Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami Európskej únie zaviazalo, že do roku 2030 má 42,5 % energie spotrebovanej v Únii pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia hrá v tomto ambicióznom pláne kľúčovú úlohu. Ako čistý zdroj energie, ktorý neznečisťuje ovzdušie a neprispieva ku globálnemu otepľovaniu je jedným z najrýchlejšie rastúcich obnoviteľných zdrojov energie na svete. Navyše, vietor je zdroj, ktorý nám nikdy nedôjde. V Európe je momentálne zhruba 107 000 veterných turbín, ktoré zamestnávajú 370 tisíc ľudí a pokrývajú 19 % z celkového dopytu po EE.
Stačí letmý pohľad do európskych štatistík a zistíte, že u nás je produkcia energie z vetra takmer nulová. Napriek tomu, že Slovensko má skvelé poveternostné podmienky pre rozvoj tohto obnoviteľného zdroja a nebyť zložitých regulačných a administratívnych procesov, mohli by sme konkurovať najúspešnejším krajinám.
„Na Slovensku boli v minulosti pokusy o rozvoj veternej energie, zastavila ich však nedostatočná voľná kapacita existujúcich distribučných sietí na pripojenie nových veľkých zdrojov, ako sú veterné elektrárne, a tiež zdĺhavé povoľovacie procesy. To je dôvod, prečo sa projekty napokon nezrealizovali, a tiež prečo Slovensko za inými krajinami EÚ v tejto oblasti zaostáva,“ hovorí Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Inšpirácia za hranicami
O tom, že veterné turbíny nemusia byť strašiakom svedčí ich masívne využívanie len pár kilometrov od našich hraníc. Dobrým príkladom je malá rakúska obec Prellenkirchen, ktorá leží zhruba 20 km od Bratislavy. V roku 1999 spustili v obci prvé tri veterné turbíny a dnes zásobuje elektrinou až 40-tisíc domácností a patrí tak medzi lídrov rakúskej veternej energetiky.
„Vďaka skúsenostiam z rakúskej obce Prellenkirchen vidíme už teraz prínos veterných parkov pre tamojší život. V obci už viac ako 10 rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní či poplatkov a finančné prostriedky plynúce z veterných parkov sú dlhodobo využívané na jej rozvoj,“ tvrdí Tomáš Kupka a dopĺňa, že úlohou investora je tiež vybudovanie prístupových ciest, ktoré sú v Rakúsku využívané aj ako cyklochodníky.
Rakúske obce a ich obyvatelia si odsúhlasili, že veternej energie sa nevzdajú ani v nasledujúcich rokoch a tak u našich susedov momentálne prebieha tzv. „repowering“ – výmena starých veterných turbín za nové. Modernejšie modely budú ešte vyššie a tiež trikrát výkonnejšie. Vďaka tomu budú Rakúsku stačiť na pokrytie požadovanej energetickej produkcie iba tri štvrtiny doterajšieho počtu veterných veží.
„Vieme, že bez veternej energie sa nám bude ťažko držať krok s Európskou úniou a jej plánmi s väčším využívaním obnoviteľných zdrojov. Hneď za hranicami máme skvelý príklad úspešnej synergie krajiny a veternej energie, ktorá funguje už viac ako dve dekády a minimálne ďalšie dve aj bude. Verím, že aj na Slovensku dáme šancu pokroku,“ nádeja sa špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP Lenka Jamborová.
Tlak zahraničných firiem
Slovensko nie je len pod tlakom z Bruselu. K vyššej produkcii energie z obnoviteľných zdrojov nás tlačia aj zahraničné firmy, ktoré ku nám prinášajú miliónové investície a zamestnávajú stovky ľudí.
„Ak chceme prilákať na Slovensko významné spoločnosti, je nevyhnutné ponúknuť im energiu z obnoviteľných zdrojov, primárne z vetra alebo slnka. Investori to doslova vyžadujú, pretože majú stanovené ciele udržateľnosti v rámci svojich stratégií spoločenskej zodpovednosti a tie musia plniť,“ zdôrazňuje význam udržateľnej energie pre veľkých hráčov trhu Tomáš Kupka.
Spoločnosť SPP má aktuálne rozpracovaných 5 projektov veterných parkov v rôznych regiónoch Slovenska, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). SPP odhaduje, že ich využitím dosiahne zníženie ročnej produkcie CO2 o viac ako 800 ton na každý GWh elektriny dnes vyrábanej z uhlia.
