„Ropná kauza“ rozpútala aj veľa politických reakcií. Najmä na slovenskej a na maďarskej strane. Vládni politici začali totiž obviňovať Ukrajinu, že ich trestá za politické názory. Postupne sa začali vyhrážať Kyjevu premiér Robert Fico, minister zahraničia Juraj Blanár, minister obrany Robert Kaliňák (všetci Smer) a pridal sa dokonca aj prezident Peter Pellegrini.
Čítajte viac Slovnaft prvýkrát prehovoril o ruskej rope. Konečne oznámil, kto ju zastavil
Fico vyhlásil, že Slovnaft nebude vyvážať naftu na Ukrajinu, ktorá tam pokrýva zhruba desatinu spotreby. Pellegrini tiež hovoril o odvetných opatreniach. Agentúre Reuters naše ministerstvo zahraničia poslalo reakciu, že v hre je energetická bezpečnosť krajiny. „Pokiaľ sa blokovanie dodávok ropy nevyrieši, považujeme situáciu za vážnu a ohrozujúcu energetickú bezpečnosť Slovenska,“ oznámil agentúre v písomnom vyjadrení slovenský rezort zahraničia. Maďari rovnako vysielali správy, že je ohrozená energetická situácia.
Vyhrážky slovenských politikov sú trochu bizarné, lebo štát nevlastní v Slovnafte žiadny podiel ani nijako firmu neriadi. Ak by Slovnaft prestal Ukrajine predávať palivá, utrpela by najmä sama rafinéria, lebo by menej zarobila. Štát by následne prišiel o dane.
Politici sa tiež obrátili na Brusel, aby situáciu riešil. Ten však ich prosby nevyslyšal a odkázal im, že žiadna palivová kríza nehrozí, ropy je dosť a od tej ruskej sa treba odstrihnúť. Nečudo, že Bratislava a Budapešť sú citlivé na výpadky ruskej ropy. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu doteraz doviezlo najviac ruskej ropy Holandsko, Grécko či Nemecko, no od začiatku roka 2023 sú Maďarsko a Slovensko najväčšími odberateľmi ruskej ropy spomedzi krajín Európskej únie. Nijaká iná krajina nedováža viac ako ony dve.
Prinášame preto viacero odpovedí na otázky, aby ste sa mohli ľahšie v téme zorientovať.
Kto zastavil prúdenie ropy z Lukoilu?
Aktuálna verzia je podľa Slovnaftu taká, že ropu zastavila samotná ruská ropná spoločnosť Lukoil z dôvodu, že ich Ukrajina dala na sankčný zoznam. Oznámil to v stredu hovorca bratislavskej petrochemickej spoločnosti Anton Molnár. „Spoločnosť preto ohlásila dôvody vis maior a dodávky zastavila,“ povedal hovorca. To v preklade znamená z dôvodu „vyššej moci“, respektíve že tak ropná spoločnosť musela urobiť.
Prvé verzie hovorili o tom, že prepravu zastavila Ukrajina. Slovnaft to dlho nekomentoval, stanovisko poslal až v stredu. Vo štvrtok ropa z Lukoilu stále do strednej Európy neprúdila.
Hrozí nedostatok palív?
Krátkodobo určite nehrozí. Situáciu upokojil aj sám šéf MOL-u Zsolt Hernádi. „Nerobme paniku. Aktuálne nám žiadne nedostatky paliva nehrozia,“ cituje jeho slová agentúra Bloomberg. Poprel tak slová slovenských a maďarských vládnych politikov, ktorí hovorili o ohrození bezpečnosti. Povedal tiež, že Maďari majú rezervy ropy na 90 dní, vedia doviesť ruskú ropu z Chorvátska cez ropovod Adria. Podobné rezervy má aj Slovensko.
Slovnaft hovorí, že na náhradnom riešení pracuje. „Slovnaft vyvíja maximálne úsilie, aby náhradné dodávky ropy v tomto kritickom období pre Slovensko, ako i región zabezpečil,“ povedal Molnár. Slovnaft má odoberať zhruba 70 percent ruskej ropy a 30 percent iných zmesí. V júni rafinéria vyhlásila, že „minulý rok bol približne každý štvrtý liter motorového paliva v rafinérii vyrobený z inej ako ruskej ropy. Išlo o surovinu, ktorú spoločnosť nakúpila na trhu a dopravila do Európy po mori“.
