Po novom priemerná domácnosť zaplatí za plyn od 14 do 191 eur za rok viac. Ročný účet za elektrinu stúpne približne o 9 až 30 eur. Výška účtov závisí od toho, na čo ľudia energie využívajú. Či je to len varenie, alebo aj ohrev vody a zároveň aj na kúrenie.
Ak v dvojizbovom byte žije rodina s malým dieťaťom a plyn využíva len na varenie, jej ročný účet za plyn vyskočí skoro o 14 eur. K tomu by si mala priplatiť za elektrinu zhruba deväť eur za rok. Celkové ročné náklady za plyn a elektrinu jej teda narastú o 23 eur.
Čítajte viac Veľké porovnanie cien potravín u susedov: pozrite si, aké sú nárasty cien vajec, chleba či zemiakov (+ 10 vybraných potravín)
Druhý ilustračný príklad je rodina, ktorá plyn využíva prevažne na varenie a ohrev vody. V takomto prípade bude platiť ročne skoro o 94 eur viac. Faktúra za elektrinu bude vyššia za celý rok o deväť eur. Celkovo tak za energie zaplatí ročne o 103 eur viac.
Tretí príklad je rodina s deťmi bývajúca v dome, ktorá plyn používa na varenie, ohrev vody a kúrenie. Za plyn zaplatí o 191 eur viac. Ak k tomu prirátame nárast ceny elektriny vo výške deväť eur, celkové ročné náklady budú vyššie o rovných 200 eur. V tomto prípade ide o 400-tisíc domácností.
Posledný príklad môžeme ilustrovať na rodine v dome, ktorá elektrinu využíva na vykurovanie a ohrev vody. Ročné náklady jej stúpnu o vyše 29 eur. Ak plyn využíva na varenie, priplatí si za rok skoro 14 eur. Celkovo tak ročne zaplatí o 43 eur viac. Na Slovensku je takýchto domácností zhruba 50-tisíc.
Výdavky máme najväčšie, preto ich vláda zadotovala
Pri ilustračných príkladoch treba pripomenúť, že ide o priemerné nárasty pre domácnosti bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Takisto zohráva dôležitú úlohu to, či je napríklad dom či bytový dom zateplený a na koľko stupňov si domácnosti nastavujú kúrenie. Každé zníženie teploty o jeden stupeň znamená, že spotreba energií klesne o šesť percent.
Takéto mierne nárasty cien energií budú mať Slováci vďaka štedrým dotáciám vlády. Kabinet argumentoval, že takáto masívna pomoc je potrebná, pretože domácnosti sú veľmi citlivé na nárast účtov za energie. Podiel výdavkov domácností za elektrinu, plyn a iné palivá dosahuje deväť percent všetkých výdavkov. To je najviac v celej Európskej únii, ukazujú údaje z Eurostatu za rok 2021. Aj preto sa vláda rozhodla, že enormné ceny energií na svetových trhoch pocítia domácnosti len v malej miere.
Regulátor by mal ešte zverejniť cenové prepočty pri teple. Vláda už skôr avizovala, že navýšenie bude podobné ako pri plyne, teda o 15 percent. Domácnosť, ktorá využíva teplo z centrálneho zdroja tepla (CZT), si mesačne priplatí 12 eur. Tých je na Slovensku najviac, ide približne o 800-tisíc domácností.
Čítajte viac Masívny prepad cien na čerpačkách. Kde sa až zastaví?
Domácnosti tak vo svojich peňaženkách takmer nepocítia extrémne ceny elektriny na burzách. Umožnia to mimoriadne opatrenia vlády, ktoré sa uplatňujú na ceny za elektrinu a plyn pre vybrané skupiny zraniteľných odberateľov. Okrem domácností sem patria napríklad aj zariadenia sociálnych služieb, bytové kotolne či nájomné a sociálne byty.
Regulátor upozorňuje, že prijaté mimoriadne opatrenia vlády majú totiž prednosť pred cenovými rozhodnutiami úradu. V prípade, ak by sa išlo podľa cenového rozhodnutia úradu, faktúry za energie by boli mnohonásobne vyššie. Napríklad v prípade elektriny by bol rozdiel v nákladoch namiesto 1 až 3 eur mesačne vyšší o 10 až 30 eur. Pri plyne by sa v závislosti od spotreby pohybovali rozdiely v nákladoch namiesto 1 až 16 eur od 5 až 200 eur mesačne. Zjednodušene, ak by sa vláde nepodarilo stlmiť ceny elektriny a plynu pre domácnosti, platili by o desiatky až stovky eur viac len za jediný mesiac.
