Slovnaft reaguje na Matoviča: Je to politický útok, daň z vojny nepovažujeme za uzavretú. Obraciame sa na prezidentku

Kto príde 30. septembra na parlamentné voľby, dostane 500 eur. Takúto možnosť navrhuje šéf OĽaNO Igor Matovič preto, aby sa podľa jeho slov zvýšila účasť vo voľbách a zachránila sa tak demokracia. Už tento týždeň poslanci môžu rozhodnúť o tom, či sa 500-eurová odmena stane realitou. Aby štát mohol rozdávať, niekde na to musí vziať.

27.03.2023 16:47
Igor Matovič Foto: ,
Líder OĽaNO Igor Matovič
debata (11)

Za cieľ si preto poslanci Obyčajných ľudí na čele s Matovičom zvolili peniaze z nadmerných ziskov, ktoré mala bratislavská rafinéria Slovnaft. Pre ňu minulý týždeň schválili vyššiu daň, ktorú bude platiť ďalší rok navyše. Do minulého týždňa mal Slovnaft zaplatiť 55 percent z nadziskov za rok 2022. Po novom bude platiť 70-percentnú sadzbu aj za rok 2023.

Kritici Matovičovho plánu odmeniť za účasť na voľbách hovoria o volebnej korupcii. Nápad sa nepozdáva ani koaličným partnerom. Predseda Sme rodina Boris Kollár si napríklad vie predstaviť, že sa prostriedky z nadmerných ziskov použijú na zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny.

VW Čítajte viac Ani bratislavské platy nestíhajú slovenskému Volkswagenu. Pozrite si, ako sa tam zarába

Jediná slovenská rafinéria Slovnaft hovorí o politickom útoku. Slovnaft zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd a plánuje sa obrátiť aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Vieme že v obdobnej veci pri inej energetickej spoločnosti už minule využila svoje ústavné právo a vrátila zákon parlamentu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca spoločnosti Anton Molnár. Slovnaft nepovažuje danú vec vôbec za uzavretú. „Vnímame to ako cielený politicky útok na podstatu firmy bez toho, aby predkladatelia a schvaľovatelia daného návrhu vyhodnotili budúce dopady na krajinu a obyvateľstvo,“ dodáva Molnár.

Štát na „atómovku“ nemá peniaze

Prvých približne 500 miliónov eur pre voličov je takmer istých. Takto zareagoval líder Obyčajných ľudí Igor Matovič na schválenie zákona o mimoriadnom zdanení bratislavskej rafinérie. „Predložili sme návrh na zdanenie mimoriadneho zisku, ktorý má rafinéria Slovnaft z toho, že dováža lacnú ruskú ropu, ale predáva na Slovensku naftu a benzín za európske ceny,“ vyhlásil Matovič. Podpísať ho ešte musí prezidentka Zuzana Čaputová. Matovič tvrdí, že z ruskej ropy potečie do štátneho rozpočtu približne 500 miliónov eur. „Týmto spôsobom už máme zarobené prostriedky pre jeden milión voličov,“ prepočítal líder OĽaNO.

heger Čítajte viac Poslanci potápajú plán obnovy. Najväčšia modernizácia v dejinách Slovenska je ohrozená

V posledných parlamentných voľbách však prišlo k urnám oveľa viac voličov. Zúčastnili sa skoro tri milióny ľudí zo 4,4 milióna zapísaných voličov. Ak by však k urnám prišli až tri milióny voličov, štát by jednorazovo musel vynaložiť zhruba 1,5 miliardy eur. Aj preto je to podľa ekonóma Ľuboša Pavelku chytanie holuba na streche, ktorý môže hocikedy uletieť. „Najmä preto, že na objem peňazí potrebných na rozhadzovanie 500-eurových poukážok pre všetkých voličov by bolo potrebné mimoriadnu vojnovú daň od týchto firiem vyberať aspoň 4 či 5 rokov. Za predpokladu, že dovtedy bude jej výber vôbec aktuálny,“ napísal.

O odmene 500 eur za hlasovanie vo voľbách sa bude rozhodovať v parlamente tento týždeň. Viaceré strany majú k tomu výhrady a avizujú, že návrh nepodporia. Poslanec Branislav Gröhling (SaS) v reakcii na Matovičov návrh vyhlásil, že je populistický a na podporu SaS môže zabudnúť. „Všetci vidíme, že je to jasná volebná korupcia, on nás presviedča, že to tak nie je,“ vyhlásil.

Líder Hlasu Peter Pellegrini aj šéf Smeru Robert Fico návrh odmeny vo voľbách považujú za nezmysel. Pre Matoviča tak bude náročné nájsť dostatočný počet hlasov na to, aby zákon prešiel. Už teraz avizuje, že má pripravený aj plán B a C v prípade, ak by nedokázal získať dostatočný počet hlasov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) si vie predstaviť použiť peniaze z nadmerných ziskov rafinérie napríklad na zníženie DPH na potraviny. Tie medziročne zdraželi skoro o 30 percent. „Aj z mimoriadneho odvodu by sme vedeli podporiť zníženie DPH na potraviny,“ povedal v relácii Na telo.

