Odborníci približujú, že jedinou úlohou týchto zariadení je čo najrýchlejšie spotrebovať elektrickú energiu. „Neočakáva sa od nich nič viac, než že prebytočnú elektrinu premenia na teplo a uvoľnia ho do okolia. Zjednodušene by sa dali prirovnať k veľkým ohrievačom alebo fénom, ktoré ale nič neohrievajú a nesušia," povedal pre Pravdu Radovan Potočár z webu energie-portal.sk. Zvyčajne ide o veľké tepelné špirály, ktoré sú doplnené o ventilátory.
Možnosť zapájania podobných zariadení do distribučnej siete vyvolala rozruch a vlnu nevôle najmä v susednej Českej republike. Na Slovensku zatiaľ takéto zariadenie nemáme, no Stredoslovenská distribučná spoločnosť upozorňuje, že jedno podobné zariadenie je práve v procese schvaľovania v okrese Martin.
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Distrubútori vysvetľujú, že Slovensko má aj bez maričov k dispozícii viacero technických opatrení, ktoré prispievajú k stabilite siete. Ide napríklad o prečerpávacie vodné elektrárne – tie fungujú ako obrovské batérie, ktoré ukladajú či uvoľňujú elektrinu podľa aktuálnej potreby. Takýmto spôsobom vyrovnávajú výkon v elektrickej sieti.
V Česku sa hovorí o tom, že za záujmom o stavbu takýchto „veľkých fénov" stojí rast záporných cien elektriny na trhu. Tie vznikajú vtedy, keď sa vyrába viac elektrickej energie, ako sa minie. Táto situácia vzniká pri silnej prevádzke obnoviteľných zdrojov energie. Ide napríklad o prípady, keď na obed svieti slnko silnejšie na slnečné kolektory alebo sa rozfúka silný vietor, ktorý roztočí vrtule veterných elektrární. Vyrobí sa tak viac energie, ako domácnosti potrebujú, čo spôsobuje problémy – elektrinu je náročné uskladniť a musí sa minúť.
Naši susedia však už prikročili k zákazu zariadení, ktoré distribútorom pomáhajú zarábať na vyrovnávaní výkonu v sieti. Nová legislatívna úprava sa okrem iného zameriava aj na efektívnejšie využívanie prebytkov elektrickej energie.
Potočár hovorí, že Slovensko minulý rok zaznamenalo rekordný výskyt záporných cien elektriny. „Na slovenskom dennom trhu s elektrinou bolo v roku 2024 takmer 300 hodín, keď bola cena elektriny pod nulou. Kto ju vtedy dokázal spotrebovať, mohol dostať za odber zaplatené," dodal expert.
Manažér pre dekarbonizáciu mesta Partizánske Matej Fabšík pre Pravdu vysvetlil, že trh s elektrinou sa v priebehu posledných rokov stretáva s veľkými prebytkami – a to najmä počas dňa v jarných a letných mesiacoch. „Dôvodom je, že prechod na inteligentné elektrické siete zaostáva za rozvojom solárnych a veterných elektrární, ktoré vyrábajú veľa energie, keď svieti slnko a fúka vietor. V takýchto chvíľach býva na trhu elektriny viac, než koľko ju siete, firmy a spotrebitelia dokážu odobrať, čo spôsobuje, že cena klesá – niekedy až do mínusových hodnôt, teda pod nulu. V praxi to znamená, že výrobcovia elektriny musia dokonca platiť za to, aby sa ich elektrina spotrebovala," objasnil Fabšík.
Čísla Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy prezrádzajú, že v minulom roku sme vyrobili 30,27 a spotrebovali 27,33 terawatthodiny (TWh) elektrickej energie. V roku 2023 sa u nás vyrobilo 29,94 a spotrebovalo 26,51 TWh elektriny. V posledných rokoch tak u nás spotreba tohto druhu energie klesá. Slovensko zároveň patrí k lídrom znižovania spotreby elektrickej energie v rámci Európskej únie (EÚ).
Neekologické a neekonomické riešenie
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa prednedávnom vyjadril, že mariče považuje za neekologické a neekonomické plytvanie vyrobenou elektrinou, „Opäť sa len potvrdzujú argumenty ÚRSO, ktorý pri chaotickej výstavbe zdrojov na výrobu takzvanej zelenej energie v EÚ dlhodobo volá po návrate k zdravému rozumu. Takzvané mariče elektriny úrad považuje za neekologické a neekonomické plytvanie vyrobenou elektrinou, ktorá bola, navyše, paradoxne vyrobená ako takzvaná zelená," vyjadril sa predseda úradu Jozef Holjenčík.
Čítajte viac Slovensko bude už onedlho potrebovať dvakrát viac elektriny ako teraz. Načo ju využijeme?
S týmto tvrdením sa stotožňuje aj hovorca Stredoslovenskej distribučnej spoločnosti Miroslav Gejdoš. „Treba to pomenovať priamo – takéto doslova mariče elektriny sú proti zdravému rozumu. Prebytočná elektrina sa dá využiť rozumnejšie – napríklad na uskladnenie v batériách, vykurovanie bazénov, chladenie ľadových plôch zimných štadiónov a podobne," zdôraznil Gejdoš.
