Vláda avizuje pri plyne nárast cien pre domácnosti o 15 percent. Sme v polovici decembra a treba ešte dotiahnuť legislatívne zmeny. Je to reálne stihnúť, aj keď nás tlačí čas?
Závisí to od politických rozhodnutí. Čo sa týka samotného procesu, tento týždeň by mohli vyjsť cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). To je základný legislatívny rámec pri cenách elektriny a plynu. To by sa stihnúť malo. Čo sa týka nariadení vlády, tak tie boli urobené do minulého týždňa. Vládou boli schválené všeobecné hospodárske záujmy (VHZ), na základe ktorých by mal rozhodnúť o konkrétnych povinnostiach pre dodávateľov minister hospodárstva. Ostáva najmä štátny rozpočet. Procesne sa to zvládnuť, dá sa to aj časovo. Ak sú rozhodnutia od ÚRSO a nariadenia vlády, tak vieme, čo máme robiť. Sme na to pripravení. Ostáva už len to, ako sa budú opatrenia financovať, a to je spomínaný štátny rozpočet.
Čítajte viac Kompenzácie sú neudržateľné, tvrdí NBS. Tri scenáre, ako sa budú vyvíjať ceny energií
Bude pre každú domácnosť zabezpečený plyn? Môžu byť ľudia pokojní?
Môžu nastať dve veci. Prvá je, že podľa VHZ a nariadení vlády musia dodávatelia účtovať ceny. Bez rozpočtu síce dodávatelia budú účtovať stanovené ceny, ale otázne je, kde na to dodávatelia vezmú a koľko reálne vydržia ceny dotovať.
Bude vláda rozdávať domácnostiam energošeky alebo bude rozdiel medzi zľavnenou a trhovou cenou plynu hradiť dodávateľom?
Dodávateľom, keďže opatrenia sa robia viac-menej cez cenotvorbu. Nebude sa účtovať vyššia cena a potom sa posielať finančné prostriedky. Domácnosti a čiastočne aj firmy, teda menšie kotolne, ktoré vykurujú pre domácnosti v bytových družstvách, budú mať naozaj nízke ceny. Dodávatelia musia účtovať nízke ceny od začiatku.
Pozrite si aj krátke video z rozhovoru
Čo musia domácnosti urobiť, aby mali vládou garantovaný nárast cien energií?
Ľudia nemusia nič robiť, nikde chodiť či volať. Všetko bude automatické. Len sa vydajú nové cenníky a je to vybavené.
Môže nastať situácia, že niekomu predsa len prídu vysoké účty za energie. Čo potom?
Nepredpokladám, že sa niečo také stane vo veľkom rozsahu. Pri miliónoch transakcií sa však môže nejaký problém objaviť. Ak sa náhodou stane, vždy sa môžu ľudia obrátiť na naše zákaznícke centrum alebo zákaznícku linku. Tým, že sa nastavuje jeden cenník, neviem si predstaviť, že by niekomu poslali inú faktúru. Môže skôr nastať situácia, že ľuďom príde vyššia zálohová faktúra, ľudia často nerozumejú, prečo je to tak.
Foto: Ivan Majerský
Prečo teda niektoré domácnosti dostávajú zmenené zálohové faktúry? Je to len vyššou spotrebou?
Zálohová faktúra sa môže meniť len z dvoch dôvodov. Prvým je zmena ceny a druhým je posledná nameraná spotreba. Je to podľa zákona. Len čo sa nameria za posledný rok v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššia spotreba, tak sa automaticky upravuje aj záloha. Dodávateľ svojvoľne nemôže upravovať zálohy.
Čítajte viac Lacná elektrina asi nebude, hrozia extrémne nárasty. Slovenské elektrárne odmietajú memorandum
Dodávatelia energií napísali otvorený list ministerstvu hospodárstva. Píšu v ňom okrem iného o hrozbe kolapsu trhu, pretože sa nestíhajú sprocesovať zastropované ceny energií. Čo sa deje?
