Odborník na energie: Putin Európu testoval, koľko vydrží. Chýbal krízový plán, obchody na burze mali zastaviť

Videli sme už v roku 2020 a 2021, že nás Rusi testujú, koľko je Európska únia schopná vydržať bez toho, aby poslala Rusku diplomatickú nótu. Mala tam byť ráznejšia reakcia. Energetické trasy vedúce do EÚ boli opakovane zastavované. Keď sa to spojilo s výpadkami výroby elektriny, boli sme svedkami zvyšovania ceny energií, hovorí v rozhovore pre denník Pravda konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár.

15.01.2023 14:19
Andrej Lednár Foto:
Analytik Prvej Energetickej
debata (97)

Zažili ste počas svojej kariéry v energetike niečo podobné, ako je súčasná energetická kríza, dá sa to s niečím porovnať?

To, čo nastalo v minulom roku, bolo určite výnimočné. Nezažil to asi nikto. Bola to extrémna situácia, kde sa spojilo viacero faktorov, ktoré na seba nadviazali. Výsledkom boli ceny elektriny okolo tisíc eur za megawatthodinu. Treba si uvedomiť, že aj energetika, ako všetko v živote, má svoje cykly. Nemôžeme čakať, že nízke ceny energií budeme mať po celý čas. Treba si uvedomiť, že sme išli z obdobia extrémne nízkych cien do opačného extrému. Ostali sme prekvapení, keď ceny vyskočili, keďže systém nebol nastavený na toľko komplikácií. Nemyslím si, že by sa mohla takáto situácia zopakovať, keďže dochádza k diverzifikácií zdrojov.

VIDEO: Analytik Andrej Lednár o vysokých platbách pre firmy:

Čo boli dôvody rastu cien v roku 2022?

Jedným z hlavným dôvodov bola hybridná vojna, ktorú Rusko proti nám vedie. Veľmi veľa ľudí si myslí, že išlo o protiopatrenia za sankcie po útoku na Ukrajinu. To nie je pravda. Vedie ju dlhodobo a už v roku 2021 nás zasiahla, keď ceny elektriny, aj plynu začali výraznejšie rásť. Trh by sa však mal pomaly stabilizovať, čoho sme svedkami už začiatkom tohto roku. Mohli by sa dostať na priemery cien zo začiatku obdobia blahobytu. Odberatelia by si mali spomenúť na časy spred otvorenia trhu alternatívnym dodávateľom, keď boli zvyknutí platiť za energie násobne viac.

VIDEO: Podnikateľ Soták vlani o energiách: Je to úžera, môžu skrachovať štáty.

Budú vysoké ceny nový štandard?

Je pravdepodobné, že sa trh spamätá a opäť sa vrátime do nízkych cien. Pri plyne je otázne, kedy sa Európe podarí zabezpečiť udržateľné dodávky v potrebnom množstve. Ešte v marci som upozorňoval, že nemôžeme fungovať v bežnom režime, pokiaľ je proti nám vedený útok. Nebol to len fyzický útok uzatvárania plynovodov, ale mediálne útoky opreté o ruské propagandistické zdroje. Ich cieľom bolo zneistiť náš trh. Stalo sa to na začiatku leta, keď sa Rusko vyhrážalo vypnutím dodávok plynu či ropy. Aj to boli súčasti taktiky, na ktorú trhy neboli pripravené a zasiahlo ich to o to silnejšie.

Čo mali teda štáty urobiť, ako mali zasiahnuť, keď cena rapídne vzrástla?

Nevyužili sme krátky časový úsek, keď bolo možné stúpajúce ceny zastaviť. Videli sme už v roku 2020 a 2021, že nás testujú. Koľko je Európska únia schopná vydržať bez toho, aby poslala Rusku diplomatickú nótu? Mala tam byť ráznejšia reakcia. Všetky trasy vedúce do EÚ boli opakovane zastavované. Preto sme boli svedkami zvyšovania ceny. Už vtedy mal byť pripravený krízový plán. Podľa reakcií európskych orgánov, ako aj jednotlivých vlád to vyzerá na podcenenie situácie. Doteraz sa obchoduje na burze tak, ako keby sa nič nestalo. Nebolo tam obdobie, kedy bola burza uzavretá, alebo by došlo k iným opatreniam. Burza cenných papierov môže pozastaviť obchodovanie, ak sú ohrozené peniaze investorov. Podobný postup mal byť zvolený aj v energetike zafixovaním cien energií.

dôchodca, žiaci, práca, lekcia Čítajte viac Firmy bojujú s extrémnym nárastom faktúr za energie. Podľa odborníkov majú viaceré možnosti

Spustil Putin energetickú krízu v Európe tým, že škrtil dodávky plynu ešte v lete 2021?

