Sankcie sa budú týkať aj tieňovej flotily ruských tankerov, ktorá pomáha Rusku vyhnúť sa cenovému stropu na ropu. Okrem zacielenia na plyn je v novom balíku viacero opatrení, no na tomto mieste sa budeme venovať iba otázke plynu.
Portál Politico nazval krok zasiahnuť ruský skvapalnený (LNG) plyn „doteraz nemysliteľným“. Narážal zrejme na to, že ešte pred pár rokmi cez potrubie prúdilo do Európy až 40 celkovej spotreby. Za celý vlaňajšok cez potrubie z Ruska pritieklo na starý kontinent necelých deväť percent celkovej spotreby.
Čítajte viac Európa je už v plyne závislá hlavne od dvoch dodávateľov. Rusko to už po novom nie jeAko však klesá preprava plynu cez potrubie, stúpa preprava skvapalneného plynu prevážaného na tankeroch z arktických ruských terminálov. Toho sa vlani doviezlo vyše šesť percent celkovej spotreby. Aj tento malý objem však priniesol do pokladnice Kremľa zhruba osem miliárd eur. Podľa prvých odhadov nové sankcie zasiahnu asi štvrtinu z tejto sumy, čo sú asi dve miliardy eur. Agentúra Reuters ale upozorňuje, že reexport ruského LNG z európskych prístavov do Ázie tvorí iba desať percent.
Zo 40 percent tak v súčasnosti odoberá Európa iba 15 percent ruského plynu. Najviac ho odoberá z Nórska (30 percent), USA (19,4 percenta) a zo severnej Afriky (14 percent).
Diplomati dosiahli zhodu aj napriek odporu Nemecka, ktorého priemysel dlhé roky poháňal lacný plyn z Ruska, a Maďarska, ktoré v únii pod vedením premiéra Viktora Orbána predstavuje najväčšieho odporcu protiruských opatrení. Podľa niektorých zdrojov Politica vraj Maďari sankcie podporili výmenou za to, že sa nijako neobmedzia ruské investície do jadrovej elektrárne v Paksi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to komentovala takto: „Tento tvrdý balík ešte viac odoprie Rusku prístup ku kľúčovým technológiám. Rusko to pripraví o ďalšie energetické príjmy. A zasiahne Putinovu tieňovú flotilu a sieť tieňového bankovníctva v zahraničí,“ napísala na sociálnej sieti X.
Nemajú špeciálne tankery
Sankcie proti ruskému LNG plynu sa budú týkať zákazu prekladania z ruských tankerov v európskych prístavoch, odkiaľ sa predával ďalej do sveta. Nezakáže sa dovoz ruského plynu do Európy. Navyše sa zakážu investície do nových LNG terminálov v Baltickom mori a na arktických ruských polostrovoch. Zákaz prekladania LNG Rusko pocíti najmä preto, lebo v európskych prístavoch sa preložil na iné tankery, ktoré putovali ku kupcom do Ázie, ktorá je hladná po plyne. Ázijské krajiny odoberajú totiž polovicu vyvezeného super chladeného a skvapalneného ruského plynu. Druhá polovica smeruje do Európy. Vlani vyviezlo Rusko do Ázie 20 miliónov kubických ton plynu, do Európy 21.
Ak plyn nebudú môcť Rusi prekladať v Európe, musia nájsť iné trasy, ako ho dopravia ku svojim kupcom. A to je problém, pretože ak by tankery smerovali nie na západ smerom do Európy, ale do Ázie, museli by si cestu preraziť cez zamrznutý oceán. Na to však nemajú Rusi dosť veľa arktických torpédoborcov schopných prevážať plyn.
Čítajte viac Arktické terminály a ľadoborce naložené plynom. Európa sa chystá udrieť na Rusko tak, ako to ešte neurobila„Reexport LNG je dôležitý preto, aby Rusko mohlo rýchlejšie točiť tankery, ktoré sa dokážu plaviť ako ľadoborce a dopravujú LNG z polostrova Jamal do troch európskych terminálov. Tu svoj náklad vyložia alebo prečerpajú na iný tanker a vracajú sa rýchlo na polostrov Jamal. V roku 2023 bolo z polostrova Jamal vyvezených 26 miliárd kubických metrov LNG. Zastavenie prekládky ruského plynu v európskych prístavoch v dôsledku sankcií EÚ by zabránilo Kremľu zarábať stámilióny dolárov na príjmoch z exportu,“ vysvetlil dávnejšie pre Pravdu energetický expert zo spoločnosti JPX Ján Pišta.
„Rusko nemá svoju flotilu LNG tankerov a pri námornej preprave sa spolieha na európske spoločnosti. V prípade hroziaceho zákazu by podobne ako pri rope budovalo ‚tieňovú‘ flotilu. Tieto lode sú odkupované od európskych spoločností a plávajú bez poistenia alebo s nejakým alternatívnym poistením, napríklad od čínskych spoločností,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Slovensko tiež odoberá potrubný plyn
Potrubný plyn z Ruska odoberá aj Slovensko. Ten prúdi cez Ukrajinu, ktorá však na konci tohto roka chce s prepravou vzácnej ruskej komodity skončiť.
Slovenská strana hovorí, že vybavuje, aby cez toto potrubie prúdil azerbajdžanský plyn. Zatiaľ to bližšie nechce komentovať ani ministerstvo hospodárstva. Ruský Gazprom a Slovenský plynárenský priemysel majú zmluvu uzavretú do roku 2034. V súčasnosti má Slovensko v zásobníkoch 75 percent svojej spotreby a na zimu je dobre pripravené. Navyše štátny obchodník a najväčší dodávateľ plynu SPP má zazmluvnených viacerých dodávateľov mimo Ruska, ktorí vedia pokryť dve tretiny spotreby.