Skôr ide o daný proces. Štandardne je to do 1. decembra, teda 30 dní pred účinnosťou zmeny ceny. Mali by sme mať rozhodnutie na cenníky a všetko by malo byť ukončené vrátane rozhodnutia od ÚRSO. Tým, že je tento rok špecifický, tak dnes tie rozhodnutia ešte nie sú a dodávatelia nemajú na papieri oficiálne rozhodnutie. Treba napríklad nastaviť IT systémy. Je tam časový stres z procesu. Cieľom listu môže byť aj vyvinúť tlak, aby sa proces zrýchlil.
Očakávate, že ľudia budú vo veľkom prechádzať pod SPP od alternatívnych dodávateľov?
Zaznamenávame tento rok mierny nárast klientov. Vraciame sa k pôvodnému počtu. Je to hlavne spôsobené ukončením činnosti niektorých alternatívnych dodávateľov. Tí, ktorí špekulovali na pokles cien, teda nakúpili a mysleli si, že cena klesne. Lenže neklesla a skrachovali. Napríklad Slovakia Energy bola jedna z takýchto firiem. To bolo vyše 300-tisíc odberných miest, z toho 120-tisíc v plyne, čo nie je málo.
Je 15-percentné navýšenie štedro nastavená pomoc? Odborníci kritizovali aj to, že sa rovnako pomôže bohatým a chudobným rodinám. Aj v porovnaní s okolitými krajinami budú mať slovenské domácnosti jedny z najlacnejších energií.
Jedna vec je, že slovenské domácnosti sú až príliš zaťažené infláciou. Máme jednu z najvyšších inflácií v Európskej únii bez dosahu na ceny energií. Tento rok je dosah cien energií na infláciu nula a aj tak máme jednu z najvyšších inflácií v EÚ. Musí tak byť schovaná v iných položkách. Ak sa porovnáme s ostatnými krajinami, tak majú podobnú úroveň inflácie, ale gro z toho sú energie. U nás je extrémna inflácia potravín. Rozpočet domácností je už teraz zaťažený abnormálne. Ďalšie zvyšovanie energií k tomu len pridá. To by tu bola inflácia na úrovni 20 až 30 percent a to je neúnosné. Vláda sa rozhodla a bolo to politické rozhodnutie.
Môžeme debatovať o čísle, koľko ušetriť. Či je dobré 15– alebo 30-percentné zvýšenie ceny. Ak by sme išli podľa búrz, tak cena by bola až trojnásobná. Nejaký nárast by tam mal byť, aby sme nepovedali, že nie je žiadny problém. Pretože je, a to celoeurópsky. Šetrenie je kľúčové, pretože problém, ktorý tu je, nezmizne za dva mesiace. Motivácia k šetreniu by tam mala byť, ale už dnes vidíme, že ľudia šetria. Určite by som nepodporoval vyhlásenia, že nič sa nedeje a ceny budú stále rovnaké. Treba si uvedomiť, že dnes tu máme debatu o výške dotácie, ale čo bude na budúci rok?
Čo teda hrozí na rok 2024?
Momentálne sú ceny na trhoch pre budúci rok rovnako vysoko alebo aj vyššie, ako je to dnes. Žiadna kríza ešte vyriešená nie je, teda čo sa týka dodávok plynu. Šetrenie je preto jedno z kľúčových opatrení, lebo sa nedá fungovať na dlh stále.
Vidíte na číslach, že by ľudia posledné obdobie šetrili?
Ľudia šetria v súčasnosti už asi 10 percent spotreby v porovnaní s našimi prognózami. Efekt uvedomenia tam je aj napriek tomu, že ceny energií pre domácnosti nenarástli počas roka.
To je v segmente domácností či celkovo? Lebo keď vypne napríklad Duslo Šaľa s desatinou ročnej spotreby plynu na Slovensku, tak sa to môže zdať málo.
Šetrenie neporovnávame na ročnej báze. Zákazníci prichádzajú a odchádzajú. Je to oproti našim odhadom, ktoré nahlasujeme distribučnej spoločnosti. Každý mesiac máme balík zákazníkov a my predpokladáme ich potrebu. To znamená, že za október a november, čo boli teplé mesiace, je to po očistení od vplyvov počasia. Teda ušetrilo sa 10 percent oproti našim predpokladom.