Určite áno, bol to začiatok zvyšovania cien. Vidíme to na grafoch. V tej dobe bola celá Európa extrémne závislá od ruských dodávok. Nemali sme dostatočné kapacity iných zdrojov a Rusko malo monopolnú pozíciu. Nemecko bolo hlavným odberateľom dodávok plynu z Ruska a nemeckú energetickú závislosť ešte prehĺbili zatváraním jadrových elektrární. Spoliehali sa na lacný plyn, bez diverzifikácie zdrojov. Ťahúň európskej ekonomiky sa stal obeťou svojej energetickej politiky a stiahol so sebou celú Európu. Nemecko sa vrátilo k využívaniu uhoľných elektrární, radšej ako k spusteniu jadrových reaktorov. Napriek vysokej produkcii oxidu uhličitého a neekologickej ťažbe uhlia. Keby došlo k spusteniu jadrových elektrární, bol by to veľmi silný signál pre trhy.

Mohli vysoké ceny plynu aj za vysoké ceny elektriny?

Plyn, spoločne s ostatnými fosílnymi palivami je dôležitým zdrojom pri výrobe elektriny a nájdeme krajiny, ktoré sú vo veľkej miere od nich závislé. Obmedzenie dodávok plynu a ropy viedlo k nárastu cien komodít, čo sa premietlo vo vyšších nákladoch na výrobu. Najhoršia situácia nastala pri úplnom odstavení dodávok, keď nemali elektrárne ako elektrinu vyrábať, a tá v systéme chýbala.

Aké iné faktory zohrávali úlohu pri tom, že cena elektriny išla nahor?

Predovšetkým to bola situácia s odstávkou jadrových reaktorov vo Francúzsku, nedostatok vody a bezveterné počasie počas leta. Bola to súhra faktorov, ktoré boli nepredvídateľné a ich kombinácia fatálna. Takto extrémne vyhrotená situácia bola dôvodom, prečo sme práve cez letné mesiace mali doslova nepredstaviteľné ce­ny.

zväčšiť Analytik Prvej Energetickej Foto: Ľuboš Pilc
Andrej Lednár Analytik Prvej Energetickej

Zápasíme s vysokými cenami energií len v Európe, alebo je to problém aj v iných častiach sveta?

Je to celosvetový problém. Keď si zoberieme krajiny, ktoré sú brané ako priatelia Ruska, tak situácia tam nie je o nič lepšia. Čína, ktorá je považovaná z pohľadu propagandy za dôležitého importéra ruskej ropy, mala obdobia, keď na čerpacích staniciach vodiči nemali čo tankovať. Čína mala takisto najextrémnejšie suchá vo svojej histórii a boli oblasti so stámiliónmi obyvateľov bez dodávok elektrickej energie.

Je pravda, že Rusko posilňuje spoluprácu práve s Čínou či Indiou, ale technické kapacity, ktoré môžu využiť, nie sú také, ako ich prezentuje ruská strana. Množstvá plynu či ropy, ktoré idú práve tým smerom, sú zanedbateľné. Platia dokonca omnoho nižšie ceny, ako je štandardná trhová cena, keďže tieto krajiny si boli schopné vyjednať veľké zľavy. Ďalším príkladom je Saudská Arábia, ktorá odoberá ruskú ropu a bola si schopná vyjednať podmienky, pri ktorých je pre nich výhodnejšie páliť pri výrobe elektriny ruskú ropu nižšej kvality ako svoju ropu, ktorú následne na trhoch predávajú drahšie.

Ako sú na tom krajiny ako USA či Japonsko?

V USA zažil americký prezident Joe Biden pokles podpory verejnosti práve pre vysoké ceny energií a pohonných hmôt. Cena galónu ropy tam výrazne vzrástla a na upokojenie situácie boli použité aj štátne rezervy. Tým, že stúpol export skvapalneného plynu do Európy, jeho ceny celosvetovo vzrástli a pocítili to aj v Spojených štátoch. Pre najväčšieho spotrebiteľa skvapalneného plynu na obyvateľa, teda Japonsko, to je ešte horšia situácia ako u nás. Kým EÚ má aspoň minimálne napojenie na plynovody z Nórska či Alžírska, existujú krajiny odkázané iba na LNG.

