„Predpokladáme, že ceny energií by síce mali klesnúť na svojej dynamike, ale úroveň cien energií by mala zostať vysoká najbližších tri až päť rokov,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Naša centrálna banka vo svojej poslednej zimnej prognóze avizuje, že štedré vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v roku 2023 účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Tie však ešte stále nie sú dotiahnuté do konca.
Čítajte viac Bývalý Sulíkov tajomník Galek má informácie, kde viazne dohoda s elektrárňami. Je za tým Matovič
Vláda ešte začiatkom decembra avizovala, že kompenzácie pre domácnosti na budúci rok môžu dosiahnuť až šesť miliárd eur, čo je v prepočte na jednu domácnosť 3 000 eur. Nie je však zrejmé, či svoj sľub aj dodrží. Akcionári Slovenských elektrární, medzi ktorými je aj štát, totiž nepodpísali dohodu o zmrazení cien elektriny. Sklz tiež nabralo dokončenie tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, z ktorého lacnú elektrinu mali dostať od nového roka práve domácnosti.
Navrhovaná pomoc bola taktiež zahrnutá v štátnom rozpočte, ktorý parlament neschválil a hrozí, že od nového roka Slovensko pôjde do rozpočtového provizória. Hrozí tak, že náklady na kompenzácie budú znášať dodávatelia energií a je otázne, dokedy to zvládnu a budú prichádzať prvé krachy.
Denník Pravda pripravil kľúčové body zo zimnej prognózy NBS.
1. Účty za energie sa zdvojnásobia
Žiadny nárast cien elektriny a plyn či teplo drahšie o 15 percent. Tak bola predstavená vládna pomoc pre domácnosti. Tieto vládne opatrenia podľa NBS zamedzia výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti. Tak sa pravdepodobne odvráti pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Takto štedro a plošne nastavená pomoc však bude znamenať ťarchu pre verejné financie a zrejme v nej nebude možné pokračovať aj ďalšie roky. „Kompenzačné opatrenia sú príliš štedré na to, aby sme si ich vedeli dovoliť aj budúce roky,“ povedal slovenský guvernér.
Ceny energií pre domácnosti nemôžu byť dlhodobo umelo tlmené a nedajú sa úplne odizolovať od diania na svetových trhoch. Do roku 2025 by sa mali zdvojnásobiť oproti ich úrovni v tomto roku. „V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností,“ opísal situáciu s energiami viceguvernér Ľudovít Ódor.
Čítajte viac Diaľničné známky zdražejú. Jeden trik však umožní vodičom jazdiť rok za staré ceny
Zjednodušene to znamená, že faktúry za energie behom dvoch rokov stúpnu dvojnásobne. Záležať teraz bude len na tom, ako sa s tým vláda vyrovná a či skokovito zdražia napríklad až v roku 2025 alebo rozloží nárasty na viackrát.
Ako by mohli vyzerať tri scenáre vývoja na nasledujúce roky? V roku 2023 sa priblížime spomínanej dvojnásobnej úrovni účtov za energie iba minimálne. Dôvodom sú masívne kompenzácie. Druhý scenár hovorí o tom, že vláda uvoľní rast cien energií v roku 2024. „Ak ich inflácia v roku 2024 prestaví na úrovne prepojené na trhové dianie s čiastočnou kompenzáciou distribútorov s cieľom podporiť vybrané skupiny obyvateľstva, v tom roku by mohla zostať na úrovni okolo 9 percent,“ píše NBS.
Tretí scenár predpokladá odsunutie zreálnenia cien až na rok 2025. V takom prípade by v roku 2024 síce mohla byť inflácia nižšia, povedzme 6 percent, ale rovnakú úroveň by sme mali aj v roku 2025.
2. Vrchol inflácie príde čoskoro
Rast cien by mohol dosiahnuť svoj vrchol začiatkom budúceho roka. Najzásadnejší rozdiel medzi jesennou a zimnou prognózou centrálnej banky je, že namiesto zrýchlenia inflácie očakávajú jej spomalenie. Ak vláda dotiahne svoje štedré opatrenia do konca, môže priemerná miera inflácie v roku 2023 klesnúť na 10 percent z tohtoročných približne 12 percent. Na jeseň pritom NBS v prognóze hovorila, že inflácia v roku 2023 by mohla dosiahnuť až 18 percent.
VIDEO: Guvernér Peter Kažimír o prognóze ekonomiky
Zároveň avizovala, že ak vláda prijme ďalšie opatrenia v oblasti cien energií, to číslo by mohlo byť podstatne nižšie. Ak sa stanú kompenzačné opatrenia realitou, odzrkadlí sa to vo výške inflácie na budúci rok. V roku 2024 očakáva NBS infláciu na úrovni osem až deväť percent a 2025 na úrovni troch percent. To je pritom stále nad úrovňou dvoch percent, ktorú chce dlhodobo cieliť Európska centrálna banka.
Vysoký rast cien spôsobuje pokles životnej úrovne. Zároveň viac zasahuje nízkopríjmové a chudobnejšie domácnosti. Tento vývoj spôsobil predovšetkým rast cien potravín, ktoré predstavujú výraznú položku v rozpočtoch týchto domácností. „Zatiaľ čo štvrtina domácností s vysokou úrovňou spotreby vynakladá v priemere 20 percent svojho rozpočtu na potraviny, v prípade nízkopríjmových domácností je úroveň takmer dvojnásobná, teda až 38 percent,“ píšu analytici centrálnej banky v prognóze.
Pripomeňme, že podľa posledných údajov štatistického úradu išli v novembri medziročne ceny potravín nahor skoro o tretinu. Zdraženie sa najviac podpísalo pod oleje, tuky, mäso, chleba, obilniny či mliečne výrobky. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj náklady na bývanie, ktoré sú ešte výraznejšie vychýlené v neprospech nízkopríjmových domácností.
3. Ekonomika a platy budú rásť
V prognóze sú i pozitívne správy. Centrálna banka upravila aj odhad rastu slovenskej ekonomiky. Kým v septembrovej prognóze avizovala pokles hospodárstva na budúci rok o jedno percento, aktuálne počíta s rastom okolo 1,5 percenta. V roku 2024 dokonca hospodárstvo môže rásť na úrovni okolo troch percent.
Dobré signály prichádzajú aj z trhu práce. Zamestnanosť rástla nepretržite už šesť mesiacov a miera nezamestnanosti poklesla pod šesť percent, čím sa priblížila k historickým minimám. „Napriek ťažkostiam naďalej vieme tvoriť pracovné miesta a dokonca v mnohých odvetviach je problém nájsť si kvalifikovanú pracovnú silu,“ povedal viceguvernér Ódor.
Čítajte viac Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonóm
Zamestnanci budú zrejme aj naďalej kvôli rastu životných nákladov tlačiť na svojich zamestnávateľov, aby im zvýšili mzdy. To sa odzrkadlí v náraste nominálnych miezd, ktorý má byť v budúcom roku na úrovni vyše 10 percent. V priemere tak reálne mzdy, teda očistené o rast cien, dosiahnu v budúcom roku len nárast na úrovni 0,5 percenta.