Zároveň kabinet nariadil, aby do 31. októbra ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer) predložili na rokovanie vlády podmienky výstavby, termíny prípravných a realizačných prác, predpokladaný harmonogram výstavby, finančné zabezpečenie výstavby, proces výberu investora a technológie vhodnej pre výstavbu nového jadrového zdroja.
Čítajte viac Výstavba jadrovej elektrárne napreduje. Kto zabezpečí elektrinu pre vaše deti, reaguje na kritikov šéf jadrovej firmy
Vláda zatiaľ viac detailov nepredstavila. „Máme k dispozícii rozhodnutie o umiestnení stavby, máme EIA, čiže môžeme sa pustiť do stavebného konania, to sú obrovské prednosti, ak sa dohodneme aj na spôsobe financovania, tak sa tento postup môže začať veľmi rýchlo," vyhlásil po rokovaní vlády v Handlovej premiér Robert Fico (Smer). „Definitívne padlo rozhodnutie vybudovať nový jadrový zdroj. Nebudem hovoriť detaily, lebo tie má predstaviť ministerka hospodárstva a minister financií,“ dodal Fico.
Dôležitú informáciu poskytla ešte v pondelok ministerka hospodárstva Saková. Vláda si podľa nej nevie predstaviť, že by sa na výstavbe podieľalo Rusko. „Z politického hľadiska si nevieme predstaviť, že by tá technológia prišla z Ruskej federácie," povedala. „Táto vec je otvorená, budeme vyhodnocovať výkon, cenu, kvalitu a bezpečnosť nového jadrového bloku," dodala.
V stredu dodala, že nový blok by mal byť vo vlastníctve štátu. „Myslíme si, že celý nový jadrový zdroj by mal byť vo vlastníctve štátu. Ak zase budeme zasiahnutí energetickou krízou, tak štát bude mať účinnejšie nástroje na to, aby vedel občanom a podnikateľským subjektom na Slovensku garantovať dostatok elektrickej energie,“ povedala.
Tender bude medzinárodný. No už teraz sa hovorí aj o firmách, ktoré by sa doňho vedeli zapojiť. Pôjde buď o americkú jadrovú spoločnosť Westinghouse, francúzsku firmu Framatome, alebo o juhokórejskú spoločnosť. Poslednú menovanú možnosť spomenul aj minister zahraničia Juraj Blanár (Smer). „Musíme nájsť nejakých partnerov. A tu som mal veľmi pozitívne ohlasy, pretože Južná Kórea je vo výstavbe atómových elektrární veľmi skúsená. Vlastní sama 36 reaktorov, ktoré operujú v Južnej Kórei. Súčasný kórejský prezident oznámil, že by chceli exportovať ďalších 10 reaktorov do sveta a predať túto technológiu a ich skúsenosť," povedal.
Nový blok bude stáť miliardy
Jednou z najväčších otázok, ktoré sa vynárajú, je cena nového bloku. Experti počítajú, že môže stáť 10 až 15 miliárd eur. Už teraz je jasné, že na výstavbu bude treba miliardy eur. Navyše Slovensko má nepríjemnú skúsenosť s výrazným meškaním dostavby tretieho bloku v Mochovciach. Stavali ho 12 rokov, pričom sa to malo stihnúť za štyri. Stáť mal takmer tri miliardy, no nakoniec bola celková suma viac ako dvojnásobná.
Vláda aktuálne musí na budúci rok ušetriť asi 1,3 miliardy eur, čo znamená, že nemá peniaze na budovanie jadrovej elektrárne. Do úvahy podľa slov Sakovej prichádza PPP partnerstvo, čím by do projektu štát vtiahol súkromného investora.
„Najdrahšia je cena peňazí a od nej sa odvíja to, ako dlho to staviate. V Česku sa čaká, koľko bude stáť reaktor generácie 3+ s výkonom 1 200 megawattov. Očakávame, že to bude stáť menej ako 15 miliárd eur,“ povedal v nedávnom rozhovore šéf Jadrovej energetickej spoločnosti Roman Sporina. Práve túto spoločnosť založila v roku 2009 Ficova vláda, aby sa zaoberala výstavbou nového bloku. Sporina v rozhovore pre Pravdu povedal, že na novom bloku sa pracuje. Nie je však jasné, či ide o ten istý blok, ktorý chce postaviť vláda.