V súčasnosti dostávajú malí podnikatelia niekoľkonásobné zálohové faktúry za energie. Napríklad ilustračný príklad: reštaurácia, ktorá platila zálohové platby v sume 1¤000 eur, musí platiť po novom 3000 eur na týchto platbách. Prečo k tomu došlo?

Tieto vysoké ceny vidíme hlavne z dôvodu cenotvorby, ktorú zvolili niektorí dodávatelia. Dovolil im to štát, regulátor, ale aj samotní odberatelia.

Hlavnou otázkou pri fixnej cene je, či dodržali zaužívaný spôsob nákupov – mať väčšinu energie nakúpenú dopredu, na dlhodobých kontraktoch a len menšiu časť dokupovať na spotovom, teda krátkodobom trhu. Zlé zvolenie nákupnej stratégie sme videli vlani, keď skrachoval alternatívny dodávateľ Slovakia Energy. Spoliehal sa, že krátkodobé kontrakty budú výhodnejšie a dokúpi potrebné kapacity práve na spotovom trhu. Je teda otázne, v akej výške dodávatelia nakupovali komoditu v čase vysokých cien počas minulého roka alebo na aktuálne výhodnejších spotoch. V účastnosti nemáme nastavený kontrolný systém, aby regulátor či iný dozorný orgán vedel, za akú cenu a v akom objeme dodávateľ nakupoval energie. Pravdaže by sa na tento účel dali využiť účtovné uzávierky, ale to už odberatelia budú nútení platiť často neprimerané sumy. Ani sľúbené zastropovanie cien situáciu nerieši, keďže štát nenamieta opodstatnenie nákladov na energie, iba prepláca rozdiel. (Rozhovor vznikol ešte v piatok doobeda. Vláda avizuje, že dôjde k zmene spôsobu vyplácania zastropovania. Štát by mal po novom vyplácať rozdiel priamo dodávateľom, takže by malo dôjsť k úprave zálohových platieb podľa zastropovanej ceny, pozn. red.)

Zlyhal teda samotný systém regulácie?

Dodávatelia čakali na regulátora a štát, akým spôsobom bude s nimi spolupracovať na cenotvorbe. Či budú nejaké usmernenia, alebo priama podpora. Keďže mali voľnú roku, pristúpili k cenníkom, ktoré boli výhodnejšie pre nich a na ktoré boli odberatelia zvyknutí. Minulý rok boli vo veľkej miere obeťami systému práve dodávatelia. Aj keď to znie zvláštne, ale práve oni museli dokupovať časť dodávok v období, keď boli ceny na burze najextrémnejšie. Financovanie si museli zabezpečiť sami a len výnimočne preniesli tieto náklady na odberateľov. Na jednej strane tu máme reguláciu, ale na druhej strane neberie do úvahy aj takéto výnimočné faktory.

Zarábali na tom hlavne obchodníci a nie dodávatelia. Obchodník bol ten, kto získal elektrinu výhodne a predával ju na burze draho. Aj keď sa ukazovalo prstom na veľkých výrobcov elektrickej energie, tí často predávajú väčšinu svojej výroby aj roky dopredu.

zväčšiť Analytik Prvej Energetickej Foto: Ľuboš Pilc
Andrej Lednár Analytik Prvej Energetickej

Kto zarobil ešte na kríze? Boli to elektrárne, ktoré vyrábali elektrinu počas obdobia, keď stála tisíc eur za megawatthodinu?

Okrem obchodníkov najviac zarábali tí, ktorí mali voľnú kapacitu a v tomto období predávali na krátkodobom trhu. Výhodnú pozíciu mali aj výrobcovia, ktorí majú rýchly nábeh a vedia prispôsobiť výkon. Napríklad také jadrové elektrárne musia vyrábať stabilne s malými odchýlkami, preto odpredávajú prevažne dlhodobé kontrakty.

Pri plyne či rope to boli podniky, ktorých kontrakty alebo predajné kanály boli zabezpečené za podpory štátu. U nás je to hlavne SPP a Slovnaft.

Spomínali ste, že za výšku cenníkových cien môžu aj odberatelia. Ako ste to mysleli?

