Výška účtov závisí od toho, na čo ľudia elektrinu využívajú. Niekto elektrinu využíva len na bežný chod spotrebičov v domácnosti, iný na druhej strane aj na kúrenie či ohrev vody, poprípade aj na nabíjanie elektromobilu. Celková koncová cena elektriny pre domácnosti sa vo finále zmení iba nepatrne. V percentuálnom vyjadrení ide o navýšenie na úrovni 2,5 percenta v porovnaní s rokom 2022.
Vláda sa rozhodla, že slovenské domácnosti vo svojich peňaženkách extrémne ceny elektriny na burzách takmer nepocítia. Umožnia to mimoriadne opatrenia vlády, ktoré sa uplatňujú na ceny za elektrinu pre vybrané skupiny zraniteľných odberateľov.
Čítajte viac Masívny prepad cien na čerpačkách. Kde sa až zastaví?
Okrem domácností sem patria aj odberatelia mimo domácností s limitom ročnej spotreby elektriny do 30 megawatthodín, bytové kotolne, zariadenia sociálnych služieb, nájomné a sociálne byty. Model kompenzácií bude vyzerať tak, že vláda dodávateľom povie, aké majú stanoviť ceny, a zaplatí vzniknuté škody.
Aké budú nárasty pre domácnosti
Pre lepšiu orientáciu odberateľov o uplatňovaných cenách pripravil regulátor tabuľku, z ktorej je možné zistiť nárasty cien za elektrinu od 1. januára 2023. ÚRSO na dvoch príkladoch domácnosti ukazuje, aké budú medziročné nárasty cien.
Prvý ilustračný príklad hovorí o domácnosti v bytovom dome s priemernou ročnou spotrebou na úrovni 2¤272 kilowatthodín (kWh), čo je v prepočte takmer 2,3 MWh. Pre takúto domácnosť boli vlani priemerné ročné náklady bez DPH na úrovni viac ako 350 eur. Vďaka mimoriadnym opatreniam vlády budú priemerné ročné náklady po novom vo výške takmer 360 eur. To je navýšenie o vyše deväť eur za rok. Mesačne tak zaplatí o 0,78 eura viac.
Druhý ilustračný príklad je domácnosť, ktorá býva v rodinnom dome a elektrinu využíva na vykurovanie a ohrev vody. Keďže komodity spotrebuje viac, aj jej ročná spotreba je vyššia. Konkrétne 8¤695 kWh, čo je približne 8,7 MWh. Za rok 2022 mala takáto domácnosť priemerné ročné náklady na elektrinu vo výške 1¤108 eur. Po novom ich bude mať na úrovni takmer 1138 eur, čo je medziročne o skoro 30 eur viac. Za mesiac to vychádza nárast o 2,46 eura.
Odborník na energie Ján Pišta zo spoločnosti JPX vysvetľuje, že keďže zvýšenie je minimálne, v mnohých prípadoch zrejme nemusia byť ani upravované zálohy. To však záleží na dodávateľovi. Podľa neho by domácnosti nemali pocítiť žiadne alebo takmer žiadne zvýšenie záloh. „Koncové vyúčtovacie ročné faktúry budú vyššie len o pár eur. Ak niekto platí mesačné zálohy 35 eur, ročné náklady sa mu zvýšia len o 10 eur,“ opisuje pre Pravdu.
Čítajte viac Päť udalostí roku 2022: Putinova vojna rozbila trh s energiami a Európu zobudila z pohodlného sna
Natíska sa tiež otázka, či sa zverejnené ceny dodávateľov môžu líšiť od zverejnených cien od ÚRSO a čo by mal odberateľ v takom prípade robiť. „Uvedené ceny sú zafixované v cenových rozhodnutiach pre dodávateľov, takže tí nemôžu fakturovať vyššie ceny,“ vysvetľuje. Upozorňuje však na to, že náklady sa môžu líšiť, pretože v tomto roku môže mať odberateľ inú spotrebu ako v minulom roku. Odporúča preto odberateľom, aby si odložili poslednú faktúru z minulého roka, a keď príde faktúra v tomto roku, môže si porovnať spotreby.
