Sankcie síce neodradili Rusko od vedenia vojny, no účinne mu zabránili naplno využívať potenciál vojnovej mašinérie. V snahe ešte viac stiahnuť slučku okolo ruskej ekonomiky pripravuje Európska únia už 11. balík sankcií. V tom novom sa chce Brusel zamerať hlavne na to, aby už uvalené sankcie nikto neobchádzal.
Okrem toho chce eurokomisia aj zabrániť čínskym či hongkonským spoločnostiam dovážať citlivé produkty pre ruskú armádu. Členské krajiny únie musia sankcie jednomyseľne schváliť. O návrhu opatrení majú rokovať členské krajiny už tento týždeň v stredu, uvádza agentúra Reuters.
VIDEO: Minister Hirman: Na zimnú sezónu máme plynu dosť
Jedným z príkladov, ako Rusko v súčasnosti obchádza už zavedené sankcie, je premiestňovanie nákladu na mori z jedného tankera na druhý. Nové sankcie majú podľa agentúry Bloomberg zakázať vstup do prístavov práve pre tankery, ktoré sa snažia obísť zákaz dovozu ruskej ropy.
Zákaz vstupu do prístavov
Kľúčovým uzlom pre tankery prevážajúce ruské ropné produkty sa stal Lakónsky záliv, ktorý sa nachádza na juhovýchodnej strane gréckeho polostrova Peloponéz. Práve tu na konci marca satelitné snímky odhalili dve plavidlá, ktoré sa snažili západné sankcie obísť.
Menší tanker vyšiel z ruského prístavu v Petrohrade. Plavil sa cez Baltské more, Lamanšský prieliv, okolo Pyrenejského poloostrova, cez Stredozemné more až do spomínaného Lakónskeho zálivu. Tam už ho čakal väčší tanker, ktorý sa tam doplavil z ruského prístavného mesta Novorossijsk v Čiernom mori.
Čítajte viac Vo svetových oceánoch sa objavila záhadná flotila tankerov. Kremľu pomáha obchádzať sankcie
Ruský ropný produkt bol z menšieho tankera na mori prečerpaný do väčšieho tankera. Keďže platí od konca vlaňajška zákaz dovozu ruskej ropy po mori do európskych prístavov, ruské produkty smerujú prevažne do Ázie. Tam zrejme skončil aj náklad z väčšieho tankera.
„Zaznamenali sme veľký nárast prepravy lodí v Stredozemnom mori,“ povedal pre spravodajský portál CNN Matthew Wright, hlavný analytik nákladnej dopravy v spoločnosti Kpler. Menšie plavidlá prichádzajú z ruských prístavov, prekladajú náklad na väčšie plavidlá a tie väčšie plavidlá potom zamieria do Ázie. Mnohé z týchto lodí sú súčasťou toho, čo sa stalo známym ako záhadná flotila tankerov. Po novom by už lode, ktoré obchádzajú sankcie, mali mať zákaz prístupu do európskych prístavov.
Obchodníci chcú takýmto manévrom obísť cenový strop na ruskú ropu, ktorý zaviedlo sedem krajín s najvyspelejšími ekonomikami. Princíp fungovania cenového stropu je v tom, že ruská ropa môže byť prevážaná do iných krajín tankermi krajín G7 či európskymi tankermi len v prípade, ak ju prepravca kúpi v súlade s cenovým stropom. Kľúčové prepravné či poisťovacie spoločnosti patria krajinám G7, to znamená, že pre Moskvu je zložité predať ropu nad stanoveným cenovým stropom. Zjednodušene, Rusko nemá prepravné kapacity, teda dostatok tankerov na to, aby dokázalo predávať svoju ropu nad stanoveným cenovým stropom. Preto aj vzniká „flotila duchov“.
Aj keď väčšina západných krajín odmietla ruskú ropu a ropné produkty, cestu k novým kupcom si ruská komodita naďalej nachádza po celom svete. Nájsť nových záujemcov o ruskú ropu uľahčuje práve spomínaná záhadná flotila tankerov, ktorá zároveň pomáha Kremľu obchádzať západné sankcie. Vlastníci takejto „flotily duchov“ sú často neznámi. Odborníci odhadujú jej veľkosť približne na 600 plavidiel, čo je zhruba desať percent z celkového počtu veľkých tankerov na svete. A čísla stále rastú.
Wright rozdelil tankery prepravujúce ruskú ropu na dve skupiny. Nazval ich „sivé lode“ a „temné lode“. „Sivé lode“ od začiatku vojny predávali väčšinou majitelia z Európy firmám na Blízkom východe a v Ázii. Na druhej strane „temné lode“ sú staré tankery, ktoré v minulosti prevážali ropu z Iránu a Venezuely. V súčasnosti presadli na ruskú ropu. S ich pomocou sa obchodníci snažia obísť sankcie. Otázne ostáva, kto tieto flotily riadi.
Práčky ruskej ropy
Okrem prečerpávania ruských ropných produktov z tankera na tanker existuje aj ďalší spôsob, akým sa sankcie obchádzajú. Ruská ropa sa najskôr vyvezie do Indie či Turecka. Tam ju spracujú a vyvážajú ju ako spracovanú, napríklad v podobe nafty, do Európy ako palivo už neruského pôvodu.
Hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda poukazuje na to, že do EÚ sa dokonca cez tretie krajiny, takzvané „práčky špinavej ruskej ropy“, dostáva ruská motorová nafta, ktorá je však spracovávaná v rafinériách mimo Ruska, napríklad v Číne, Singapure, Spojených arabských emirátoch či v Turecku alebo Indii, takže formálne ide o neruskú naftu, ktorá teda nepodlieha sankciám.
Čítajte viac Rusko začalo budovať flotilu tankerov. Chce sa striasť západných sankcií, ktoré ho potápajú
Západné sankcie zmenili situáciu na trhu s ropou. V dôsledku cenového stropu je Rusko nútené predávať svoju ropu s výraznou zľavou. Z lacnej ruskej ropy ťaží napríklad India. Počas prvého štvrťroka tohto roka platila India za jeden barel ropy zhruba 48 dolárov. To je o desiatky eur menej než celosvetový priemer. India sa vďaka týmto zmenám na trhu s ropou stala v apríli najvýznamnejším exportérom palív do Európy, ukazujú dáta spoločnosti Kpler.
Slovensko prvé v dovoze ruských palív
Skoro 100 miliónov eur. Toľko sme poslali za jediný aprílový týždeň na účet Kremľa za dodávky fosílnych palív. Ukazujú to dáta Centra pre výskum energie a čistoty vzduchu, ktoré analyzuje dosahy západných sankcií na ruské príjmy.
Ešte horšie sme na tom pri porovnaní od začiatku roka 2023. V rebríčku členských krajín nemáme konkurenciu. Slovensko je na prvom mieste v dovoze ruských fosílnych palív. Od začiatku roka 2023 sme zaplatili Rusku vyše 1,5 miliardy eur za fosílne palivá. Za nami skončili v tesnom závese Belgicko a Maďarsko.