Na dennom trhu, teda spotovom, padli ceny elektriny do hlboko do mínusu. V Holandsku sa dokonca cena dostala až na mínus 400 eur za megawatthodinu. Do záporných hodnôt sa dostali ceny elektriny aj na Slovensku. Na podobné výkyvy by sme sa mali pripraviť. Cez leto bude takýchto dní viac.
„Do záporných hodnôt sa ceny elektriny nedostali prvýkrát, dialo sa to aj v minulosti, a to najmä cez víkend alebo v noci. Dôvodom je previs výroby predovšetkým z obnoviteľných zdrojov nad spotrebou, pričom priveľa elektriny ohrozuje stabilitu prenosovej a distribučnej siete. Preto vtedy cena klesne do mínusu a kto elektrinu v danom čase spotrebuje, dostane za to zaplatené,“ tvrdí pre Pravdu šéf spoločnosti Magna Energia Martin Ondko.
Čo sa vlastne stalo, kto na tom dokáže zarobiť, môžu z toho ťažiť aj slovenské domácnosti a aký to má vplyv na ľudí s fotovoltikou na streche či elektromobilom v garáži?
Denník Pravda v súvislosti so zápornými cenami elektriny pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo sa ceny dostali do mínusu?
Európa ide z extrému do extrému. Ešte koncom leta ceny elektriny dosahovali svoje maximá. Na spotovom trhu prekročili 700 eur za megawatthodinu. Teraz sa ceny na tom istom dennom trhu prepadli do záporných hodnôt. Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord vysvetľuje, že s nástupom slnečných a veterných elektrární a ich pokračujúcimi dotáciami sa negatívne spotové ceny stali najmä v lete cez víkend či sviatky viac náchylnými na prepad do negatívnej oblasti.
Čítajte viac Rakúsko nám ukázalo svoj energetický klenot. Z čoho majú elektrinu, keď odmietajú jadro?„Ide o to, že pre podporu veterných a slnečných elektrární majú tieto garantovanú výkupnú cenu. Takže prevádzkovateľom sa vyplatí stále dodávať na trhu elektrickú energiu, aj keď nie je potrebná. Vinou toho vznikne prebytok a spotové ceny prepadnú do záporu,“ tvrdí pre Pravdu.
2. Budú sa záporné ceny objavovať častejšie?
Záporné ceny elektriny sa zrejme stanú v budúcnosti bežnými. Energetická kríza priniesla masívne budovanie fotovoltiky či veterných elektrární. Tie sa dajú na rozdiel od jadrových elektrární postaviť v priebehu niekoľkých týždňov. Ich nevýhodou je zasa to, že sú nestabilné. Problém je aj v tom, že nemáme technológiu, vďaka ktorej by sme mohli prebytočnú elektrinu uskladniť. Výsledkom je, že elektrina cez víkend spadla pod nulu.
„V poslednej dobe sa stretávame s takýmito situáciami častejšie, keďže ešte nie sme schopní efektívne ukladať energiu z obnoviteľných zdrojov. Takže keď sú poveternostné podmienky vyhovujúce, môže výroba prevýšiť spotrebu,“ hovorí pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.
3. Čo sa dialo naprieč Európou?
Solárne panely išli cez víkend na plné obrázky. Postaralo sa o to slnečné počasie. Nemci dokonca v sobotu zaznamenali rekord vo výrobe elektriny zo slnka. V sobotu krátko popoludní dosiahol výkon solárnych panelov takmer 41 gigawattov, informuje agentúra Bloomberg. Energetickému mixu dominovala výroba práve z tohto obnoviteľného zdroja.
Aj v susednom Česku bolo vidieť viac vyrobenej elektriny zo slnka. Dominovala však výroba z jadra a uhlia. Na Slovensku tiež s náskokom viedla výroba elektriny z jadra, ale veľký podiel mali aj vodné elektrárne. Elektrinu vyrábali aj plynové zariadenia.
Čítajte viac Ako Rusi obchádzajú sankcie. Tankery s ropou sa prekladajú, toto sa onedlho zrejme skončíV Nemecku sa na dennom trhu v jednej chvíli dostala cena elektriny na mínus 130 eur za megawatthodinu (MWh). V Česku v tej istej chvíli predstavovala mínus 69 eur za MWh. V Holandsku bola dokonca 400 eur pod nulou.
4. Čo sa dialo na Slovensku?