„Vieme, že fosílne palivá sa rýchlo míňajú a vidíme obrovský potenciál a spoločenskú objednávku na budovanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú schopné pokryť dopyt po elektrickej energii. Energia z obnoviteľných zdrojov sa stáva dôležitou súčasťou energetického mixu krajín Európskej únie. Konkrétne veterná energia má oproti slnečnej tú výhodu, že pod vežami je možné naďalej pestovať plodiny a že neobmedzuje priestor pre život tamojšej zveri. Dopyt po elektrine bude v budúcnosti rásť, je preto nevyhnutné, aby sme mali silné a diverzifikované zdroje,“ objasňuje Tomáš Kupka.
Mýty a fakty o veternej energii
Mýtus č. 1: Veterné elektrárne ohrozujú vtáky.
Fakt: Veterné parky nepredstavujú významnú hrozbu pre vtáctvo.
Štúdia profesora Henrika Skova z Dánska z roku 2023, ktorá sledovala tisícky vtákov pri turbínach v Severnom mori, nezaznamenala ani jeden úhyn v dôsledku zrážok s turbínami. Vtáky prispôsobujú svoje letové dráhy a vyhýbajú sa turbínam už od vzdialenosti približne 120 metrov. Podobné výsledky priniesla aj štúdia z roku 2020, ktorá sa zamerala na pozemné veterné elektrárne.
Mýtus č.2: Veterné turbíny sú hlučné.
Fakt: Veterné elektrárne produkujú vo vzdialenosti 400–500 metrov zvuk, ktorý dosahuje 40 dB, čo zodpovedá tichej rezidenčnej štvrti alebo kancelárii.
Slovensko má jednu z najprísnejších noriem pre odstupovú vzdialenosť veterných turbín v EÚ. Umiestnenie turbín v blízkosti obytných zón je regulované Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý stanovuje minimálnu vzdialenosť 1 km pre turbíny s výškou nad 150 metrov. Európsky priemer je aktuálne 500–700 metrov. Akýkoľvek hluk, ktorý turbíny vytvoria, musí splynúť s okolitými zvukmi.
Mýtus č. 3: Veterné elektrárne negatívne vplývajú na zdravie človeka.
Fakt: Podľa dostupných štúdií nebol potvrdený žiadny negatívny vplyv veterných elektrární na zdravie ľudí.
Štúdia z roku 2017 s názvom „Wind Turbine Syndrome: A Communicated Disease“ zistila, že zdravotné problémy spájané s veternými turbínami sú vo väčšine prípadov dôsledkom nocebo efektu – to znamená, že obavy a negatívne očakávania vedú k vnímaniu príznakov.
Ďalšia svetová štúdia z roku 2023, uskutočnená Woolcockovým inštitútom, potvrdila, že infrazvuk z veterných turbín nepoškodzuje ľudské zdravie, neovplyvňuje spánok, srdce ani psychiku.
Mýtus č.4: Veterné elektrárne znehodnocujú pôdu, na ktorej stoja.
FAKT: Veterné turbíny zaberajú len malú časť pôdy, pričom až 99 % poľa zostáva dostupné pre poľnohospodárske využitie.
Pôda pod turbínami je nedotknutá a môže sa využívať na pestovanie plodín alebo ako pastviny pre dobytok, ako je to bežné napríklad v Rakúsku. Výskumy naznačujú, že prúdenie vzduchu z turbín môže dokonca zlepšiť podmienky pre rast plodín tým, že znižuje teplotu povrchu pôdy a zlepšuje cirkuláciu vzduchu. Veterné parky tak predstavujú nielen zdroj čistej energie, ale aj príležitosť na efektívnu symbiózu s poľnohospodárstvom.
Mýtus č.5: Veterné elektrárne pracujú len pri silnom vetre, preto sa neoplatia.
FAKT: Výroba energie začína už pri slabšom vetre (okolo 3–4 m/s) a pokračuje až po určitú hranicu (25 m/s), kde je výroba energie najefektívnejšia.
Ak je vietor silnejší, turbína sa z bezpečnostných dôvodov automaticky zastaví. Rakúska organizácia na podporu veternej energie uvádza, že v skutočnosti neexistuje deň v roku, kedy by turbíny veterných elektrární nevyrábali elektrinu (346 dní do roka produkuje každá z nich najmenej 1 000 kWh).