Dá sa teda z dát presne povedať, koľko ušetrili domácnosti a koľko firmy?
Toto ešte neviem presne povedať. Odpočty domácností sa robia raz ročne. Vidíme to za daný mesiac až neskôr. V druhom štvrťroku 2023 budeme vedieť povedať na 80 percent, koľko domácnosti reálne ušetrili.
Kde je možné na Slovensku ešte šetriť s plynom?
Na Slovensku má najväčší potenciál teplo. Máme jednu z najvyšších meraných teplôt na obyvateľa. Keby sme prepočítali celý svet, koľko je spotreba tepla na jedného, tak máme jednu z najvyšších. V Nemecku je norma 19 stupňov a idú dole na 17 stupňov. To je realita, keďže sme boli naučení na lacné energie. Práve kvôli lacným energiám sme sa tu správali tak, že kúrte, koľko chcete, lebo to necítite na peňaženkách. Toto tu ostalo a prekurujeme domácnosti doteraz.
Čítajte viac Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonóm
Vláda plánuje na pomoc s energiami minúť iba budúci rok šesť miliárd eur pre domácnosti. Čo bude potom? Bude sa to zasa stropovať a dotovať?
Je to ešte ďaleko a uvidíme, ako dopadne táto zima. Kľúčové bude, či sa podarí vybudovať viac LNG terminálov a podarí sa dovážať aj iný než ruský plyn. Táto zima ukáže, ako sme pripravení. V lete sa opäť musia plniť zásobníky na ďalšiu zimu. Tam sa to bude lámať a ukáže sa, či máme dostatočné kapacity na to, že vieme fungovať bez ruského plynu.
Dá sa teda odhadnúť, aká bude situácia na budúci rok?
Všetky energie sa kupujú dopredu. Podľa regulácie musíme nakupovať plyn na rok 2024 už od októbra či novembra tohto roka. Už sme plyn začali nakupovať. Vidíme, že plyn na rok 2024 je ešte drahší ako na rok 2023. Dnes dochádza k tomu, že ak to pôjde takto ďalej, rok 2024 bude ešte väčší problém. Preto je efekt šetrenia dôležitý. Kompenzácie sú fajn, ale aj náročné a nemali by sme sa na ne spoliehať aj ďalšie roky. Šetrenie je podstatné, aby kompenzácie na rok 2024 neboli napríklad osem miliárd eur. Preto aj Európska komisia prepočítala, že na to, aby sme sa zaobišli bez ruského plynu, je potrebné 15– až 20-percentné šetrenie. Postupy sú rôzne. U nás je to dobrovoľnejšie. V Nemecku je to na príkaz. Máte zastropovaných 80 percent spotreby energií a bodka. Prevádzky či spoločnosti dostávajú list, že sa obmedzuje spotreba na 80 percent.
Ste optimista v tom, že zvládneme aj rok 2024?
Ak bude Rusko dodávať podobné objemy plynu ako v súčasnosti, tak to bude natesno. Na dodávky z Ruska by sme sa však nemali spoliehať. Uvidíme, ako dopadne zima. Už teraz vidíme šetrenie, čo je dobré. Ak to bude pokračovať, tak náhrada kapacít bude stačiť, aj keď sa vypne ruský plyn. Nedá sa predpokladať, že ak sa nič neušetrí, tak Európa bude mať dostatočné kapacity.
V Nemecku napríklad nedávno spustili plávajúci terminál. Budujú sa aj ďalšie. Aký problém je nedostatočná infraštruktúra pre skvapalnený plyn?
Plynu na svete je dosť. Problém je počet tankerov a kapacita terminálov. Tie sa budú budovať, ale nepostavia sa za mesiac. Odhaduje sa, že ak by spotreba Európy bola taká ako pred energetickou krízou a nešetrilo sa, tak kapacita na to, aby sme boli nezávislí od Ruska, príde až v roku 2025. Trvá to mesiace až roky, kým sa to celé vyrovná a vráti sa do normálu.
Ako sme na tom so zásobníkmi s plynom?
