Ukrajinci nepredĺžia kontrakt preto, aby neplatili Rusom za plyn a chcú, aby tak urobili aj ostatné európske krajiny. „Strategickým cieľom je uvaliť sankcie na ruskú infraštruktúru a zbaviť tak Kremeľ možností, z ktorých financuje vojnu. Vyzývame preto všetky krajiny, aby sa plne odpojili od ruského plynu. My chápeme pálčivosť tejto otázky v niektorých krajinách, ale rátame s postupnou diverzifikáciou dodávok," povedal Šmyhaľ.
Čítajte viac Fico chystá otočku. V hre je zmena plánu pomoci s drahými energiamiFico sa na tlačovke so Šmyhaľom priamo k dodávkam plynu nevyjadril. Povedal iba, že o tom so Šmyhaľom hovorili a povedal, že aj Ukrajina, aj Slovensko majú záujem na tom, aby sa ukrajinské kapacity na prepravu ropy a plynu využívali aj ďalej.
Otázne je, odkiaľ budeme plyn brať ďalej, a či bude aj naďalej ruský. Ešte stále sa vedú rokovania, ako by sa ruský plyn mohol prepraviť cez Ukrajinu ďalej do Európy.
V súčasnosti je u nás najväčší hráč štátny obchodník SPP so 64-percentným podielom na trhu. Ten má aj zmluvu s najväčším ruským plynovým hráčom Gazpromom až do roku 2034. Aktuálne má SPP zabezpečených veľa dodávateľov okrem Ruska. To znamená, že aj keby prestal plyn z Ruska prúdiť, Slovensko prežije. No na priamu otázku, či bude prúdiť plyn z Ruska, nechcel odpovedať, keďže sa o tom stále rokuje. Spomínalo sa zoskupenie európskych obchodníkov s plynom, ktoré by s posvätením Európskej únie, mohlo nakupovať priamo plyn z Ruska a následne ho prepraviť do Európy.
Čítajte viac Šmyhaľ po rokovaní s Ficom: Prepravu ruského plynu zastavíme koncom roka, zbavte sa závislosti na ňomEnergetický analytik Ján Pišta hovorí, že v praxi by to prebiehalo tak, že plyn na ruskej strane niekto preberie od Gazpromu a ten niekto potom podpíše s Naftogazom tranzitnú zmluvu. „Sú tu dve možnosti: môže to urobiť azerbajdžanský SOCAR alebo jeden, alebo viac európskych obchodníkov, či už individuálne alebo v konzorciu. K tomu však musí byť ukrajinský Naftogaz schopný ponúknuť tranzitnú kapacitu aj niekomu inému ako Gazpromu. Ak by ju chcel ponúkať viacerým obchodníkom, potreboval by k tomu aukčný systém a tu neviem, či takým disponuje. Uzavrieť zmluvu s jedným dodávateľom je preňho možné a oveľa jednoduchšie,“ hovorí Pišta.
Ešte na konci septembra šéf SPP Vojtech Ferencz hovoril, že by bol najradšej, keby preprava ostala zachovaná. „Keď zvážim všetky riziká, som presvedčený, že tranzit by mal byť a musí byť zachovaný, aby sa predišlo umelým nákladom v strednej Európe,“ povedal Ferencz na plynárenskej konferencii v Hornom Smokovci. „Mám pocit, že veci sa nejako urovnajú. Aj v roku 2019 bolo predĺženie tranzitu podpísané v decembri,“ povedal Ferencz.
SPP slovami svojho hovorcu Ondreja Šebestu upokojuje, že má niekoľko ďalších dodávateľov, ako energetické firmy BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. „V roku 2024, v rámci bezpečnosti dodávok plynu, máme k dispozícii až 150 percent objemu spotreby našich zákazníkov. Zo štandardných diverzifikačných kontraktov máme teda 50-percentnú rezervu, ktorú vieme v prípade potreby rozšíriť až na 100 percent, a teda pokrývať kompletnú dodávku plynu pre našich zákazníkov výhradne z týchto diverzifikačných zmlúv,“ ubezpečuje Šebesta. Najväčší tunajší obchodník navyše zvýšil kapacitu zásobníkov o pätinu.
Čítajte viac Dotkne sa konsolidačný balík najmä bohatých? Prepočty expertov na rozpočet ukazujú, koho to zabolí najviacSlovensko má plynové zásobníky naplnené na viac ako 95 percent a na zimu je ho dosť. Priemer zásobníkov v celej EÚ je na úrovni 95 percent, čo sú pred zimou veľmi dobré správy.
V hre je viac scenárov a dodávateľov
Hlavnou slovenskou potrubnou tepnou je plynovod, ktorý sa začína vo Veľkých Kapušanoch na východe krajiny a smeruje na západ – na hranicu českého Lanžhotu a rakúskeho Baumgartenu. V posledných rokoch však dôležitosť tohto potrubia klesla, lebo z Ruska neprúdi toľko plynu ako kedysi. Podľa Eustreamu, ktorý zabezpečuje prepravu plynu na tejto trase, v rokoch 2016 a 2017 prúdilo za rok až 60 miliárd kubických ton plynu. Oproti tomu od leta 2022 do leta 2023 pretieklo cez toto potrubie ledva 17 miliárd ton, čo je zhruba trikrát menej.
Ak by sa nenašlo riešenie pre dodávky plynu z Ruska cez Ukrajinu, v hre je niekoľko ďalších scenárov. Európu totiž križujú plynovodné potrubia, ktoré prechádzajú aj cez Slovensko. V posledných rokoch sa vybudovali navyše nové potrubia, čím sa aj pre Slovensko otvorili väčšie možnosti, odkiaľ môže plyn doviezť.