Rok ohromujúcich ziskov

Energetický a petrochemický sektor počítajú v tomto období tučné zisky. Začiatkom februára mnohé z najväčších európskych ropných a plynárenských spoločností oznámili rekordné zisky za minulý rok. Výnosy majú z prudko rastúcich nákladov na energiu, ktoré boli spôsobené predovšetkým vojnou Ruska proti Ukrajine.

Po ruskom útoku na Ukrajinu sa začali západné štáty odkláňať od ruskej ropy. Jej cena pre stratu kupcov smerovala nadol. Z lacnej ruskej ropy profitovala aj bratislavská rafinéria Slovnaft. Ešte pred rokom sa ruská ropa Urals predávala s vyše 30-percentným diskontom. S takouto výraznou zľavou sa ruská ropa predáva dodnes. Cena severomorskej ropy Brent je na úrovni 74 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa predáva za cenu 48 dolárov za barel, ukazujú údaje rafinérie Neste Oil.

Slovnaft tak k mimoriadnym ziskom neprišiel vďaka svojmu umu či podnikateľskej šikovnosti, ale v dôsledku vojny na Ukrajine. Aj preto sa ešte na jeseň na úrovni EÚ dohodlo mimoriadne zdanenie spoločností, ktoré sú víťazi súčasnej krízy a počítajú mimoriadne zisky. Kritici dane z nadmerných ziskov argumentujú tým, že znižuje motiváciu firiem k tvorbe zisku. Zisky by podľa nich mali spoločnosti reinvestovať na podporu inovácií, z ktorých bude mať prospech celá spoločnosť.

Investovať potrebuje aj Slovnaft. Napríklad do prestavby technológií, aby mohli spracovávať aj iné než ruskú ropu. „Zdanenie odčerpá potrebné financie na investovanie do zmeny technológií na spracovanie inej ako tradičnej ropy, odčerpá peniaze na pravidelnú údržbu a v neposlednom rade odčerpá financie na investície do nízkoemisných technológií súvisiacich so zelenou politikou EÚ,“ vymenúva hovorca rafinérie. Slovnaft má podľa neho len na najbližšie tri roky naplánované investície v hodnote 700 miliónov eur.

Po novom bude Slovnaft dodávať na trh ropné produkty vyrobené v jednej z vlastných rafinérií spracovaním ropy vyťaženej na ložisku, ktoré je v jej spoluvlastníctve. Umožní jej to zásielka vlastnej ľahkej ropy Azeri z ropného poľa ACG v Azerbajdžane, kde je matka Slovnaftu, teda maďarská spoločnosť MOL tretím najväčším akcionárom.

Nádržový park terminál Omišalj
Seavelvet prečerpávanie.
+3Seavelvet tanker

Tankerom sa z ropného pola prepraví až do chorvátskeho prístavu Omišalj a následne sa ropovodom Adria dostane až na spracovanie do Slovnaftu. Skúšobné spracovanie alternatívnej ropy sa začne v apríli.

zväčšiť Trasa, ktorou putuje ropa z Azerbajdžanu, cez... Foto: Slovnaft
ropa, trasa Trasa, ktorou putuje ropa z Azerbajdžanu, cez Chorvátsko až do Slovnaftu.

Zvýšenie mimoriadnej dane

Na extra dani z nadziskov chce štát od energetických firiem vyzbierať okolo 400 miliónov eur. Pôvodným plánom bolo ich prerozdeliť medzi domácnosti a firmy, aby dokázali zvládať zvýšené náklady za energie. Daň je nazvaná ako solidárny príspevok a zaplatia ju firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Ťažba uhlia nakoniec je z platenia príspevku vyňatá, umožnil to pozmeňovací návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina). Poslanci na druhej strane odmietli dva pozmeňovacie návrhy. Peter Kremský (OĽaNO) navrhoval zvýšenie sadzby na 90 percent, Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent.

Pre výpočet dane budú kľúčové dve sumy. Prvou je priemer toho, čo firmy zarábali v minulých rokoch, navýšený o dvadsať percent. Priemer porovnávacích období sa podľa dôvodovej správy počíta zo štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, z ktorých prvé sa začalo po 1. januári 2018. Druhou je zisk z minulého roka. Zdaní sa rozdiel medzi týmito sumami. Zákon začne platiť od 1. mája. Zvýšením sadzby z 55 na 70 percent by štát mohol vybrať zhruba o 130 miliónov eur viac.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Slovnaft #Igor Matovič