Podstatou rokovaní bola diskusia o udržaní dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ v rámci prechodu na digitálnu a zelenú, bezemisnú ekonomiku a dlhé diskusie sa viedli aj o tom, ako nakladať so zbytočným textilným odpadom.
Ministri prerokovali zákon o čistom nulovom priemysle, ktorého cieľom je zvýšiť podiel Únie na výrobe emisne neutrálnych technológií ako solárne panely, tepelné čerpadlá, veterné elektrárne či elektrolyzéry vodíka, ktoré sa dnes vyrábajú väčšinou v Číne a iných ázijských krajinách.
„Nariadenie určuje, aby sa v EÚ vyrobilo aspoň 40 percent týchto technológií,“ vysvetlil Švec.
S týmto nariadením priamo súvisí aj smernica o kritických surovinách, ktoré sú potrebné pre výrobu energie v bezemisnom režime. Švec upozornil, že EÚ si stanovila viacero politických cieľov, napríklad, aby sa dopyt po surovinách pokryl z domácich európskych zdrojov do výšky aspoň 10 percent. To si však podľa neho vyžaduje nájsť rovnováhu medzi zvýšením alebo obnovením ťažby v niektorých krajinách a dopadmi tohto procesu na životné prostredie a obyvateľstvo.
Čítajte viac Titanom ruského obchodu došla trpezlivosť. Prišli s novou požiadavkou
Švec pripomenul, že Slovensko nemá ropu a plyn, ale disponuje viacerými druhmi nerastných surovín. Zdôraznil, že podstatou smernice je, aby EÚ po poučení sa zo závislosti na energonosičoch z Ruska nebola pri ekonomickom prechode závislá aj na kľúčových surovinách. Takých, ktoré ponúka Čína, Čile či ďalšie krajiny, a pri ktorých EÚ nechce skĺznuť do nového druhu závislosti.
„My podporujeme tento trend zjednodušovania rôznych povolení a obnovenie ťažby tohto druhu surovín. V prípade Slovenska utlmujeme ťažbu uhlia, ale slovenské baníctvo má príležitosť obnoviť činnosť pri ťažbe nových druhov surovín, ktoré by mohli byť vhodné pri prechode na bezemisnú ekonomiku,“ povedal.
Ministri sa v pondelok dohodli na potrebe procesu monitorovania a vyhodnocovania dlhodobej konkurencieschopnosti a stanovovanie kľúčových ukazovateľov výkonu (KPI).
Švec upozornil, že EÚ je pod silným tlakom USA, Číny a iných globálnych hráčov, ktorí prijímajú mnohé paternalistické opatrenia a priame štátne zásahy na podporu svojich ekonomík. Eurokomisia ako odpoveď navrhla 18 konkrétnych ukazovateľov, kľúčových indikátorov výkonnosti.
„Ja som zdôraznil, že monitorovať je dôležité, a treba určiť, či na európskej alebo národnej úrovni, ale hlavne treba vytvárať podmienky pre prosperitu a generovanie hodnôt v ekonomike. Našim problémom je to, že čas medzi nápadom a jeho aplikáciou v praxi je niekedy veľmi dlhý a je tam veľa administratívnych opatrení a zbytočných bŕzd, ktoré EÚ dostávajú do postavenia menej konkurencieschopnej ekonomiky,“ dodal.