„Plošné zastropovanie rastu cien bolo z pohľadu ochrany najzraniteľnejších domácností veľmi nákladné opatrenie s cenovkou 2,6 mld. eur. Nižšie ceny energií pre tretinu domácností s najnižším príjmom by stačilo na to, aby ukazovateľ ostal na rovnakej úrovni ako v roku 2022. Náklady na toto opatrenie by boli približne 0,7 mld. eur, t.j na úrovni 27% skutočných nákladov. A teda pomoc by bola lacnejšia až o 1,9 mld. eur,“ píšu ekonómovia.
Rada o tom informovala v pondelok na svojom blogu.

V praxi to znamená, že ak by sa pomáhalo iba tretine najchudobnejším domácnostiam, štát by vedel ušetriť skoro dve miliardy eur. „Ak by bolo vládne opatrenie zamerané iba na tretinu domácností s nižšími príjmami, tak by zvolený ukazovateľ ohrozenia energetickou chudobou ostal na úrovni predchádzajúceho roka. Náklady na takéto opatrenie by boli na úrovni 0,7 miliardy eur,“ podčiarkujú sveoje zistenie analytici.
Ďalším zistením je, že ak by v roku 2023 neboli domácnosti chránené pred obrovskými skokmi cien energií, ukazovateľ energetickej chudoby by poskočil zo 6 % na 13 %. Plošné zastropovanie rastu cien energií znížilo mieru energetickej chudoby na 5 % „Kým v skutočnosti v rokoch 2022 aj 2023 boli najviac energetickej chudobe vystavené mladé domácnosti, v ktorých je hlava domácnosti vo veku 18 – 30 rokov, pri nezastropovaní rastu cien energií by najväčšie riziko bolo v skupinách nad 62 rokov,“ pokračuje rada vo svojich prepočtoch.
V priemere platí priemerná domácnosť 9 percent za energie. To je však iba priemer. 20 % najchudobnejších domácnosti míňa na energie 15 % svojich čistých príjmov a 10 % najbohatších domácnosti míňa na energie 5 % svojich príjmov.
Kto je vlastne energeticky chudobný? Rada ponúka vzorec na jej určenie. „Členovia domácnosti sú ohrození energetickou chudobou vtedy, ak im po úhrade nákladov na energie zostane menej peňazí na ďalšie výdavky ako je 1,5-násobok životného minima,“ tvrdia. V súčasnosti je výška životného minima na úrovni 73,99 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.