Je to v súčasnosti stále takmer 80 percent kapacity. Na začiatku to bolo cez 90 percent. Je to dosť a pomáha, že bolo teplo, čiže držíme zásoby o niečo vyššie. Pre porovnanie, v polovici decembra minulé roky bola kapacita zásobníkov na úrovni okolo 60 percent.
Mate nejaké krízové scenáre a čo by sa dialo, ak by došiel plyn?
Každý deň sa môže stať, že Rusko vypne plyn. Niečo máme v zásobníkoch, ako som spomínal. SPP má zazmluvnené aj dodávky z alternatívnych zdrojov, podstatné však je, že k nám nejaký plyn pritečie. Problém je v danom momente, že keď nepotečie nič, tak objem v zásobníkoch ide rapídne dole.
Je v hre ešte ten variant, že sa využije lacnejší plyn zo zásobníku v obci Dolní Bojanovice na Morave?
Je to strategický zásobník, v ktorom má spoločnosť SPP – distribúcia uskladnený plyn pre domácnosti v prípade, ak by došlo k obmedzeniu, že komerčná dodávka plynu by neexistovala. Jednoducho plyn by na Slovensko netiekol. V takom prípade by sa využili takéto strategické zásoby s plynom pre domácnosti. Každý rok sa tento zásobník naplní pre účel, že by k takejto situácii došlo. Nepredpokladáme, že sa niečo také stane. Je však dobré, že takú rezervu máme.
Odkiaľ, teda z akých krajín, prichádza skvapalnený plyn z tankerov, čo si SPP zazmluvnilo?
Plyn sa kupuje na burzách a do dodacích bodov. Kúsok v Rakúsku je napríklad Baumgarten. Je to komplikované v tom, že aj skvapalnený plyn v sieti sa zmieša s nórskym či s plynom z domácej ťažby v Poľsku či Nemecku alebo s plynom zo zásobníkoch. V konečnom dôsledku je to zmes. Kupuje sa plyn z dodacích bodov, ale nekontrolujete sa, odkiaľ sa tam ten plyn dostal. To by ste si vyslovene museli kúpiť tanker do USA, to sa nerobí. Kupujeme od európskych či amerických partnerov. Nedokážeme zodpovedne prehlásiť, odkiaľ ten plyn je. Dôležitý je objem, ktorý dostávame. V súčasnosti vieme nahradiť až 65 percent ruských dodávok s plynom. Polovica z toho sú dodávky plynu z Nórska a druhá polovica dodávky skvapalneného plynu LNG.
Viete ilustrovať príklad nákupu takéhoto LNG tankera?
Sú veľké ťažobné spoločnosti, napríklad v Nórsku je Equinor, v USA je to Exxon Mobile alebo tiež Katar, to sú veľké spoločnosti, ktoré väčšinou dodávajú priamo do LNG terminálov. Nestaráte sa o to, kde sa tanker naplní, z akých ťažobných polí. Dodajú to do určitého miesta a tam to kúpime. Napríklad sme sa dohodli na predaji na chorvátskom ostrove Krk, kde nám tanker prišiel.
Stalo sa, že nás nejaká krajina preplatila a takpovediac nám zobrala tanker, ktorý bol určený pre Slovensko?
Dohadujeme si plyn na konkrétnom mieste. S veľkými spoločnosťami uzavrieme kontrakt a tie nám to doručia na konkrétne miesto. To, čo sa medzitým dialo, už nevieme. Stáva sa, že tanker sa niekde naplní, ceny sa pohnú na burzách a niekto to preplatil. To sa deje. My máme kontrakt a neriešime tanker. Ten, kto vlastní tankery, nám musí plyn doniesť, neriešime, aký tanker to privezie.
Aká je cena skvapalneného plynu v porovnaní s ruským?
Tým, že sa obchoduje na burzách, tak ceny sú plus-mínus podobné. Jeden mesiac je drahší LNG, druhý zasa ruský plyn. V priemere je to to isté.
Prichádza k nám na Slovensko plyn už aj cez severojužné prepojenie s Poľskom? Budeme využívať poľské prístavy a ich LNG termináli?