Aj na Slovensku klesla cena elektriny počas víkendu do záporných hodnôt. Najvýraznejšie v 13. obchodnej hodine v nedeľu, keď bola cena mínus 21,96 eura za MWh. Okrem toho bola záporná cena ešte v ďalších siedmich obchodných hodinách. Prakticky od desiatej doobeda do siedmej večer boli záporné ceny.
Odborník na energie Ján Pišta zo spoločnosti JPX vysvetľuje, že už sa to stáva bežným javom na denných aj vnútrodenných trhoch v Európe. Hovorí, že je to dôsledok aukčného mechanizmu, kedy výrobcovia a obchodníci kvôli svojim obchodným stratégiám zadávajú do aukcie svoje ponuky na predaj elektriny aj za zápornú cenu preto, aby boli medzi prvými, ktoré budú spárované s tým, že dúfajú, že marginálna aukčná cena vyjde oveľa vyššie, ako oni zadávajú. „Občas sa však stane, že táto marginálna cena vyjde záporná, ako to bolo cez víkend,“ opisuje situáciu.
5. Môžu zo záporných cien ťažiť aj domácnosti?
Domácnosti patria medzi regulované subjekty. Kvôli dohode so Slovenskými elektrárňami mali na tento rok cenu elektriny zastropovanú. Tie tak určite z tejto situáciu ťažiť nebudú. Každý subjekt, ktorý nakupuje elektrinu za fixnú cenu v tomto roku z toho prospech v podobe nižšej platby za elektriny mať nebude.
Podľa Pištu profitovať z toho budú len tí odberatelia, ktorí časť alebo celú svoju spotrebu nakupujú za tieto spotové ceny. „Ich dodávateľ do výpočty ich ceny zahrnie aj tieto hodiny so zápornou cenou a im tak vyjde nižšia platba za elektrinu,“ hovorí.
6. Kto zo situácie profituje?
Natíska sa otázka, kto zo záporných cien profituje. Je na koni výrobca či odberateľ? „Pochopiteľne, pre výrobcov elektriny, ak nie sú dotovaní, to nie je ideálna pozícia, keďže ich záporné ceny nútia k obmedzovaniu výroby. Na druhej strane odberateľom elektriny, ktorí nakupujú za spotové ceny, sa oplatí energiu odoberať, resp. si ju ukladať do batérií,“ tvrdí Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. Ten, kto dokáže v časoch záporných cien uskladniť elektrinu, dokáže z takejto situácie profitovať.
7. Ako záporné ceny ovplyvnia fotovoltiku?
Množstvo slovenských domácností má aj vďaka štátnym dotáciám na strechách fotovoltické panely. Veľkej obľube sa tešia aj na strechách priemyselných objektov. Či už sú to domácnosti alebo firmy, cieľ majú spoločný – skresať si čo najviac účty za energie. Záporná cena elektriny sa majiteľov fotovoltiky môže dotknúť aj v negatívnom zmysle. Všetko závisí od spôsobu predaja tejto elektriny z fotovoltiky na streche.
Ján Pišta poukazuje na tri spôsoby. Prvým je, ak predávajú hodinové množstvá za hodinové ceny, budú v týchto hodinách musieť svojej protistrane za dodávku elektriny zaplatiť. Druhý spôsob je, ak sa im celková platba počíta ako vážený priemer hodinových cien krát mesačná dodávka, vyfakturujú trochu menej. Posledný je ten, ak využívajú službu virtuálnej batérie, ktorú im poskytuje ich dodávateľ, záleží na mechanizme, ako bude ocenená a následne zohľadnená prebytočná energia, ktorá v týchto hodinách pretiekla do distribučnej siete za záporné ceny.
8. Ako pomôžu elektromobily sieti?
Ako už bolo spomenuté vyššie, na trhu s elektrinou boli cez víkend prebytky. Práve elektrické vozidlá sa môžu postarať o to, že pri správne nastavenom systéme tieto prebytky elektriny vyrovnajú. Zjednodušene sa budú elektromobily dobíjať vtedy, keď je elektriny veľa, vtedy to pomôže sieti a následne sa elektrina môže využiť napríklad doma, nazýva sa to technológia Vehicle-to-Grid (V2G).
Umožňuje elektrickým batériovým vozidlám slúžiť ako úložisko elektriny s napojením na elektrickú sieť. Funguje to na princípe, že elektromobil sa premení na „veľkú baterku na kolesách“, z ktorej je elektrina posielaná naspäť do siete. Tento princíp sa využíva v Nemecku či Dánsku.