Odberatelia majú veľkú silu, ale stále si nezvykli na voľný trh a právo vybrať si dodávateľa. Pri nákupoch potravín sme flexibilní a vieme sa prispôsobiť. Pri energiách ani po viac ako desaťročí nie. Prečo by ste mali platiť astronomickú cenníkovú cenu, ak iný dodávateľ ponúka spotový produkt? Stále nám chýba proaktívny prístup a energie berieme ako niečo automatické. Len čakáme na dodatok, bez preverenia možností. Práve vďaka konkurenčnému prostrediu a voľnému trhu klesali ceny v minulosti všetkým. Aj v prípade pokojného obdobia je správne nastavený pomer medzi reguláciou a voľným trhom veľmi dôležitý. O to viac, keď už hasíme katastrofu.

Špecifikom sú regulovaní odberatelia, keď ÚRSO určuje maximálnu cenu, za ktorú môže dodávateľ energie predať. Dôležité je to slovo maximálnu. Napríklad našim klientom vyberáme, či je pre nich v danom roku výhodnejšia regulovaná – cenníková cena, alebo vieme získať lepšie podmienky od dodávateľa. To isté sa týka neregulovaných cenníkov, treba ich porovnávať, zistiť individuálnu ponuku. Preto je dôležité, aby každý odberateľ myslel na energie 4 až 5 mesiacov pred koncom zmluvy, mali dosť času urobiť prieskum a informované rozhodnutie.

Aké majú malé podniky možnosti? Oplatí sa im prejsť na spotové ceny, prečo?

Odporučil by som spotové ceny, ktoré sa ukazujú v tejto situácii vhodnejšie. Ak máte podpísaný kontrakt alebo ste len čakali na prolongáciu, je veľmi pravdepodobné, že ste viazaní na celý rok. Takže ste sa zaviazali platiť cenníkové ceny. Z praxi vidíme, že ani vysoké ceny nemotivovali odberateľov dostatočne k hľadaniu možností alebo dostatočným úsporám na spotrebe. Štát sľuboval podporu, ktorá bude vyplácaná a odberatelia sa uistili v tom, že sa o nich postará. Na druhej strane aj samotní dodávatelia veľkú časť roka odmietali prijímať nových odberateľov, pretože každý nový odberateľ pre nich predstavoval riziko. Elektrina nebola len drahá, ale nebola ani fyzicky vyrobená. Podobný problém bol aj s plynom, keďže nebolo isté, aké zásoby sa podarí zabezpečiť. Situácia sa upokojila až koncom roka, keď začala časť dodávateľov opäť prijímať nových odberateľov a poskytovať nové ceny existujúcim. Veľká časť alternatívnych dodávateľov sa rozhodla poskytovať spotové ceny, ktoré síce do veľkej miery prenášajú riziko za cenové výkyvy na odberateľa, ale podľa správania trhov je riziko menšie ako potenciálne úspory.

bývanie, úspory, energie, dobré bývanie, Čítajte viac Domácnostiam sa účty za elektrinu a plyn zvýšia. ÚRSO prepočítal, koľko si priplatia

Prejdime na kompenzácie pre firmy a samosprávy. Vláda ešte koncom vlaňajška predstavila systém cenových stropov. 99 eur pri plyne a 199 pri elektrine, pričom 80 percent z rozdielu cien im bude preplácať. Prvé kompenzácie chodili podnikom už koncom roka. Prečo sa teraz začiatkom roka až roztrhlo vrece s podnikmi, ktoré upozorňujú, že budú mať problém faktúry splácať?

Odborná verejnosť už dlhšie upozorňuje na nie šťastné riešenie vyplácania kompenzácie odberateľovi. Keby sa v prvom rade riešil spôsob cenotvorby a kompenzácie by boli vyplácané priamo dodávateľom, vôbec by sme sa nedostali do situácie keď riešime v novom roku vysoké zálohové platby. Dodávateľ by vystavoval faktúry pre odberateľ už v reálnej hodnote, ktorú má zaplatiť.

Šéf hospodárskeho výboru a poslanec OĽaNO Peter Kremský vyzval firmy, aby neplatili tie vysoké faktúry, ktoré dostali, a žiadali dodávateľov, aby ich stornovali a poslali nové so zastropovanými cenami. Nehrozí potom, že ich dodávatelia vypnú?

