Chmúrne scenáre sa nenaplnili, ruskú ekonomiku držia „čierni rytieri“. V Kremli bolesť ešte len príde

Prvý zverejnila na blogu inštitútu analytička Elina Ribakova. Píše, že Rusko je deviata najväčšia ekonomika na svete a veľký exportér fosílnych palív, vďaka ktorým zarába veľké peniaze, čiže kto čakal, že sankcie západných krajín na čele s USA či krajinami EÚ ju položia na kolená, sa musel zmýliť. Len za vlaňajšok bol rozpočet v rekordnom prebytku 230 miliárd amerických dolárov, čo je skoro dvojnásobok prebytku z roka 2021.

Rok 2022 Rusko prežilo nadmieru dobre

Rusko odolalo sankciám v roku 2022 najmä vďaka štyrom dôvodom. Prvým sú extra veľké zárobky za ropu, plyn a ostatné nerastné suroviny, ktorých cena vlani vystrelila nahor.

Druhým dôvodom je „stratégia pevnosti“ – teda politika nahromadenia veľkých finančných prostriedkov najmä po roku 2014, keď Rusi zabrali Krym.

Tretím dôvodom je podľa Ribakovej šikovné zareagovanie na nové podmienky.

Štvrtým dôvodom je fakt, že Rusi si sčasti vybudovali nové dodávateľské reťazce. Keď nemohli importovať chýbajúce tovary či služby z krajín, ktoré na nich uvalili sankcie, našli si dodávateľov z Číny, Hongkongu, Turecka, štátov severnej Afriky alebo Blízkeho východu.

Čítajte viac Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov

Rusko využilo na podporu svojej ekonomiky aj Národný fond bohatstva – 50 miliárd dolárov minulo na podporu deficitu a firiem. Zhruba polovicu zo súčasného objemu – 150 miliárd dolárov – tvoria takzvané nelikvidné aktíva, teda aktíva, ktoré nemôžu Rusi rýchlo premeniť na peniaze.

Rok 2023: situácia bude iná

Úplne iný bude tento rok. Z dlhodobého hľadiska sankcie ruskú ekonomiku citeľne poškodia. „Sankcie samotné Rusko neporazia, ale môžu obmedziť prístup k špičkovým technológiám, a to aj pre armádu, a narušiť potenciálny budúci rast Ruska,“ píše analytička. Ďalej tvrdí, že ich vplyv ešte prehĺbi už aj tak veľké problémy Kremľa – a to konkrétne chronicky slabý stav investícií, pomalý rast produktivity a nedostatok pracovnej sily. „Západné krajiny by mali udržať tlak na Rusko,“ myslí si.

Zostávajúce prebytky vláda vynaloží na vojnové úsilie a represiu domácej opozície, píše Ribakova. Ľudia tiež presmerovali veľkú časť úspor na krátkodobejšie vklady a hotovosť, pretože sa boja vojnovej mobilizácie.

Ani také prebytky bežného účtu z nerastného bohatstva Kremľa sa už nezopakujú. Len na porovnanie, za prvé tri mesiace tohto roka klesli na 18,6 miliardy dolárov. Ak by to takto pokračovalo, tak oproti vlaňajším 230 miliardám za rok by sa prebytky „scvrkli“ na 55,8 miliardy dolárov.

Ribakova píše, že deficit za prvý kvartál roka 2023 presiahol cieľ o 80 percent, pričom príjmy z predaja ropy a plynu sa medziročne prepadli o 45 percent. Celoročný deficit na úrovni dvoch percent tak Kremeľ zrejme nedosiahne.

Ani s ekonomickým rastom to nevyzerá ružovo. V prvej dekáde tretieho tisícročia do finančnej krízy v roku 2008 rástlo Rusko priemerne šesť percent za rok. Potom sa rast ustálil v priemere pod dvomi percentami a posledné roky nedosahoval ani percento.

Zlé vyhliadky majú aj ostatné sektory ekonomiky, do ktorých sa stále viac a viac rozrastá štát. Sú podinvestované a nepomôže im ani odchod zahraničných firiem. Dosiaľ ich odišlo z krajiny zhruba šesť percent, píše Ribakova, pričom ďalších 40 percent je v procese opúšťania Ruska.

Aj keď nezamestnanosť na konci roka 2022 bola veľmi nízka na 3,7 percenta, oveľa väčší problém je útek ľudí z krajiny. Len za vlaňajšok odišlo z Ruska 1,3 milióna ľudí. „Ešte pred rozsiahlou ruskou inváziou na Ukrajinu hľadali mladší a vyššie vzdelaní ľudia v Rusku príležitosti v zahraničí. S vojnou a mobilizáciou sa trend zrýchlil,“ tvrdí Ribakova. Najhoršia situácia je s technickými špecialistami, ktorých Rusko láka na výhodné hypotéky.

„Na záver možno povedať, že ekonomické výzvy Ruska sa budú len zhoršovať, keď bude vojna pokračovať. Súperiace krajiny si však nemôžu dovoliť poľaviť zo svojho tlaku,“ uzatvára svoju analýzu Ribakova.

Čítajte viac Vo svetových oceánoch sa objavila záhadná flotila tankerov. Kremľu pomáha obchádzať sankcie

Čierni rytieri"

Druhú štúdiu predstavil analytik rovnakého inštitútu Jeffrey Schott. V úvode pripomína, že sankcie neodradili Rusko od chladnokrvnej vojny, no účinne zabraňujú potenciálu naplno využívať svoju vojnovú mašinériu. „Sankcie prispeli k prudkému oslabeniu ruského dovozu, donútili armádu a priemysel odoberať od drahších a neefektívnejších domácich či zahraničných dodávateľov a pomaly začali zmenšovať ruské vládne financie,“ tvrdí v úvode Schott.

