Poslanci parlamentu tesne pred Vianocami schválili mimoriadnu daň pre Slovnaft vo výške 55 percent. Tú by mala rafinéria zaplatiť za rok 2022. Na extra dani z nadziskov chce štát od energetických firiem vyzbierať okolo 400 miliónov eur, ktoré by sa mali prerozdeliť medzi domácnosti a firmy.
Daň je nazvaná ako solidárny príspevok a zaplatia ju firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Do výpočtu dane na vstupujú dve sumy. Prvou je priemer toho, čo firmy zarábali v minulých rokoch navýšený o dvadsať percent. Druhou je zisk z minulého roka. Zdaní sa rozdiel medzi týmito sumami.
Pôvodne sa počítalo so sadzbou 70 percent pre roky 2022 až 2025. S návrhom prišiel Igor Matovič, keď bol ešte minister financií. No musel ustúpiť strane SaS, ktorá ju žiadala znížiť výmenou za podporu rozpočtu na rok 2023.
Čítajte viac Slovnaft protestuje proti novej dani. Ak by zažalovali Slovensko, nečudoval by som sa, tvrdí analytik
Najnovšie však poslanci OĽaNO plánujú zvýšiť daň z 55 na 70 percent. Firmy by ju mali zaplatiť aj za rok 2023, pričom pôvodne ju mali platiť iba za rok 2022. Zmenu navrhujú poslanci OĽaNO Igor Matovič, Peter Kremský, Milan Kuriak a ďalší.
Zákon by mal platiť od 1. mája. Dôvodom zmeny je očakávanie, že krízová situácia na trhu s energiami potrvá. „Navrhuje sa pri výpočte základu pre výpočet príspevku vztiahnuť aj zdaňovacie obdobie so začiatkom v kalendárnom roku 2023 z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie, ktorá sa predpokladá, že bude pokračovať aj danom roku,“ píše sa v dôvodovej správe. Ak by sa sadzba zdvihla z 55 na 70 percent, štát by mohol vybrať o zhruba 130 miliónov eur viac.
Rafinéria: Sme politický terč
Hnutie OĽaNO nereagovalo na otázky, či tento návrh prediskutovalo v koalícii, respektíve či s ním oboznámilo samotnú rafinériu. Taktiež je otázne, či v koalícii majú pre tento návrh podporu. Hnutie Sme rodina pre denník Pravda zareagovalo, že vo všeobecnosti sú za to, aby energetické firmy platili mimoriadne dane, keď majú veľké zisky, no nový návrh Matoviča a spol. s nimi nikto nekonzultoval a nevedia ešte, či ho podporia. Nevie sa ani, ako súčasný zvyšok koalície dovládne a hľadá sa termín predčasných volieb.
Slovnaft si o návrhu myslí, že si z neho OĽaNO urobilo politický terč. „Malo by to byť výstrahou pre všetkých súčasných aj budúcich investorov a varovaním pre podnikateľské subjekty. Daní politici si neuvedomujú ako hazardujú s pozíciou Slovenska, keď ju takýmito návrhmi radia medzi krajiny, kde je podnikateľské prostredie nevypočítateľné a nepredvídateľné. Veď len pred pár týždňami parlament rozhodol o zdanení pre rok 2022. Aký investor by chcel v takejto krajine pôsobiť a zamestnávať ľudí?,“ pýta sa hovorca spoločnosti Anton Molnár.
Zároveň by si politici mali uvedomiť, pokračuje Molnár, že týmito krokmi ohrozujú stabilitu kritickej infraštruktúry štátu, ktorej súčasťou je aj jediná rafinéria na Slovensku. Podľa neho si politici neuvedomujú, ako takéto návrhy ubližujú medzinárodným spoločnostiam, ktorých akcie sa obchodujú na burzách a ich investori každú obdobnú správu vnímajú s maximálnou citlivosťou. Spoločnosť MOL, ktorá vlastní bratislavský Slovnaft, je totiž kótovaný na burze.
Slovnaft plánuje zažalovať štát
Slovnaft sa voči novej dani ostro ohradil. Podľa riaditeľa spoločnosti Oszkára Világiho je nová daň nefér, pretože je ďaleko vyššia ako ju nastavili susedné štáty.
Viac ako dvojnásobné zvýšenie sadzby oproti odporúčaniu Rady Európskej komisie, ktoré je na úrovni 33 %, však vníma ako diskriminačné a vysoko znevýhodňujúce v konkurenčnom prostredí. „Zaistenie energetickej bezpečnosti Slovenska aj stredoeurópskeho regiónu si vyžaduje investície rádovo v stovkách miliónov eur, pričom takto navrhnutý solidárny príspevok môže investície spoločnosti výrazne oklieštiť," zdôraznila spoločnosť.
Rafinéria pre Denník E priznala, že pripravuje žalobu na štát práve kvôli novej dani.
Chce ju podať na arbitrážny súd vo Washingtone. MOL chce zrejme napodobniť prípad ropného giganta Exxon Mobil, ktorý za daň z nadziskov žaluje Európsku úniu. „Naši právnici analyzujú celý proces prijatia danej normy najmä v kontexte rozpravy v parlamente, kde bývalý minister financií vyjadreniami prezentoval toto opatrenie ako nariadenie namierené proti maďarským vlastníkom. Práve z tohto aspektu si myslíme, že budeme v prípadnej žalobe úspešní,“ povedal pre Denník E Molnár.
Na začiatku decembra minulého roka pritom Matovič vyhlásil, že sa žaloby neobáva. „Každý, kto má pocit v právnom štáte, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na orgány, ktoré rozhodnú. My sa vôbec neobávame, že by Slovnaft akýmkoľvek spôsobom v tejto veci uspel,“ vyhlásil v čase, keď bol ešte minister financií.