Dodávateľ je ten, ktorý musí energie zabezpečiť a zaplatiť, musí si svoje záväzky plniť. Keď z cash flow zoberiete mesiac či dva, tak je to likvidačné. A ak padnú dodávatelia, bude situácia ešte horšia. Štát s regulátorom zle vyhodnotil situáciu, neurobil kroky, ktoré mal, a nedostatočnou komunikáciou spôsobuje chaos.

Poďme na veľké podniky, ktoré ešte stále nevedia, ako ich bude vláda pre vysoké ceny energií kompenzovať. Ako sme sa dostali do situácie, keď je druhý januárový týždeň a veľké podniky ešte nevedia, na čom sú?

Treba pozrieť práve do zahraničia, akým spôsobom štáty pomáhajú svojim podnikateľom. Už prešiel nejaký čas, tak vieme vyhodnotiť, či to bolo nastavené správne a môžeme sa tým inšpirovať. Okrem nevratnej pomoci je tu možnosť aj určitej formy pôžičky, prípadne zábezpeky zo strany štátu, aby boli podnikatelia schopní prekonať ťažké obdobie. Táto možnosť by z dlhodobého hľadiska nezaťažila štátny rozpočet. Na druhej strane sú tu nevyužité zdroje z EÚ, ktoré by sa dali alokovať na pomoc podnikom. Keď sa pozrieme na historické využívanie eurofondov a koľko prostriedkov sme museli vrátiť, je to určite najlepšie riešenie.

Drahé energie tu zrejme ostanú. Čo by mala vláda robiť v tomto prípade, aby domácnosti o rok či dva nezažili cenový šok? Je lepšie postupne zvyšovať faktúry, napríklad viackrát za rok?

Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh s energiami v tomto roku a aký významný bude nárast. Regulácia v súčasnej podobe sa ukázala ako neúčinná a bude ju potrebné nahradiť. Napríklad aj rozdelením fakturačného roku na menšie zúčtovacie obdobia. Pravdaže cielená pomoc je stále namieste. Zvýšenie, ktoré jedna domácnosť zvládne bez väčších problémov, môže byť pre inú fatálne. To, čo prežívame teraz, je skutočný extrém a vymyká sa aj pravidelným cyklom medzi krízami a blahobytom.

Čo zapájanie nových zdrojov na výrobu energií. Je toto spôsob, ako prekonať toto ťažké obdobie?

Je potrebné hľadať nové, hlavne lokálne zdroje, aby sme neboli odkázaní na milosť iných. Európa má aj vlastné a dostatočné zásoby zemného plynu, len sme ich doteraz nemali dôvod ťažiť. Sústreďme sa na to, aby sme mali čo najväčšiu sebestačnosť. Takisto je dôležité sa sústrediť na stabilné zdroje, ktoré sú schopné zabezpečiť energiu za každých podmienok.

Minister hospodárstva Karel Hirman Čítajte viac Zlá správa pre senzáciechtivých, celé ministerstvo makalo. Hirman reaguje na Matoviča

Americký vedec českého pôvodu Václav Smil vo svojej knihe Ako funguje svet opisuje, ako veľmi sme ešte stále závislí od fosílnych palív. Prejavuje sa to hlavne vo výrobe štyroch kľúčových materiálov dnešnej civilizácie ako amoniak, oceľ, cement a plasty. Súhlasíte s jeho názorom, že najbližšie desaťročia sa ešte fosílnych palív nezbavíme?

Vždy je potrebné si pri materiáli určiť, akým spôsobom ho budete využívať. Napríklad obmedzenie spotreby benzínu a nafty vďaka nástupu elektromobility bude viesť k prebytku ropy, ktorú vieme využívať napríklad na výrobu plastov. Keď sa pozrieme na severské krajiny alebo Nemecko, väčšinu nových predaných áut už tvoria elektromobily.

Veda sa ale posúva a už teraz sa začínajú vyrábať bioplasty na princípe organických zložiek. Otázne je, ako rýchlo ich budeme vedieť využiť na všetky účely a znížiť náklady na výrobu.

Andrej Lednár

Študoval na Newton College odbor globálne podnikanie a manažment v rokoch 2006 až 2009. Medzi rokmi 2009 až 2012 vyštudoval Nottingham Trent University, odbor strategický manažment. Od roku 2011 pôsobí v poradenskej spoločnosti Prvá Energetická, kde vykonáva funkciu konateľa.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #energie #samosprávy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy