Slovenské elektrárne chcú projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ riešiť podľa svojho šéfa hneď, ako sa podnik dostane z dlhov. Čiže v horizonte dvoch, troch rokov. „Ipeľ by sme chceli riešiť akonáhle sa pozviechame finančne. Čo bude minimálne dva, tri roky trvať, aby sme sa dostali do štádia, že môžeme pomýšľať na veľké projekty,“ uviedol Strýček.
Čítajte viac V tichosti prevzal korunu najväčšieho dodávateľa energií pre Európu. Gazprom definitívne skončilElektrárne počítajú s tým, že so samotnou výstavbou takej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ako je plánované, sa nezačne skôr ako o tri až päť rokov. „Pri týchto všetkých projektoch potrebujete EIA, ktorá bude na projekt Ipeľ trvať tri roky určite. My sa teraz dívame na projekty. Chceli by sme pripraviť projekčné práce a povoľovacie práce a v horizonte piatich šiestich rokoch by sme začali s novými projektami, ktoré by boli zmysluplné,“ podotkol Strýček, ktorý avizoval, že Slovenské elektrárne plánujú dodávať podporné služby do Maďarska.
Čítajte viac Nová atómová elektráreň na Slovensku? V hre je viacero alternatívProjekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa začal vracať opäť do hry po nástupe súčasnej vlády. Začiatkom roka minister životného prostredia Tomáš Taraba v návrhu aktualizácie vodnej politiky zrušil zákaz prípravy či investovania do projektu spomínanej prečerpávacej elektrárne. O ipeľskej veľkej vodnej elektrárni najnovšie rokovali na pôde Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minister Taraba, ministerka hospodárstva Denisa Saková, predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a generálny riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda.
Vodnú elektráreň Ipeľ ešte pred necelými desiatimi rokmi chcela postaviť bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Podľa medializovaných informácií ide o firmu, za ktorou stál známy podnikateľ Jozef Brheľ. Firme sa začiatkom roka 2015 podarilo dokonca získať pre svoj projekt od ministerstva hospodárstva osvedčenie. Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať výstavbu energetického zdroja či infraštruktúry. Osvedčenie vydal rezort hospodárstva na projekt prečerpávacej vodnej elektrárne s výkonom 560 megawattov.
Investor ju chcel postaviť v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok nad vodnou nádržou Málinec. Následne však projekt išiel do stratena, a počas ministra hospodárstva Petra Žigu sa s projektom výstavby ipeľskej vodnej elektrárne už nepočítalo.
Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú “prebytkovú” energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární.
Podľa starej energetickej politiky, platnej do konca roka 2014, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si mala vyžiadať zhruba 900 miliónov eur a mala mať výkon 600 megawattov. Podľa medializovaných informácií sa na výstavbe vodnej elektrárne chceli podieľať aj Číňania.