Na energie dávame najviac v EÚ
Podiel výdavkov domácností na elektrinu, plyn a iné palivá dosahuje deväť percent všetkých výdavkov na spotrebu. V Poľsku je to sedem percent, v Česku 6,2 percenta. Na opačnom konci rebríčka je Luxembursko s 2,2 percenta. Len na porovnanie: priemer únie je len čosi vyše štyri percentá. Ukazujú to údaje z Európskeho štatistického úradu za rok 2020. Práve vysoký podiel výdavkov slovenských domácností za energie bol hlavným dôvodom, prečo sa vláda rozhodla v prípade cien elektriny zatiahnuť ručnú brzdu. Žiadna iná domácnosť v členských krajinách totiž nedáva z rodinných rozpočtov takú vysokú sumu za energie.
Fakt, že domácnosti tento rok takmer nepocítia vyššie účty za elektrinu, znamená, že vláda bude musieť vynaložiť stovky miliónov eur na kompenzácie. To je prejaví napríklad aj v tohtoročnom deficite, ktorý bude spomedzi krajín platiacich eurom najvyšší. Štedrá pomoc vlády taktiež bude znamenať, že domácnosti stratia motiváciu šetriť energiami. V neposlednom rade je to plošná pomoc, ktorá poskytne lacnú elektrinu pre každú domácnosť. Lacnú elektrinu si tak bude môcť užívať aj rodina s vyhrievaným bazénom, ktorá na takúto pomoc nie je odkázaná.
Zdražovanie energií na trhoch tak vláda v tomto roku nereflektuje. Odborníci varujú, že vysoké ceny energií zrejme ostanú vysoké ešte niekoľko rokov, dokonca až do konca dekády. Guvernéri európskych centrálnych bánk predpovedajú, že na tých súčasných či dokonca ešte vyšších úrovniach môžu zotrvať tri až päť rokov. Koncom vlaňajška britská energetická firma Cornwall Insight varovala, že ceny plynu môžu zostať vysoké až do konca desaťročia, píše agentúra Bloomberg.
Štedro nastavené kompenzácie sú neudržateľné, tvrdí Národná banka Slovenska (NBS). Ceny energií pre domácnosti nemôžu byť podľa centrálnej banky dlhodobo umelo tlmené a nedajú sa úplne odizolovať od diania na svetových trhoch. Do roku 2025 by sa mali zdvojnásobiť oproti ich úrovni v tomto roku. „V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností,“ opísal situáciu s energiami viceguvernér Ľudovít Ódor.
Čo ovplyvňuje cenu energií?
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine s cenou energií najviac hýbalo znižovanie dodávok plynu z Ruska. V dôsledku toho ceny plynu vyskočili. V európskom systéme sú ceny plynu a elektriny prepojené.
Najdrahšie palivo v únii, ktorým bol plyn, stanovuje cenu za všetku vyrobenú elektrinu. Ak bola cena plynu vysoká, odzrkadlilo sa to vzápätí aj v cenách za elektrinu. Niektoré členské krajiny už volajú po reforme trhu s elektrinou, ktorý by nebol založený na tom, že najdrahšie palivo stanovuje cenu za všetku vyrobenú elektrinu. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová v rozhovore pre britský Financial Times uviedla, že Európska komisia plánuje reformovať trh s elektrinou v snahe uprednostniť elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov.
V lete sa k tomu pridalo výrazné sucho, ktoré obmedzilo prevádzku vodných elektrární a tiež spôsobilo nedostatok vody v korytách riek potrebnej na chladenie jadrových elektrární. Francúzsko napríklad muselo pre údržbu odstaviť niekoľko jadrových reaktorov, ktoré plánuje postupne uviesť späť do prevádzky. Nervozita v lete hnala ceny do rekordných výšok, keď sa cena na spotovom trhu dostala až na tisíc eur za megawatthodinu. Cena elektriny od svojho vrcholu v lete klesá. Podľa údajov z pražskej burzy je momentálne cena elektriny na úrovni 217 eur za megawatthodinu.