Všetko je len otázka kapacity a obchodných dohôd. No čím dlhšia preprava, tým bude zrejme aj vyššia cena. Médiami preblysla správa od SPP, že nahradenie ruského plynu dodávkami z iných krajín by stálo minimálne o 140 miliónov eur viac iba pre SPP a o 210 miliónov pre celý slovenský trh.
„Bez ruského plynu sa Slovensko pravdepodobne dokáže zaobísť, otázna je však výsledná cena. Pokiaľ pri dodávkach plynu v smere z Ukrajiny sme takpovediac za začiatku dopravnej trasy, naša situácia je diametrálne odlišná pri dodávkach z iných smerov – západný, južný či severný- kedy už budeme musieť platiť viac za prepravu. Dodávky plynu cez Ukrajinu by mohli byť zachované, aj keby obchodne išlo o plyn azerbajdžanský, francúzsky či nemecký. Podstatné je zmeniť vlastníctvo plynu na rusko-ukrajinskej hranici,“ komentuje situáciu Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.
Keď k nám nebude plyn prúdiť z východu, môže prúdiť zo západu, z juhu alebo severu. Túto komoditu k nám vieme prepraviť cez všetky okolité štáty – Maďarsko, Česko aj Rakúsko. Najideálnejším scenárom je pre SPP trasa z Nemecka cez Česko, pretože v tomto potrubí má už zakúpenú dostatočnú kapacitu.
Čítajte viac Čínska polícia a zničený priemysel? KDH kritizuje vládu za baterkáreň v ŠuranochDruhou možnosťou je trasa z Chorvátska, kam plyn dovážajú v skvapalnenej podobe tankery z celého sveta, najmä z krajín, ako sú USA a Katar.
Treťou možnosťou je trasa z Talianska cez Rakúsko. Štvrtou možnosťou je sem doviezť plyn pomocou plynovodu Turk Stream cez Turecko a ďalej Bulharsko, Srbsko a Maďarsko.
Poslednou možnosťou je využiť relatívne nový plynovod z Poľska, ktorý sa zatiaľ využíva iba minimálne. Poliaci majú nový terminál LNG v meste Świnoujście.
„Najviac plynu k nám potečie pravdepodobne z Česka a potom z Rakúska. Do Česka sa plyn dostane hlavne z Nemecka a Holandska a do Rakúska z Nemecka a Talianska. Do Nemecka a Holandska sa plyn dostáva v podobe LNG. Holandská ťažba je v útlme a už sa s ňou nedá počítať. Do Talianska sa plyn dostáva vo forme LNG a prúdi tam aj potrubný plyn cez turecké plynovody Turkstream a Tanap z Ruska a Azerbajdžanu,“ vysvetľuje Pišta.
„Slovensko má tranzitné prepojenia s Poľskom, Českom, Rakúskom aj Maďarskom. Celková ročná kapacita na vstupe je viac ako 70 miliárd metrov kubických, pričom celková slovenská ročná spotreba je niečo viac ako päť miliárd. To je viac ako 10-násobná rezerva,“ bilancuje Pišta.
Aj keď je možné plyn doviezť z týchto všetkých trás, otázne sú potrubné kapacity, tie si musia obchodníci zarezervovať. Otázna je tiež cena, ako bolo spomínané, čím väčšie náklady na prepravu, tým drahší plyn.
O tom, že sa dá nahradiť ruský plyn dopravovaný cez Ukrajinu, svedčí napríklad rok 2022, keď v januári a júni na Slovensko skoro polovica dopraveného plynu prišla práve cez český Lanžhot. V roku 2023 podľa analytikov vládneho Inštitútu pre stratégie a analýzy 89 percent plynu pritieklo z Ukrajiny, šesť percent z Česka a päť percent z Maďarska. V roku 2024 zase na Slovensko prúdi oveľa viac plynu z Maďarska ako z Česka, v niektorých mesiacoch je to okolo 15 percent.
Azerbajdžanský scenár
V posledných mesiacoch sa spomína aj nový dodávateľ plynu. Okrem uvedených krajín a spoločností sa veľa hovorí aj o Azerbajdžane. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) bola aj s Ficom v Azerbajdžane v máji a následne bez neho aj v septembri. Ešte v máji hovorila, že snahou štátu je, aby nám kaukazský štát dodal plyn. „Veríme, že sa nám podarí nadviazať spoluprácu v oblasti dodávok plynu na Slovensko a do východnej a strednej Európy. Tento záujem majú aj okolité štáty, ako Rakúsko, Česká republika, Maďarsko,“ povedala Saková.
Minulý rok prezident krajiny Ilham Alijev hovoril, že sa pripravujú v dohľadnej dobe na zdvojnásobenie vývozu plynu do Európy. Azerbajdžan začal na starý kontinent dodávať plyn v roku 2020, o rok neskôr dodávky dosiahli osem miliárd kubických ton a do roku 2070 by chcel objem zvýšiť na 20 miliárd.
Otázne je, koľko plynu vie dodať na Slovensko. Exminister hospodárstva Karel Hirman dávnejšie upozornil, že Azerbajdžan v súčasnosti nemá také možnosti, aby vedel nahradiť ruské dodávky plynu. Ministerstvo hospodárstva na otázky denníka Pravda, či sa podarilo dosiahnuť nejaký pokrok v rokovaniach s Azerbajdžanom, do uzávierky neodpovedalo.