V správe o minuloročnom vývoji výroby energie v dvadsaťsedmičke európskych krajín to uviedol výskumný inštitút Ember. Vlani ďalej klesal celkový podiel energie z fosílnych zdrojov, naopak, rozširovanie obnoviteľných zdrojov prispelo k tomu, že dosiahli doteraz najvyšší 47-percentný podiel na celkovej výrobe energie.
Kým v roku 2023 sa v EÚ vyrábalo z obnoviteľných zdrojov – vetra, vody, slnka a biomasy – 44,8 percenta, vlani to bolo už 47,3 percenta celkového mixu. Najviac sa na náraste podpísalo rozširovanie solárnych zdrojov, ktorých podiel vzrástol z 9,3 percenta na 11,1. Naopak, podiel uhlia sa znížil z 11,8 percenta presne o dva percentuálne body. Kleslo aj zastúpenie plynových elektrární a celkový podiel fosílnych palív na výrobe energie sa znížil z 32,2 percenta na 28,9. Najvyužívanejším zdrojom energie zostalo jadro, ktorého podiel sa zvýšil z 23 percent na 23,7.
„Kým v posledných piatich rokoch postupovala energetická transformácia EÚ rýchlejšie, ako ktokoľvek predpokladal, ďalší progres nemôžeme považovať za zaručený,“ uviedol analytik inštitútu Chris Rosslowe. Zvlášť pri veterných elektrárňach sa podľa neho prejavujú ťažkosti a ich podiel na výrobe stagnuje.
EÚ sa snaží podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci svojej klimaticky zodpovednej politiky. Viaceré krajiny únie vrátane Francúzska či Česka a Slovenska však v posledných rokoch presadili ústretový prístup únie voči jadrovej energetike, ktorá je teraz braná ako zdroj, ktorým je možné nahrádzať uhoľné či plynové elektrárne.