Nijaká iná udalosť neovplyvnila dianie v roku 2022 tak, ako vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Vojna, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin, roztočila inflačnú špirálu, rozbila trh s energiami v Európe a starému kontinentu pripomenula, aké nebezpečné bolo spoliehať sa na lacný ruský plyn a ropu.
1. Keď Putin škrtí kohútiky
Ceny plynu a elektriny boli ako na hojdačke. Tak by sa dal charakterizovať uplynulý rok. Ešte začiatkom roka bola cena plynu na úrovni 50 eur za megawatthodinu. V lete dosahovala svoje maximá na úrovni 317 eur za megawatthodinu. V súčasnosti dosahuje úroveň 105 eur za megawatthodinu, ukazujú údaje z pražskej burzy.
To je stále trojnásobok z obdobia spred vojny. Rovnaký scenár nastal aj pri cene elektriny. Jej vrchol, rovnako ako pri plyne, nastal v lete, keď cena elektriny na krátkodobom trhu dosahovala tisíc eur za megawatthodinu. Celý rok sa Európa zmietala v energetickej kríze.
Čo spôsobilo najväčší nárast cien energií od 70. rokov minulého storočia? Najväčšiu zásluhu má na tom ruský prezident Vladimir Putin, ktorý začal už pol roka pred agresiou na Ukrajine škrtiť dodávky plynu do Európy. Zatváranie kohútikov na plynovodoch, ktoré sa s vojnou na Ukrajine stupňovalo, tlačilo ceny komodity nahor. Únii sa, našťastie, podarilo v priebehu roka nahrádzať ruské dodávky prevažne skvapalneným plynom či dodávkami z Nórska, USA či Alžírska. Kým v januári bol celkový podiel ruského plynu do únie na úrovni 41 percent, dnes je to už len okolo šiestich percent. Európskej únii sa tak podarilo do veľkej miery odstrihnúť od ruského plynu. Putin teraz bude musieť presmerovať toky plynu do iných krajín.
Na náraste cien elektriny malo podiel viacero faktorov. Napríklad sucho a vlny horúčav počas leta obmedzili viacero jadrových elektrární, prevažne vo Francúzsku. Veľká časť z nich je ešte stále odstavená a s nábehom sa počíta až v priebehu budúceho roka. Menej vody v korytách tiež utlmilo vodné elektrárne. Taktiež počas leta málo fúkalo, a tak boli veterné parky utlmené. Výpadok jadrovej, vodnej a veternej energie bolo nutné nahradiť. Spustenie generátorov, ktoré premieňali drahý plyn na elektrickú energiu, spôsobilo, že ceny elektriny sa vyšplhali na rekordné hodnoty.
Čítajte viac Zmeny v rozpočte prinesú aj vyššie dane. Koho sa dotknú? (prehľad noviniek)
Paradoxné je, že slovenské domácnosti tieto turbulencie na svojich účtoch skoro nepocítili. Oproti okolitým štátom máme ceny na celý rok regulované. Citeľné zdraženie príde až v roku 2023 a v ďalších rokoch. Vláda síce plánuje utlmiť ceny elektriny a plynu či tepla na minimách, no v ďalších rokoch sa aspoň čiastočný nárast musí prejaviť.
2. Namiesto reforiem hrozilo fiasko
Na Úrade vlády SR sa podarila nevídaná vec. Šéfka slovenského plánu obnovy Lívia Vašáková dokázala okolo seba postaviť tím špičkových odborníkov, ktorí dohliadajú na to, aby Slovensko zvládalo plniť ciele z plánu obnovy. Úlohu sa im darilo plniť. V priebehu roka si vďaka splneným míľnikom Slovensko stihlo požiadať už o dve platby z plánu obnovy v celkovej výške viac ako miliardy eur. Krajina tak postupne prechádza z reformnej aj do investičnej fázy a zverejnila niekoľko výziev na čerpanie európskych peňazí. Z nich sa budú napríklad zatepľovať rodinné domy, rekonštruovať a stavať nemocnice či „ozeleňovať“ ekonomika.
Pri pláne obnovy platí pravidlo, že ak chceme peniaze, musíme splniť aj reformy, ku ktorým sme sa zaviazali. Nejde pritom o žiadne drobné, pretože celkovo môže prísť až 6,6 miliardy eur na päť hlavných priorít. Je to zelená ekonomika, lepšie zdravie, efektívna verejná správa a digitalizácia, kvalitné vzdelávanie a veda, výskum, inovácie. Je to historická príležitosť, ktorá môže posunúť Slovensko výrazne vpred.