„Náklady na výstavbu jadrových elektrární sú obrovské. Musí sa počítať aspoň s 15 miliardami eur na jeden reaktor. Pripomeňme si, že len v minulom roku sa na energetickú pomoc použili zo štátneho rozpočtu viac ako dve miliardy eur. Ak bude mať Slovensko stabilné zdroje energií, tak v budúcnosti nebude nutná energetická pomoc,“ odhaduje sumu Tomčiak.
Opozičná SaS víta rozhodnutie postaviť nový jadrový blok, ale nechce, aby financovanie zaplatil štát. „Blúznenie Roberta Fica o tom, že na nový jadrový zdroj nájde peniaze, vyvoláva skôr obavy, aby to nedopadlo ako s Mochovcami, v prípade ktorých bol tretí blok spustený o 10 rokov neskôr, ako pôvodne mal byť. A aj to sme sa museli najprv vysporiadať s mnohými technickými problémami, ktoré predošlá Ficova vláda dlhodobo ignorovala,“ vyhlásil Richard Sulík. „Ďalšiu jadrovú elektráreň potrebujeme, no jej výstavbu musí v prvom rade financovať súkromný investor,“ dodal Sulík.
V súčasnosti má Slovensko päť jadrových blokov – tri v Mochovciach a dva v Jaslovských Bohuniciach – ktoré majú výkon okolo 500 megawattov, dokopy teda vyrobia 2 500 megawattov elektriny s tým, že štvrtý mochovský vyrobí ďalších 500 megawattov. Všetky sú viac či menej sovietskeho typu.
Štvrtý blok v Mochovciach by mal byť spustený na budúci rok. Už vďaka tretiemu sa Slovensko stalo úplne sebestačné vo výrobe elektriny, čo v praxi znamená, že tunajšiu vyrobené elektrinu vieme exportovať do zahraničia.
Elektrinu bude treba
Podľa Sporinu bude Slovensku chýbať v roku 2050 dve- až tritisíc megawattov elektriny aj preto, že v Jaslovských Bohuniciach skončia niektoré jadrové bloky. „Ja by som sa na to opýtal: čím budú svietiť naše deti? Aké budeme mať zdroje po roku 2050? Dnes máme príkon 3– až 4-tisíc megawattov, teda toľko elektriny spotrebujeme. V roku 2050 odíde až 2-tisíc megawattov, lebo musíme vyradiť staré jadrové bloky s určitosťou na sto percent,“ povedal prednedávnom Sporina.
Fico, ktorý sa odvoláva aj na štúdiu Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, hovorí, že dopyt po elektrine by v nasledujúcich dekádach mohol narásť až o 80 percent. Je to najmä z dôvodu, že elektrinu budú potrebovať nové elektrické pece košickej oceliarskej fabriky U. S. Steel, ďalej ju treba napríklad aj na prechod na elektromobilitu, na výstavbu automobilky Volvo či novej baterkárne v Šuranoch.
„Dopyt po elektrickej energii sa bude jednoznačne zvyšovať v najbližších dekádach, takže je nutné investovať do nových zdrojov. Jadrové elektrárne aktuálne pokrývajú dve tretiny spotreby. Na druhom mieste je plyn s deviatimi percentami a uhoľné elektrárne s piatimi percentami. Príprava jedného reaktora novej jadrovej elektrárne je teda rozumný krok. Nové reaktory majú životnosť až 80 rokov, takže tento blok pri pravdepodobne vydržal až do roku 2120. Nepredpokladáme, že bude dokončený pred rokom 2040,“ hodnotí zámer vlády analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Stavať by sa začalo až o 15 rokov
Výstavba bloku, ktorý Jadrová spoločnosť procesuje, by sa podľa Sporinu mohla začať niekedy okolo roku 2030. „V roku 2010 bol nastavený určitý harmonogram. My dnes stále v tom harmonograme sme a neodchýlili sme sa. Podľa neho bude nová jadrová elektráreň spustená niekedy v roku 2038. Výber technológie je nastavený na rok 2027. To bude kľúčový rok, keď Slovensko prijme rozhodnutie, podpíše zmluvu a pôjde do výstavby niekedy okolo roku 2030,“ povedal Sporina.
Experti však pochybujú, že by sa výstavba začala okolo roku 2030. Exminister hospodárstva a súčasný člen strany Demokrati Karel Hirman pripomína, že zámer postaviť nový blok nie je úplne nový. Pochybuje, že sa začne stavať pred rokom 2030. „Aj keby všetko išlo ideálne, stavať sa nezačne pred 2030 a ťažko sa to dokončí do roku 2050. Zatiaľ je to zámer, ako bol aj doteraz, a ide skôr o PR,“ myslí si Hirman.