Dokonca aj Európska komisia hovorí, že žiadna krízová situácia nehrozí. Ozval sa aj šéf ukrajinskej prepravnej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov. Povedal, že za júl pritieklo rovnaké množstvo ropy z Ruska ako mesiac predtým. Zrejme tak Lukoil nahradili iní ruskí dodávatelia. „Dostali rovnaké množstvo ropy, akurát štruktúra vlastníkov môže byť iná,“ povedal Černyšov. Dodal tiež, že situáciu Maďari a Slováci spolitizovali.
Na pripomenutie, ropovod Družba sa začína v Rusku na východnom brehu rieky Volgy a v Bielorusku sa delí na dve vetvy – severnú, ktorá vedie do Poľska a do Nemecka, a južnú, vedúcu cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Česka. Touto cestou vyvážajú ropu aj ďalšie ruské firmy, ktorým Ukrajina tranzit suroviny umožňuje. Dodávky ropy do Česka podľa skoršieho oznámenia prevádzkovateľa ropovodov Mero pokračujú normálne.
Európska únia zakázala dovoz ruskej ropy do svojich členských štátov v snahe odstaviť Moskvu od príjmov z fosílnych palív, ale udelila výnimku Maďarsku, Slovensku a Českej republike, aby našli alternatívne cesty a dodávky. Slovnaft môže produkty vyvážať už iba do konca roka, potom začnú platiť sankcie aj naň.
Prečo cena benzínu dokonca klesla?
Pretože táto „kauza“ nemá vplyv na svetové ceny ropy, podľa ktorých sa určujú ceny na pumpách. Jednoducho je to malá udalosť z pohľadu svetových trhov, aby dokázala zamávať cenami.
Cenu ropy na svetových trhoch určujú v súčasnosti iné svetové udalosti. Jednou z nich je dianie na Blízkom východe, kde je aktuálne vyššie napätie ako zvyčajne. Hrozí vojenská eskalácia medzi Izraelom a Iránom sponzorovaným teroristickým hnutím Hizballáh. Toto tlačí cenu hore.
Naopak, cenu tlačia dole správy z americkej aj čínskej ekonomiky, ktoré čelia spomaľovaniu, čo znamená nižší záujem o ropu a tým jej cena klesá.
Ako sa hýbala cena benzínu a nafty v posledných týždňoch? V júni stál liter najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu 1,595 eur a nafta 1,503 eura. Aktuálne druhý augustový týždeň stojí benzín 1,592 eura a nafta 1,505 eura. Ak palivá zdražejú, budú za tým iné faktory ako „kauza Lukoil“.
Prečo slovenská a maďarská vláda útočí na Ukrajinu?
Zrejme aby vytĺkali politické body. Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána spolu s Ficovou vládou sú známe proruskou rétorikou. Týmto spôsobom chcú pred svojimi voličmi zrejme získavať politické body.
Akú rolu hrá v príbehu Chorvátsko?
Cez Chorvátsko sa dá potrubím Adria prepraviť ropa na sever. A to tak, že k chorvátskym brehom priplávajú tankery naložené ropou – hoc aj z Ruska – vyložia ju tam a tá následne môže smerovať do maďarskej aj slovenskej rafinérie.
Aj v súvislosti s Chorvátskom sa rozpútala slovná prestrelka. Najmä Maďari označili Chorvátov za nespoľahlivých partnerov, ktorí si za prepravu účtujú veľké peniaze. „Chorvátsko jednoducho nie je spoľahlivou krajinou pre tranzit. Ceny za tranzit ropy v Chorvátsku sa od vypuknutia vojny zvýšili päťnásobne," vyhlásil nedávno minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Orbánov minister sa tiež posťažoval, že Chorvátsko neinvestovalo do budovania kapacít a nikdy nepreukázalo presnosť údaja, ktorý uviedlo pre maximálnu tranzitnú kapacitu svojho ropovodu. Chorváti označili tieto vyjadrenia za urážlivé.
Čo bude nasledovať?
Slovnaft, ako aj MOL hľadajú náhradu za výpadky z Lukoilu. „Slovnaft a Skupina MOL spolu so zástupcami štátov pracujú na vyriešení problému, aby boli dané dlhodobé garancie na prepravu ropy,“ povedal Molnár. Rafinéria hovorí, že pokračuje v znižovaní odoberania ruskej ropy a diverzifikuje svoje zdroje. V súčasnosti sa nevie, či ropa od Lukoilu bude zasa prúdiť do strednej Európy.