Všetko však mohlo stroskotať na tom, že Slovensko sa zaviazalo v pláne obnovy prijať a zaviesť výdavkové limity. Platí, že jeden nesplnený míľnik môže ohroziť celú platbu. Zjednodušene ide o bič na ministrov, aby nemíňali viac, ako majú vopred stanovené. Ak by aj mali dodatočné príjmy, nemôžu ich minúť, ale musia smerovať na ozdravenie verejných financií. Formálne boli výdavkové limity schválené, ale v rozpočte na budúci rok, kde mali byť zahrnuté, tak chýbali. Vláde tak hrozilo finančné či reputačné fiasko, lebo Slovensko mohlo prísť o stovky miliónov z európskych zdrojov. Pre ľudí to mohlo znamenať napríklad to, že nedostanú peniaze na obnovu domu, o ktoré požiadali.
Nakoniec sa výdavkové limity podarilo na poslednú chvíľu do rozpočtu zahrnúť. Vďaka klauzule však budúci rok ešte nebudú stropy na výdavky použité, aj keď v rozpočte formálne sú.
3. Vláda vzala samosprávam a rozdala rodičom
Vlani v polovici novembra na nedeľné popoludnie Igor Matovič predstavil prvú časť jeho „daňovej revolúcie“. Počas štyroch tlačových konferencií sa ľudia, ale aj jeho koaliční partneri mohli zoznámiť s jeho víziou daňového zemetrasenia. Jej cieľom bolo priniesť väčšiu podporu rodín a zvýšiť pôrodnosť, snahu zjednodušiť platenie daní a odvodov a zaviesť zmeny pre živnostníkov. Legendárnym sa stal aj jeho návrh krčaha s vodou zadarmo v reštauráciách, ktorý mal byť podmienkou pre zníženie DPH pre gastrosektor.
Rok 2022 nakoniec definitívne ukázal, čo z revolúcie reálne ostalo.
Z veľkej revolúcie nakoniec ostala len podpora rodín vo forme Matovičovho tzv. prorodinného balíka. Namiesto daňovej revolúcie prešiel revolúciou iba jeho balíček. Prídavky na deti sa zvýšia, rovnako aj daňový bonus. Krúžkovné na deti sa odkladá až na január 2025. Na pomoci rodinám s deťmi by nebolo nič zlé, keby pomoc nebola plošná a nezaplatili by ju z veľkej časti samosprávy. Prečo by prídavky na deti v hodnote 60 eur mali dostať aj zámožné rodiny a prečo nárok na maximálny 140-eurový daňový bonus budú mať len lepšie zarábajúce rodiny?
Pomoci rodinám chýba adresnosť, na čo upozorňujú viacerí ekonómovia. Druhým problémom je, že vláda ide zobrať peniaze samosprávam. Primátori z Únie miest Slovenska tvrdia, že vláda im daňovým bonusom berie skoro 800 miliónov eur. Preto nevylučujú, že budú musieť znižovať investície a zvyšovať miestne dane a poplatky. To už sa v niektorých obciach reálne aj deje. V konečnom dôsledku rodičia získajú, ale cez poplatky či miestne dane to budú musieť zaplatiť.
Nehovoriac o tom, že násilným pretláčaním zmien v tzv. rodinnom balíku Matovič odštartoval rozpad už aj tak nestabilnej vlády. Tomu sa hovorí revolúcia.
4. Toto tu dlho nebolo: životná úroveň klesá
<A>Slováci zažívajú najväčší prepad životnej úrovne za posledné roky. Dôvodom je vysoká inflácia, s ktorou sa napríklad mladá generácia stretáva po prvý raz v živote. Taký rast cien, ako nastal tento rok, tu nebol vyše 20 rokov. Na Slovensku prvýkrát od roku 2012 klesli reálne mzdy, teda platy očistené od rastu cien. Nominálne mzdy síce rastú, no ceny idú hore ešte viac, čo pre zamestnancov znamená zníženie životnej úrovne.
Iba za november medziročne ceny narástli o 15,4 percenta. Potraviny v priemere zdraželi za rok približne o tretinu.
