Domácnosť, ktorá využíva plyn prevažne na varenie a ohrev vody, by si mala mesačne priplatiť o 13,32 eura a ročne o skoro 160 eur, čo je viac ako 31-percentné zdraženie.
Rodina, ktorá využíva plyn nielen na ohrev vody a varenie, ale ním aj kúri, pocíti zdraženie najviac – o takmer 29 eur viac mesačne, čo za rok urobí skoro 344 eur. Ide o zdraženie takmer 34 percent.
Do týchto cien však treba zarábať aj daň – DPH, ktorá stúpne z 19 na 23 percent.
„Pre tarifu T3, ako sú domovy sociálnych služieb, sociálne byty, s priemernou spotrebou do 21,18 megawatthodiny hovoríme o mesačnom náraste nákladov o 30,22 eura bez DPH,“ povedal predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík.
Tieto ceny by však domácnosti nemali pocítiť vo svojich peňaženkách, lebo vláda sľubuje pomoc. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), pod ktorú agenda s energiami spadá, vyhlásila, že o všetkom rozhodne koaličná rada a následne vláda. „Chcem ubezpečiť občanov, že po finálnych rozhodnutiach ÚRSO vláda SR vykoná všetky potrebné kroky na to, aby bola zabezpečená konkrétna pomoc pre domácnosti tak, aby neboli zasiahnuté neprimeraným nárastom cien energií,“ zareagovala na informácie od regulátora Saková.
Pôvodne sa čakalo, že detaily dotovania cien predstaví už v pondelok, keď sa konala koaličná rada, no nestalo sa tak. Premiér Robert Fico (Smer) po stretnutí s koaličnými lídrami iba oznámil, že rozpočet na budúci rok parlament schváli.
Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, kto môže za zadlženú krajinu. Vyvrátili Ficove slová, ukázali na vinníkov
Ľudia sa tak dočkajú detailov zrejme až v stredu, keď bude rokovať vláda.
Holjenčík predstavil aj ceny elektriny. Tu sú správy oveľa pozitívnejšie. Menšia domácnosť aj väčšia rodina s vyššou spotrebou zaplatia v budúcom roku o pár centov menej. „V tarife DD5, domácnosti, ktoré elektrinou vykurujú, zaplatia o 1,09 eura mesačne menej ako v roku 2024,“ povedal Holjenčík.
Nakoniec sa vyjadril aj k cenám tepla. Priemerná ročná platba za teplo pri priemernom byte by budúci rok mala klesnúť o 2,8 percenta na 936 eur. Problémom je, že sa ťažko hovorí pri teple o nejakých priemerných cenách, keďže veľa domácností má rôznych dodávateľov, ktorí zase využívajú rôzne palivá.
Koncová cena sa tak môže veľmi líšiť. Holjenčík pre ilustráciu vymenoval pár príkladov. „Napríklad vo Fiľakove a v Nových Zámkoch ročná platba za teplo klesne o 19 a o 16 percent, teda o 232 eur, respektíve o 215 eur. Naopak, v Trenčíne platba stúpne o deväť percent, teda o 71 eur. Stúpne aj v Krompachoch a Sečovciach, a to o sedem a o 40 percent, teda o 130 eur, respektíve o 294 eur,“ podčiarkol.
Spomenul aj vodu, ktorej cena u zákazníkov Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti nestúpne, Oravskej vodárenskej spoločnosti či Liptovskej vodárenskej spoločnosti nestúpne. Naopak, vo Vodárenskej spoločnosti Ružomberok stúpne skoro o 25 percent.
Koľko to bude stáť, nevieme
Ak máme veriť slovám Fica, vláda poskytne domácnostiam plošnú pomoc. Nedávno sa viackrát vyjadril, že nedopustí, aby si ľudia citeľne priplácali od januára za ceny energií. Je evidentné, že najviac peňazí budú stáť dotácie plynu, pretože ceny elektriny a tepla by nemali ísť citeľne hore a rodiny by prípadné nárasty mali zvládnuť.
Čo vieme, je, že v návrhu rozpočtu na budúci rok je zhruba 100 miliónov eur vyčlenených na pomoc s cenami energií. Ďalej je v rozpočte takzvaná rezerva v objeme vyše 400 miliónov eur. Dokopy je to teda vyše pol miliardy eur. Saková sa dala počuť, že plošná pomoc by vyšla zhruba na 280 miliónov eur. Predtým sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyjadril, že plošná pomoc by stála od 400 do 500 miliónov eur.
Čítajte viac Transakčná daň sa zmení, Pellegriniho požiadavka zostáva nevypočutá. Inak bude vyzerať aj DPH. Aké zmeny prichádzajú?
Slovensko má v súčasnosti veľmi napäté verejné financie. Rozdávať príliš nie je z čoho. Po predstavení konsolidačného balíčka za 2,7 miliardy eur, ktorý pozostáva zo zavedenia novej dane z platieb a vyššej základnej sadzby DPH (23 percent), Ficov kabinet stlačí deficit na ako-tak udržateľnú dráhu, no aj tak bude v rámci Európskej únie druhý najvyšší.
Nedávno vládu vyzývala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby celú rezervu v rozpočte „nespálila“ v dotáciách na ceny plynu. Tvrdí, že si to nemôžeme dovoliť, pretože rezervu treba mať na neočakávané udalosti.
Opozícia kritizuje vládu za plošnú pomoc
Opozičné strany SaS aj KDH kritizovali vládu najmä za plošnú pomoc, ktorá je drahá a rozpočet si ju nemôže dovoliť.
„Upozorňovali sme od začiatku roka, že je nevyhnutné, aby pomoc od vlády bola adresná. Upozorňovali sme, že akékoľvek helikoptérové peniaze poškodzujú našu ekonomiku a sú neudržateľné, populistické, budú ožobračovať naše deti a urobia ešte väčšiu dieru v štátnom rozpočte aj zvýšia štátny dlh,“ povedal podpredseda kresťanských demokratov Viliam Karas.
Čítajte viac Pre štát pracuje každý piaty človek. Prepusťme 100-tisíc ľudí a ušetríme miliardy eur, navrhujú zamestnávatelia
„Žiadame od vlády adresné opatrenia. Uvedomujeme si, v akej ťažkej situácii budú obyvatelia Slovenska na budúci rok. Tá váha celej konsolidácie výrazne padne na obyvateľov a podnikateľský sektor,“ doplnil ho ekonomický expert strany Jozef Hajko.
Odborník na energetiku za SaS Karol Galek povedal, že celé Slovensko čakalo na energopomoc, ale nič sa ľudia nedozvedeli. „Premiér riešil iba sám seba. Táto vláda absolútne nerieši nič pre ľudí. Zdravotníctvo je pred kolapsom, policajný zbor sa rozkladá a potraviny atakujú historické maximá,“ dodal Galek.