Vlády na vysoké ceny energií museli reagovať opatreniami, ktoré by ochránili domácnosti či podnikateľský sektor pred sériou bankrotov. Celkové náklady na pomoc sa rátajú v miliardách. Účet za energetickú krízu tak bude enormný a jej koniec je zatiaľ v nedohľadne. Spúšťačom krízy bola ruská agresia na Ukrajine, na ktorú sa ruský prezident Vladimir Putin ešte pol roka pred inváziou pripravoval.
Európska komisia ešte na jeseň prepočítala, koľko energetická kríza bude stáť. Svoj odhad spravila pre rok 2022, ako aj pre rok 2023. Prudký rast cien energií donútil krajiny EÚ k zavedeniu opatrení na zmiernenie sociálnych dopadov na domácnosti, ale najmä na podporu konkurencieschopnosti firiem. Eurokomisia spravila prehľad vlani známych a v tomto roku očakávaných opatrení na zmiernenie vplyvu cien energií, ako aj ich rozpočtové dôsledky.
Čítajte viac Veľký prehľad kompenzácií pre podniky. Aká je maximálna výška, kde sa hlásiť a ako dlho pomoc potrvá? (+ príklady)
Pre rok 2022 boli náklady na opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií odhadované v Európskej únii na 1,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V eurovom vyjadrení ide o 200 miliárd eur. Prognóza Európskej komisie predpokladá, že v roku 2023 budú energetické opatrenia stáť približne 144 miliárd eur, čo je 0,9 percenta HDP. Eurokomisia priznáva, že tieto čísla môžu byť podhodnotené a celkové účty za drahé energie môžu byť ešte vyššie. Ceny energetických nosičov ostávajú stále vysoké a vlády tak môžu pristúpiť k financovaniu dodatočných energetických opatrení aj v tomto roku.
Ceny elektriny rástli nerovnomerne
Na jednej strane boli vlani členské krajiny rozdielne zasiahnuté nárastom cien elektrickej energie pre sektor mimo domácností. Na druhej strane existovali medzi krajinami výrazné rozdiely, ako nástrojmi ovplyvňovali či korigovali ceny energií pre firmy či domácnosti.
Európsky štatistický úrad Eurostat zozbieral dáta a pozrel sa na to, ako v prvom polroku 2022 narástli v členských krajinách účty za elektrinu. Za prvých šesť mesiacov narástli medziročne priemerne ceny elektriny v EÚ o 40 percent. Detailnejší pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že najväčší nárast cien elektriny museli znášať v Grécku, kde ceny vyskočili za rok až o viac ako 150 percent. Nasleduje Rumunsko s približne 140-percentným nárastom a Dánsko s viac ako stopercentným medziročným rastom cien elektriny.
Slovensko sa nachádza v hornej polovici rebríčka. Nárast cien elektriny bol u nás porovnateľný ako napríklad v Estónsku, Maďarsku či Česku. Za rok elektrina u nás vzrástla o zhruba 75 percent. Zatiaľ, čo domácnosti boli vďaka regulácii od masívneho zdraženiu účtov za elektrinu ochránené, tak firmy museli vo veľkej miere tieto vysoké ceny elektriny na trhoch znášať vo vlastnej réžii.
Z grafu vyplýva, že Slovensko bolo v roku 2022 zasiahnuté jedným z najvyšších nárastov cien elektriny. Okrem toho je Slovensko pri cenách energií jednou z najviac zaťažených krajín daňami a daňovými odvodmi na tento druh energie, ukazujú dáta z Eurostatu. Podiel celkových daní a daňových odvodov na cene elektriny pre spotrebiteľov mimo domácností dosahoval za prvý polrok 2022 úroveň viac ako desať percent. Na tieto rozdiely poukázali autori publikácie s názvom Základné makroekonomické rámce vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2023, ktorá bola predstavená na tlačovej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).
Autori publikácie píšu, že zjavne v danej situácii profitovali firmy v krajinách, kde nižšie daňové a odvodové zaťaženie energií dávalo výrobcom konkurenčnú výhodu oproti ich rivalom na svetových trhoch. „Slovenská republika bola v roku 2022 jednou z krajín najviac zasiahnutých rastom cien elektrickej energie, čo zhoršilo konkurenčné postavenie firiem pôsobiacich na Slovensku,“ píše sa v analýze.
Náklady na opatrenia tento rok vyskočia
Eurokomisia vo svojej jesennej prognóze predstavila odhad nákladov na energetické opatrenia v členských krajinách. Z grafu vyplýva, že náklady na energetické opatrenia v roku 2022 patrili na Slovensku k tým najnižším. V prípade Slovenska sa pomoc šplhala k 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na porovnanie: v Česku či Maďarsku prekročila pomoc jedno percento HDP. V Poľsku kompenzácie drahých energií vlani dokonca dosahovali 2,5 percenta HDP.
Čítajte viac Odborník na energie: Putin Európu testoval, koľko vydrží. Chýbal krízový plán, obchody na burze mali zastaviť
Úplne iný pohľad nám ponúka odhad kompenzačných opatrení na rok 2023. Pomoc na Slovensku by mohla vystreliť nad úroveň 2,5 percenta HDP a dotiahnuť sa tak na úroveň Poľska. Dodatočné odhadované náklady by sa v Maďarsku mohli vyšplhať na rovnakú úroveň ako v prípade Slovenska a Poľska, teda 2,5 percenta HDP. V Česku odhadujú pomoc na rovnakej úrovni ako vlani, teda zhruba jedno percento HDP. Najväčšia pomoc sa črtá na Malte, kde sa kompenzácie šplhajú až k štyrom percentám HDP. Na druhej strane najmenšia pomoc bude zrejme vo Švédsku, kde aj vlani boli kompenzácie len na veľmi nízkej úrovni.
V prípade Slovenska tento nárast v odhadovaných nákladoch na energetické opatrenia súvisí s masívnou pomocou pre domácnosti. Pripomeňme, že domácnosti vysoké ceny elektriny na svetových trhoch vo svojich peňaženkách takmer nepocítia. V prípade plynu budú faktúry len mierne vyššie.
„Domácnosti majú svoje príjmy ohraničené, zvlášť dôchodcovia ich nevedia zvýšiť. Ak by sme neurobili takúto masívnu pomoc, účty by boli pre časť domácností neúnosné,“ povedal o kompenzáciách pre domácnosti minister hospodárstva Karel Hirman v podcaste denníka Pravda.
Obchodníci a priemyselníci kritizujú vládu, že pomoc je zameraná príliš na domácnosti na úkor podnikov. „Pomoc musí ísť paralelne, inak budú ľudia kupovať chlieb za tri eurá namiesto ceny 1,2 eura za chlieb. Sú to spojité nádoby, pomoc ekonomike je aj pomocou pre ľudí,“ hovorí predseda priemyselnej komory Peter Mihók.