Je to možné, len ten poľský prepoj je rezervovaný dopredu. Prepravná kapacita už nie je voľná. Keby nastal nejaký problém, tak krajiny si začnú pomáhať. Hocijaké prepojenie s krajinou je dobré. My sa momentálne spoliehame na toky z Nemecka a cez Rakúsko.
Kráti ešte Gazprom dodávky plynu na Slovensko?
Deje sa nám to, že dodávky plynu sú nestabilné. Hýbu sa medzi 30 až 60 percentami. Štandardne máme objednané pevné objemy, vieme, koľko by malo byť dodané a ruská strana to nerešpektuje. Rokujeme s nimi o tom, žiaľ, bez adekvátnej akcie z ich strany.
Počítate s tokmi ruského plynu v budúcnosti?
Máme zmluvu platnú do roku 2028 a jej predĺženie až do roku 2034. Druhá vec je, či neprídu sankcie. Možno na budúci rok sa zakáže ruský plyn úplne. To sa môže pokojne stať. V roku 2025 sa Európa dokáže zaobísť bez ruského plynu, takže aj rok 2024 je možno reálny. Je pravda, že dnes je kontrakt problematický. SPP sa pripravuje na všetky možnosti tak, aby sme vedeli zabezpečiť dodávky pre našich odberateľov.
Uniper či RWE žiadajú od Gazpromu miliardy za nedodaný plyn. Bude kompenzácie vyžadovať aj SPP?
Situáciu analyzujeme. Dnes je ešte predčasné povedať, ako budeme postupovať. V každom prípade to, že sa niečo nedodalo, je jasné. V zmluve máme dohodnuté rôzne mechanizmy, ako sa dá situácia riešiť. Napríklad zmluvnou dohodou na odškodnení, v krajnom prípade, samozrejme, aj súdnou cestou.
Aká je situácia s európskym zastropovaním cien plynu, prečo sa Európa nevie dohodnúť?
Jedna vec je, o čom sa debatuje. To je všeobecne cenový strop, či netreba obmedziť cenu plynu v Európe. Druhá vec je, že či trhový mechanizmus na burzách funguje, ako má. Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu sme nemali pravidlá, na akej úrovni sa cenové šoky zastavia. Uvažuje sa o tom, že keď sa niečo podobné udeje na trhu, bude na to regulácia, pretože teraz sa to nestalo. Pri cenovom strope sa debatuje o jeho absolútnej výške. Požiadavka niektorých krajín je, aby bol strop, teda maximálna cena, za ktorú sa môže nakupovať plyn. Problém je v tom, že sa to musí dať do kontextu celého sveta. Podobne, ako sa v Maďarsku stanovila cena pohonných hmôt, tak to funguje len dovtedy, kým sa nespotrebujú. To isté by nastalo aj v prípade plynu, pretože by to nefungovalo. Musíme pamätať aj na to, že potrebujeme byť pripravení nahradiť plyn z Ruska, a cenový strop nesmie byť nastavený tak, že túto našu snahu bude ohrozovať. Dlhodobé riešenie je, že sa dopyt a ponuka vyrovnajú. Teda prijímať opatrenia na zníženie spotreby energií a budovať LNG terminály.
Ako sa vám spolupracuje s ministrom Karlom Hirmanom?
Spolupracuje sa mi s ním dobre, pretože je odborník.
Čítate knihy o energetike? Akú knihu by ste odporučili?
Veľa čítam literatúru o leadershipe a koučingu. Zaujímam sa najmä o tému silných stránok ľudí, napríklad v knižke Pozitívny líder alebo Náš ľadovec sa roztápa.
Miroslav Kulla
Foto: Ivan Majerský
Predsedom predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., je od 9. októbra 2022. Zároveň vykonáva funkciu generálneho riaditeľa. V období od roku 2002 do roku 2005 pracoval na rôznych pozíciách v spoločnosti Slovak Telecom. V období od roku 2008 do roku 2022 bol konateľom spoločnosti RWE Gas Slovensko a jej nástupcu innogy Slovensko, s.r.o. V rokoch 2013 až 2016 pôsobil ako prevádzkový riaditeľ a člen predstavenstva RWE Hrvatska/RWE Energija. Je absolventom ESCP-EAP, Paris Business School a Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.