Výrobcovia elektriny majú pritom záujem udržať jej ceny v plusových hodnotách a stabilizovať sieť. Fabšík vysvetľuje, že v praxi je na tento účel možné použiť veľké spotrebiče energie, ktoré ju dokážu v čase prebytkov rýchlo odoberať. Medzi možnosti, ako tento cieľ dosiahnuť, patrí aj spomínané používanie maričov. „Ide o pomerne nešťastné riešenie, ktoré len ekonomicky minimalizuje straty. Z ekologického hľadiska je to však veľmi neefektívne, pretože elektrina vyrobená zo slnka a z vetra sa namiesto rozumného využitia len premrhá," hovorí projektový manažér dekarbonizácie vykurovania v Partizánskom.
Hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej spoločnosti Andrea Forbergerová pre Pravdu navyše dodáva, že takéto zariadenia znamenajú úplný odklon od princípov dekarbonizácie a trvalo udržateľného spôsobu života.
Západoslovenská distribučka rovnako hovorí o neekologických a neekonomických prístrojoch, ktoré však predstavujú relatívne lacný spôsob, ako spotrebovať prebytočnú elektrickú energiu. Spoločnosť tvrdí, že ich používanie je v rozpore s princípmi udržateľnosti.
Ekokologický ekonóm Juraj Melichár zo združenia Priatelia Zeme pre úplnosť dodáva, že elektrina, ktorá je vyrobená zo slnka alebo z vetra, je pre spoločnosť niekoľkonásobne lepšia ako fosílne palivá. „V roku 2021 vedci porovnali 83 štúdií o dosahoch zdrojov elektrickej energie a vypočítali ich negatívne dosahy na zdravie a prírodu. Výsledky ukazujú, že najhoršie dosahy má elektrina zo spaľovní odpadov (146 dolárov za megawatthodinu), uhlia (145 dolárov za megawatthodinu), a ropy (76 dolárov za megawatthodinu). Na porovnanie – elektrina z fotovoltických panelov (53 dolárov za megawatthodinu) a z veterných turbín (29 dolárov za megawatthodinu) má niekoľkonásobne nižšie environmentálne a ekonomické dosahy. V tejto porovnávacej štúdii vyšlo, že najlepšími zdrojmi sú geotermálna energia (1 dolár za megawatthodinu) a slnečné termálne zdroje (15 dolárov za megawatthodinu). Samozrejme, najlepšia energia je tá ušetrená, ktorú netreba vyrobiť.“ uzatvoril odborník.
Ako prebytky využiť lepšie?
S výnimkou Stredoslovenskej distribučnej spoločnosti žiadny oslovený distribútor nepotvrdil, že by evidoval záujem o pripojenie takéhoto zariadenia do siete. V Čechách je to inak. Tamojší predajcovia elektriny hlásia výrazný nárast počtu žiadostí o pripojenie maričov do distribučných sietí.
Forbergerová upozorňuje, že situácia u našich západných susedov pravdepodobne súvisí s odlišným historickým pozadím – najmä v súvislosti s podporou rozvoja obnoviteľných zdrojov a aktuálne platnou legislatívou. Tá totiž aktuálne neumožňuje pripájanie samostatných batériových úložísk. A v Čechách teda distribútori hovoria o neekologickom mrhaní zdrojov.
Čítajte viac Elektrina aj plyn na trhoch zdraželi. Analytik vysvetľuje, čo stojí za rastom cien
Existujú však aj iné možnosti, ako efektívnejšie využívať prebytočnú elektrickú energiu. Napríklad v Západoslovenskej distribučnej odporúčajú elektrinu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov, spotrebovať na mieste jej výroby. „Ďalšou alternatívou je vyrobenú nespotrebovanú elektrinu uskladniť v rámci batériových úložísk alebo tejto vyrobenej elektrine hľadať iné zmysluplné využitie. Na trh sa dostávajú aj systémy manažmentu energie, ktoré zabezpečujú efektívne energetické riadenie využitia elektrickej energie v domácnostiach či vo firmách. S inštaláciou takýchto zariadení môžu výrobcovia dynamicky pracovať s prebytočnou energiou," upozorňuje hovorkyňa spoločnosti Michaela Dobošová.
Distribútor z východného Slovenska hovorí, že prebytky by bolo vhodné uložiť do batériových úložísk alebo uskladniť elektrinu prostredníctvom nabíjania elektromobilov. „Slovensko disponuje aj inými technickými opatreniami, ktoré sú schopné rovnako prispieť k stabilite sústavy, napríklad prečerpávacími vodnými elektrárňami, ktoré ukladajú elektrinu prostredníctvom zmeny potenciálnej energie vody. Tá sa následne vďaka zmene na kinetickú energiu (gravitácia) použije na opätovnú výrobu elektriny vtedy, keď jej je, naopak, nedostatok," dodáva Forbergerová.