Na základe údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) o tom v stredu na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.
„Domácnosť v bytovke, ktorá je zásobovaná teplom z centrálneho zdroja, zaplatí za tento rok účet vo výške zhruba 1360 eur. Pomoc zo strany štátu predstavuje v tomto prípade vyše 2800 eur. Ak by pomoc nebola poskytnutá, takýto byt by ročne zaplatil účet na úrovni vyše 4000 eur,“ povedal Hirman o ročnom objeme pomoci domácnostiam s energiami.
Upozornil tiež na prípad rodinného domu s vykurovaním zemným plynom. Ročný účet v tomto prípade je 1910 eur, ak by štát neposkytol pomoc, domácnosť by zaplatila o viac ako 4500 eur vyšší účet. Pri rodinných domoch s kúrením elektrinou poskytol štát pomoc pri ročnom vyúčtovaní vo výške zhruba 9606 eur.
Miera pomoci štátu pre malých odoberateľov, ako sú malé firmy, menšie obce, predstavuje 63 %, v prípade stredných odoberateľov, stredne veľkých firiem alebo okresných miest predstavuje kompenzácia v prípade cien energií pomoc vo výške 44 % a pre veľkých odoberateľov – veľké firmy či krajské mestá – takmer 50 %.
Čítajte viac Od ruského plynu sa odpútame ľahšie. Pritečú k nám stovky miliónov eur
Zároveň podľa Hirmana počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch od 2016 – 2020 narástla cena elektrickej energie pre domácnosti o 20 %. „Od roku 2020 až 2023 narástla cena o 10,5 %,“ vyjadril sa Hirman.
Kde bol plyn najdrahší
Ceny plynu pre domácnosti sa vlani v druhom polroku v Českej republike zvýšili medziročne najviac zo všetkých krajín Európskej únie. Rast predstavoval 231 percent, zatiaľ čo napríklad na Slovensku dosiahol 18 percent a bol druhý najnižší v únii. Vo svojej správe to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Ak sa cena vyjadrí v eurách, najlacnejší plyn mali domácnosti v Maďarsku. Upozorňujú České noviny.
Rast cien elektriny potom bol v Českej republike druhý najvyšší z celej EÚ, medziročne dosiahol 97 percent. Najmenej elektrina zdražela v Luxembursku, kde rast predstavoval tri percentá.
Priemerne sa cena elektriny pre domácnosti v druhej polovici minulého roka v celej EÚ zvýšila o 28,4 percenta. Cena plynu sa v únii zvýšila o 11,4 percenta.
Popri Rumunsku a Českej republike elektrina zdražela najviac v Dánsku (o 70 percent), Litve (o 65 percent) a v Lotyšsku (o 59 percent). Najmenej si za elektrinu museli priplatiť v Luxembursku (plus tri percentá), Rakúsku a Nemecku (v oboch krajinách o štyri percentá) a v Poľsku a Bulharsku (v oboch krajinách o päť percent).
Vyjadrené v eurách boli priemerné ceny plynu pre domácnosti v druhej polovici minulého roka najnižšie v Maďarsku (3,5 eura za 100 kilowatthodín), v Chorvátsku (4,5 eura za 100 kWh) a na Slovensku (4,9 eura za 100 kWh) , najvyššia potom vo Švédsku (27,5 eura za 100 kWh) av Dánsku (20,8 eura za 100 kWh).
Opatrenia vlád
Ceny energií sa začali výrazne zvyšovať ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, čo bolo na konci minulého februára. Potom rast cien energií až do druhého polroka zrýchľoval. Elektrina a zemný plyn v poslednej dobe vykazovali známky stabilizácie, podľa Eurostatu čiastočne kvôli politike a intervenciám EÚ.
Jednotlivé krajiny únie zvolili rôzne opatrenia, ako sa s prudkým rastom cien energií vysporiadať. Niektoré znížili dane a poplatky, dočasne odpustili dane spotrebiteľom, zaviedli cenové stropy, poskytli jednorazovú podporu alebo prideľovali poukážky konečným spotrebiteľom. Niektoré členské štáty uplatňovali aj regulované ceny.