Rast miezd v tomto roku môžeme ilustrovať na priemernej mzde, ktorá dosiahla takmer 1 300 eur, čo je medziročný nárast o 9,4 percenta. V dôsledku vysokej inflácie sa však priemerná reálna mzda znížila o štyri percentá. Dobrou správou je, že rast nominálnych miezd sa začína zvyšovať. Je to preto, lebo zamestnanci pod tlakom rastúcich cien prirodzene vyžadujú od svojich zamestnávateľov, aby im zvýšili platy. Vyššie mzdy zvyšujú aj kúpyschopnosť Slovákov. To však môže spustiť takzvanú inflačnú špirálu, keď firmy budú zvýšené náklady premietať do ceny svojich finálnych produktov.
Začiatkom roka zrejme dôjde k ďalšiemu nárastu inflácie. Dôvodom sú ceny energií. Aj keď vláda avizovala, že ceny elektriny pre domácnosti v budúcom roku neporastú a ceny plynu a tepla stúpnu o 15 percent, tak sa to odzrkadlí v inflácii za január 2023. Aj keď ešte nie sú jasné detaily pomoci pre domácnosti, už teraz je zrejmé, že Slovensko sa zaradí medzi krajiny s najvyšším podielom pomoci v energetickej kríze voči HDP.
5. Dôchodky po novom
Aby všetko nevyzeralo tak zle, prišli aj pozitívne správy. Ministerstvo práce Milana Krajniaka (Sme rodina) zreformovalo a výrazne zlepšilo fungovanie dôchodkového systému.
Konkrétne prešli dve novely prvého aj druhého piliera. Zmeny v prvom penzijnom pilieri začnú platiť už od Nového roka. Zruší sa dôchodkový strop a do penzie sa pôjde v závislosti od strednej dĺžky života. Na konci roka 2023 dostanú penzisti, ktorých deti pracujú, jednorazové zvýšenie penzie vďaka tzv. rodičovskému dôchodku (bonusu). Po novom sa bude môcť požiadať o predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.
Celkovo sa zmeny dajú hodnotiť na 2 mínus. Ešte by sa dal prvý pilier zlepšiť, ale pri súčasnom pohľade na koalíciu je aj toto dobrá správa.
Ešte lepších správ sa dočkal druhý pilier. Ten minister Krajniak aj po radách odborníkov zlepšil na známku 1 mínus až 2. Keď mladí ľudia začnú pracovať, automaticky začnú sporiť v druhom pilieri. Ba čo viac, začnú si sporiť vo výkonných fondoch, ktoré im predpíše štát. Existujúcim sporiteľom sa presunú miliardy eur do výkonnejších fondoch, aby konečne mohli zarábať a nie iba prerábať. Zmeny začnú platiť postupne v priebehu roka 2023.
Mimochodom, pripomeňme, že miliardy eur v penziách stratili práve vinou Roberta Fica, sociálneho demokrata. Iba za rok 2021, keď sa finančným trhom výrazne darilo, prišli Ficom presunutí sporitelia o skoro 1 600 eur.
Absurdita roka
O absurditu roka sa postaral poslanec Sme rodina Miloš Svrček, ktorý chcel na poslednú chvíľu v parlamente pretlačiť zníženú daň z pridanej hodnoty na vleky. Lyžiarske stredisko na Donovaloch má aj jeho stranícky šéf Boris Kollár. Tento návrh sa stretol s takou vlnou nevôle politických oponentov či verejnosti, že ho museli odložiť.
Po vlne kritiky prišiel na scénu minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorý k zníženiu DPH z 20 na 10 percent okrem vlekárov a športovísk pridal aj reštaurácie. Dymovou clonou sa mu tak podarilo odviesť pozornosť od vlekárov smerom k reštauráciám.
Gastrosektor pritom počas pandémie patril k najviac zasiahnutým sektorom a o pomoc volal už dlho. Problémom je, že Matovič pomoc navrhol len dočasne, teda od januára do konca marca budúceho roka. Jeho návrh našiel podporu v parlamente.
Nakoniec prišiel na scénu Richard Sulík (SaS) spolu s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), ktorí spoločne ohlásili zmeny v rozpočte. Sulíkovci si stanovili podmienky, za akých sú ochotní za rozpočet hlasovať. Medzi nimi napríklad aj trvalé zníženie DPH na desať percent pre gastro sektor a športoviská. Zmeny sa podarilo v parlamente presadiť.