatili by ste si 13,32 eura za mesiac. V prípade, ak plynom aj kúrite, zaplatili by ste takmer 29 eur.
Konečné ceny na budúci rok tak budú závisieť od toho, akú formu dohody so Slovenskými elektrárňami sa vláde podarí dosiahnuť. Samozrejme, prípadné zastropovanie cien silovej zložky elektriny sa bude týkať len časti obyvateľov – zvyšok si už bude musieť priplatiť.