Pre lepšie ceny plynu netreba nič robiť
Vláda sa stihla krátko pred svojím rozpadom pochváliť tým, že domácnostiam ušetrila nemalé peniaze. Šesť miliárd eur alebo 3 000 eur na jednu domácnosť za rok. To by bola faktúra za drahé energie v prípade, ak by vláda nezasiahla.
Podľa analytika Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord.cz si domácnosti túto pomoc samy zaplatia, len o tom ešte nevedia. Vláda bude musieť hľadať peniaze tak, že zvýši štátny dlh, prípadne zníži administratívne náklady. „Najpravdepodobnejšie je zvýšenie dlhu a daní,“ opisuje analytik cesty, kde vláda bude hľadať zdroje na financovanie.
V konečnom dôsledku sa tak na plošnú pomoc budú skladať všetci. Už na tento rok je naplánovaný deficit štátneho rozpočtu na úrovni 6,44 percenta hrubého domáceho produktu, čo je najviac z krajín eurozóny. Ak budúce vlády neprídu s konsolidačnými opatreniami, dlh z energetickej krízy budú splácať ešte aj naše deti.
Čítajte viac Slováci prišli o 800 miliónov v investíciách, ale netreba panikáriť
Kabinet nebude domácnostiam posielať energetické šeky, aby preklenuli energetickú krízu. Namiesto toho bude rozdiel medzi zľavnenou a trhovou cenou plynu hradiť dodávateľom. Tí musia účtovať nízku cenu od začiatku. Kľúčové bolo, že sa podarilo koncom roka schváliť štátny rozpočet, z ktorého bude možné dodávateľom straty kompenzovať.
Na margo vládou garantovaných cien energií pre domácnosti šéf Slovenského plynárenského priemyslu Miroslav Kulla v nedávnom rozhovore pre denník Pravda povedal, že ľudia nemusia nič robiť, nikde chodiť či volať. Všetko bude automatické. Len sa vydajú nové cenníky a je to vybavené.
Putin rozpútal krízu
Spanilá jazda elektriny a plynu na svetových burzách definovala celý rok 2022. Elektrina, ktorá stála pred rokom 123 eur za megawatthodinu, vystrelila počas leta až takmer na 1¤000 eur za megawatthodinu. V súčasnosti je cena elektriny na úrovni 215 eur za megawatthodinu.
Pri cenách plynu sa treba pozrieť ďalej do minulosti. Začiatkom roka 2021 začínal na cene okolo 15 eur za megawatthodinu. Pol roka pred ruskou agresiou na Ukrajine, teda v lete 2021, sa Kremeľ chystal na vojnu a škrtil dodávky plynu do Európy. Cieľ bol jasný. Vyvolať zmätok a neistotu, ktorá by tlačila ceny plynu nahor. Cena začala okamžite rásť. Dva dni po Vianociach v roku 2021 bola na úrovni 222 eur. Kremeľ v obmedzovaní dodávok plynu do Európy pokračoval aj v priebehu roka 2022. Počas vlaňajšieho leta dosahovala cena plynu 317 eur za megawatthodinu, čo bol jej vrchol.
Elektrina aj plyn odvtedy na trhoch zlacneli a ďalej lacnejú. Ruské dodávky plynu začali nahrádzať tankery so skvapalneným plynom a tranzit z Nórska či Alžírska. Teplá zima, ktorá pretrváva dodnes, stlačila cenu plynu až na úroveň 79 eur za megawatthodinu. Európske zásobníky s plynom ostávajú naplnené nad priemer na toto ročné obdobie. Mierne počasie dokonca umožnilo členským štátom, aby počas uplynulých dvoch týždňov ukladali zvyšný plyn do zásobníkov.
Veterné počasie tiež roztáča turbíny na rozsiahlych veterných parkoch na severe Európy. Spolu s nábehom odstavených jadrových elektrární vo Francúzsku to vytvára predpoklady na stabilizáciu trhu s energiami.