Ba čo viac, ani obchádzanie sankcií podľa neho príliš Rusku nepomohlo, iba sa stalo závislejším od čínskeho trhu. Kým v roku 2021 dodávala Čína do Ruska 22 percent všetkých dovezených tovarov, vlani to bolo už 35,5 percenta. Medzitým podiel európskej dvadsaťsedmičky klesol z 35 na 27 percent. Napriek tomu žiadne sankcie nie sú nepriestupné. Aj Iraku z čias Saddáma Husajna sa podarilo počas tvrdých sankcií dovážať tovary za miliardy dolárov, pokračuje Schott.

„Čína vedie zoznam týchto ,čiernych rytierov’. Rusko sa stalo veľmi závislým od Číny ako zákazníka pre vývoz ropy a plynu a ako zdroj priemyselných dodávok a spotrebného tovaru. India sa tiež stala významným odberateľom ruskej ropy, ktorej podiel vzrástol z 2 na 16 percent ruského energetického exportu v druhej polovici roka 2022,“ tvrdí. Zoznam štátov, s ktorými Rusko utužuje obchodné vzťahy, tvoria prevažne autokratické režimy ako Irán, Turecko, Severná Kórea, Čína alebo India.

V podstate to funguje tak, že Čína z Ruska odoberá energetické suroviny a dodáva mu hotové výrobky. Číňania sa tiež zatiaľ vyhýbajú vývozu a investíciám do odvetví a oblastí, na ktoré uvalili štáty G7 sankcie. Málo sa pohlo aj s potenciálnymi plynovodmi z Ruska do Číny. Dovozy od ostatných krajín ako Bielorusko, Irán, Severná Kórea či Turecko majú iba malý podiel na celkovom koláči dovozov do krajiny.

Na odpoveď, či sankcie fungujú, sa hľadá odpoveď ťažšie. Treba si položiť otázku, čo bolo ich cieľom. „Po roku vojny sa nedá dospieť k záveru, či sankcie proti Rusku dosiahli všetky svoje ciele, no majú vplyv na Rusko, pričom sa stále dolaďujú, aby fungovali lepšie,“ tvrdí Schott. Jednou z možností, ako ďalej oslabiť Rusko a pomôcť Ukrajine, je aj zhabanie zmrazených ruských aktív v objeme 300 miliárd dolárov. Tie by sa mali využiť na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny.

Čítajte viac Kremeľ sa orientuje na Čínu, predáva tam fosílne palivá drahšie ako v EÚ. Slovensko v rámci únie dováža z Ruska najviac

Prvýkrát sankcie zasiahli obra

Hovorí, že je to po prvý raz, keď vojnové sankcie zasiahli nukleárnu veľmoc a veľkého dodávateľa zásadných dodávok energetických komodít, potravín alebo nerastného bohatstva. Pripomína tiež výrok zástupcu ministra financií Spojených štátov Wallyho Adeyemoa, ktorý na konci roku 2022 povedal, že „opatrenia Washingtonu a jeho spojencov degradovali schopnosť Ruska nahradiť viac ako 6-tisíc kusov vojenského zariadenia, donútili kľúčové obranno-priemyselné kapacity, aby zastavili výrobu, a spôsobili nedostatok kritických komponentov pre tanky, letectvo a ponorky“. Ako dodal, to donútilo Rusov oprášiť starú vojenskú techniku z čias sovietskej éry alebo dodanú z Iránu či zo Severnej Kórey.

„Ruská ekonomika nerastie, no úplne nezbankrotovala. Chmúrne scenáre, že sankcie potopia ruskú ekonomiku, sa ukázali ako nerealistické,“ píše analytik.

Všíma si tiež to, že Európania prežili extrémne nárasty cien energií a dokázali zabezpečiť iných dodávateľov, aby pokryli svoje potreby. Chváli európskych lídrov aj za to, že nepodľahli falošnému volaniu po mieri, ktorý by viedol k posilneniu vojnových ambícií Ruska. „Lídri ako napríklad Donald Trump či Viktor Orbán volajú po mieri, no väčšina z lídrov sa poučila zo skúsenosti Nevilla Chamberlaina (britský premiér z 30. rokov 20. storočia – pozn. red.), že podvoľovanie sa iba nahráva vojnovým ambíciám, ako by im mala zabrániť,“ píše Schott.

Je iróniou, že Putin posilnil západnú alianciu takým spôsobom, západné krajiny to nezvládli samy, myslí si analytik. „Ruská agresia urýchlila budúce členstvo Ukrajiny v Európskej únii, obnovila silu NATO po rokoch vnútorného hašterenia a upevnila jeho podporu pre ďalšie rozširovanie,“ tvrdí Schott. Nedávno do NATO vstúpilo práve Fínsko.

Aké sú vyhliadky ruskej ekonomiky do budúcnosti? Nie príliš ružové, uvažuje analytik. „Vojna a západné sankcie spôsobujú, že ruská ekonomika je viac autarkická a menej produktívna. Kombinácia vojnových nákladov a obetí, rozsiahly odchod kvalifikovaných pracovníkov, obmedzený prístup k západnému tovaru a technológiám a zníženie priamych zahraničných investícií v Rusku si bude naďalej vyberať veľkú daň zo schopnosti krajiny rozvíjať svoje zdroje a konkurovať na svetových trhoch.“

Navyše Čína a India sa zrejme poučia z európskej prílišnej energetickej závislosti od ruských fosílnych palív. Nebudú chcieť byť závislými tak ako napríklad Nemecko, ktoré sa musí popasovať s hľadaním iných zdrojov energetických surovín.